Depresia a panicka porucha

vieš zuzka ja sa o toto všetko snažím...ja viem ako je to dobré a ako to mám vo svojom vnútri zrovnať...ale to chce čas...ja to dobre vie...a viem, že nie všetko ide hrr-brr...na to koľko mám rokov som v živote za sedem rokov zažila toľko vecí, ktoré niekto ani za 5O rokov svojho života...a nechcem to tu všetko rozoberať...snažím sa to uzatvárať do šuflíkov..resp. popolníc...a nevracať sa k tomu....ja to dobre viem...

a nie je pravda, ako ivanka tvrdí, že ja neviem ako štrašne prežívam to stretnutie s mužom...to čo u mna spúšťa stres, je to čo som s ním prežila a to asi ťažko pochopíte...je to hlboko vo mne a samo sa mi to vynára...nebojím sa toho, že mi niečo urobí, nebojím sa jeho rečí........to určite nie....ani toho že malej ublíži...

ja sa nesnažím už dávno si vybavovať čo zlé som zažila, ani sa k tomu vracať....ja viem, že život ide dalej a ja ho konečne začínam žiť tak ako sa má...
zo začiatku to bolo pre mna ťažké sa vyrovanať s tým, ale postupne mi to ide...skôr sa potrebujem ešte z pp dostať, prekonať ten niekedy hrozny strach....

ako dnes som išla na prechádzku, tak 5 minút taký blbý stav, prečo idem tam, čo ak sa mi niečo stane-totálna somarina...a za chvíľu pohoda akoby nič..začala som vsúvať do mysle si sama, čo to za somarina sa mi zase vynára, aha kámoška panika sa ozvala-myslím si trhni si nohou....toto som si fakt hovorila...

bola som hodinu na prechádzke, tak dobre som sa cítila, potom som ešte hodila korčule na nohy a hodinu na nich....a panika už asi dve hodinu má odpočinok---xixixi porazná!

poviem vám žienky moje, ked športujem tak aj lepšie spím...a je zaujímavé, že ráno už o pol šiestej som ako rybička!

a ked celý den len niečo porobím a snažím sa oddychnuť, pocitujem takú miernu únavu....tak vždy horšie spím a ráno mi je bieda aj o pol deviatej vstať.

takže je to takto so mnou...asi som si našla niečo čo na mna pozitívne pôsobí a to sú korčule, by ste neverili....

zajtra má moja dcéruška narodeniny...5 ročkov...tak ráno včas idem vstať a piecť tortu...kým sa zobudí až je hotová...to bude také prekvapko pre mnu.
snažím sa si ju nekupovať vecami, ako môj muž alebo robíme spolu veci, ktoré jej ostanú vryté v pamati...všetko čo jej dávam dávam zo srdca!

Ahoj Ketsut,máš super vzťah s tvojou psychiatričkou ona ti určite poradí kto robí KBT...ak môžeš požaduj iba tento druh terapie je ideálna pre nás panikárov!!!

Ketsut, opýtaj sa tej psychologičky, akú terapiu robí, lebo sú rôzne druhy terapie(www.psychoterapia-sk.sk), ak robí KBT, tak máš šťastie. Ja nepochybujem o tvojich slovách, že si bola týraná, je len na tebe ako sa z toho dostaneš, ide o to, že nie každá týraná žena dostane PP, hoci to môže byť ešte oveľa horšie, stres spôsobuje aj horšie choroby. Skús si prečítať niečo nenáročné s touto tematikou, napr. Dale Carnegie Ako sa zbaviť starosí..., alebo Louise L. Hayová Miluj svoj život a Láska sa rodí v tebe. Tiež nepochybujem, že sa snažíš a bojuješ a urobila si pokrok. Teraz ešte by sa ti zišlo vyrovnať sa s tým, čo si prežila, aby ťa to už teraz ani v budúcnosti nevracalo späť k panickým záchvatom, len čo si na prežité skutočnosti spomenieš, len čo vidíš svojho ex. Znie to ako fráza, ale je to tak, ...život ide ďalej... nevŕtaj sa v spomienkach a netýraj sa zbytočne, neobviňuj svojho bývalého, hoci nepochybne on ti toto spôsobil, ale aj tvoja citlivá povaha a tvoj spôsob prežívania určitých skutočností.

