Depresia a panicka porucha

Ketsut,asi si ma zle pochopila...ja som netvrdila,že sa bojíš exmanžela...,že ublíži tebe,alebo malej...vychádzala som z toho čo si sama napísala 10.08.,že dva dni predtým ako má prísť pre malú nespíš a máš traumu čo ti zas bude trepať...preto som ako príklad uviedla práve túto situáciu,keď som ti chcela vysvetliť o čom cca.je KBT.

Ja viem pochopiť čo všetko si musela prežiť...je pravda,že som to neprežila osobne od partnera,ale ako deti nás a hlavne mamu otec psych.aj fyzicky týral.Pred nami chcel odrezať mame ruku,bil ju kým neodpadla,kopal ju na zemi tehotnú do brucha,postavil ju k stene a hádzal po nej nože a my sme sa museli povinne pozerať,ak sme začali plakať dobil nás,často krát sme od plaču zaspali,atď...dodnes nechápem,že mama nemala a nemá žiadne psych.následky,ale ja ich mám,lebo každý človek je iný.

To som sa dnes rozpísala, asi preto