ivanka, keby sme mali nejaké techniky a druhy terapie na prednáškach a pod. tak sa o ne raz tak zaujímam, pretože by som ich osobne mohla využiť...môj odbor nezasahuje do psychologie - len okrajovo, skôr základ je pedagogický!

lekárka mi povedala, že ked mi bude zle, bude nutné sa vrátiť k užívaniu spať...hoci osobne si myslím, že ked mi stačí na normálne fungovanie štvrtina- zvládla by som to aj bez nich, ale potrebovala by som dobrú terapiu, techniku vhodnú na moje problémy a myslím, že by som to zvládla...

dnes som sa nahlásila ku psychologičke na terapiu a budem sa snažiť robiť tak, aby mi bolo dobre...

a ako povedala zuzka....možno sa to zdá, že ja neviem ako bojujem a chcem...a ja som zmierená s pp, dosť som si zvykna na túto chorobu

výrazne som zmenila svoje postoje, spôsob života ako trpím touto chorobou o tom viem svoje...bola som sama na túto chorobu, nikto ma nechápal, moje pocity, potreby, to ked som nemohla a sama som sa dostala z toho.....

len ja osobne sama viem, čo všetko som prežila...aj ked som chodila do centra, robila som všetko, čo mi radili..tá pani, ktorá ma mala na starosti, povedala, že takú klientku ešte nemala...a konštatovala aj to, že ked sa na mna pozrela po roku, videla uplne inú ženu ako na začiatku....JA SOM NA SEBE MAKALA...a riadne.

ja ktorá som mala problém zájsť do obchodu, som začala študovať výšku, to ked počula moja psychiatrička, tá sa čudovala, ako to dokážem... A DOKAZALA SOM...ked si na to spomeniem ako som cestovala a ako mi bolo, a učenie na skúšku, skúška....prednášky....a zvládla som to....a nikdy som sa neľutovala...a verte mi všetci, že ja mám ozaj život veľmi tažký!nechcem to tu všetko rozoberať, lebo by ste sa čudovali, čo všetko som už prežila.....!!!!

ivanka tá terapia sá dá kde absolvovať?

ja idem začať od stredy k psychologičke do centra chodiť, tak uvidím, ako mi to pomôže.

Mojou druhou VŠ bola tiež pedag.psychológia...to mi je úplne jasné,že psychológia má množstvo smerov,len toto sme brali všetci,tak všeobecne...nebrala som to ako útok...len prekvapenie,že si sa s tým pojmom v škole nestretla.

Aj ja chcem tento typ KBT podstúpiť v dĺžke trvania 6týžd.,lebo podľa môjho psychiatra výsledný efekt je oveľa lepší ako absolvovať terapiu 2x do mesiaca,vraj má pacientov ktorí vyskúšali všetko AD,vhodné stravovanie,šport...no stále sa nevedeli zbaviť tej úzkosti a teraz mu ďakujú,že sa na to dali,tak uvidím...ja som ochotná vyskúšať všetko čo by mi mohlo pomôcť zlepšiť môj zdrav.stav.

Ak som to dobre pochopila Tvoja lekárka ti poradila,keď si vysadila AD,že ak sa budeš cítiť veľmi zle dať si 1/4 cipralexu...neodporučila ti pri zhoršenom stave riešiť to najprv formou trankvilizéru...jasné,že len ak je to nevyhnutné a až potom,keď to nepomôže späť k AD,pa.

ja si myslím, že by mi pomohla aj terapia kde by som sa naučila ako správne zvládať stres, úzkosť....také situácie čo ma vyčerpávajú

začala som športovať, je to výborné...človek získa kondičku, nie je taký slabý...a samozrejme energiu a nemá panická čas sa kedy vkrádať do myšlienok...

je zaujímavé, že mám závraty...a na kolieskových korčuliach prvé koliečko je troška problém ale potom to fičí.....

môj problém je taký, že ja sa skôr bojím, mám strach - stres.....ked sa premôžem, tak to potom zvládam....poviem si, že to nič nie je...ale vždy na začiatku všetkého je ten stres a úzkosť...neviem sa toho zbaviť.....

vedel by mi niekto poradiť čo s tým robiť a ako?

aby som upresnila, ja študujem ped.psychol. to je rozdiel!-mentálne postihnutie, telesné, zrakové, sluchové, ....poruchy učenia-ich diagnostika a možnosti nápravy, prognostika.

psychologia ma množstvo smerov a ja ju študujem zo svojej pozície!

zvyknem pozitívne myslieť, ked mi nie je dobre...pri zvládaní situácie, ktorá vo mne vyvoláva stres....

ale na druhej strane si stresové situácie niekoľko krát pripomínam, premietam v pamati.....

ja si myslím, že by mi pomohla dobrá psychoterapia ako to zvládnuť...

možno aj vaše rady ako čo mám robiť....v danej situácii

Ahoj Ketsut,trošku ma prekvapilo,nakoľko máš za sebou 1.ročník psychológie,že si sa ešte nestretla s pojmom KBT,je to terapia založená na myslení a správaní,(v skratke myšlienka a následné správanie=napr.v tvojom prípade...má prísť pán"úžasný"pre malú a tvoja myšlienka v hlave je "bože zas mi bude robiť ten idiot nervy"..."čo zas bude trepať" a tvoje správanie momentálne nervozita,úzkosť...).

My sme to brali hneď v prvom ročníku a dokonca som KBT absolvovala aj ako psychoterapiu,nakoľko je veľmi dobrá pri liečbe PP a generalizovanej úzkostnej poruche.GÚP je ako PP + máš ešte k tomu neustály strach z toho,že sa niečo stane tebe,tvojim blízkym,niekoho sklameš,stratíš prácu atď...

Terapeutka mi vysvetlovala,že pozitívne myslenie je super,ale vraj je ešte dôležitejšie naučiť sa určité situácie zvládať tak,aby sa znižoval náš prah citlivosti...napr.ty máš obavy,keď má prísť pre malú =tak ty si budeš cvičením mysle neustále navodzovať túto negatívnu myšlienku zámerne-úmyselne každý deň,aby potom výsledkom toho bolo,že ťa to stále menej bude rozrušovať,čiže znížiš ten prah citlivosti a tým sa zmení aj tvoje správanie=budeš ho mať v paži a ignorovať časom jeho sprosté reči úplne.
Ak sa budeš pozitívne oblbovať bude to tzv.vyhýbavé myslenie a následne správanie napr."veď teraz príde pre malú až o dva týždne"=nemusím na to myslieť,teraz mi bude fajn.(to by bolo chybné=vyhýbavé myslenie)

MY SA MUSÍME NAUČIŤ NIE IBA MYSLIEŤ POZITÍVNE,ALE HLAVNE VECI NEGATÍVNE-TIE ČO NÁM NAJVIAC UBLIŽUJÚ SPRACOVÁVAŤ VO SVOJEJ HLAVE TAK,ABY NÁM PRESTALI ROBIŤ PROBLÉM,ALEBO HO ASPOŇ MINIMALIZOVALI!!!

zuzka, kde nájdem o tej kongnitívno-behavioralnej technike niečo?

ja na svoj život zuzka mám vysvetlenie prečo mi je tak ako mi je, prečo mi vznikla, choroba a za akých okolností...to nie sú len moje domienky, výhovorky...psycholog po viacerých sedeniach-opise môjho života, vnímania, zážitkov, stresov, ktoré som prežila vdaka mužovi....vyhodnotil na "syndrom psychicky týranej ženy". Vraj som bola ukážkový učebnicový príklad...ja som tu na fore všetky detaily zo svojho života nenapísala, to by bolo na knihu...len všeobecne, čo sa ti možno zdá, že na niekoho potrebujem zvaliť vinu...ale podľa psychologa, to čom som si prežila zanechalo na mojom zdraví stopu.

dnes ráno mi bolo hrozne zle, ale aj napriek tomu, som išla pešo 2km do kostola a dva spať, vydržala som to, potom po obede dve hodiny kolieskové korčule, 15 min prechádzka a večer som si začvičila Pilatest...ráno som málo čo vládala...zistila som, že šport mi dodáva energiu a počas neho panická nemá šancu ani na sekundu!

rozhodla som sa,že budem chodiť každý večer na korčule a cvičiť,aspon budem mať troška kondičku...a možno aj schudnem

ani kávu som dnes nemala a bolo mi uplne fajn.

človek musí asi zistiť sám čo mu robí dobre, a treba aj športovať a oddychovať aj nielen z práce do práce a stresovať sa stále....to platí hlavne pre mna!

babyy :(( mne je zas zle...mam strasne hnusne myslienky.... ako s nimi bojujete??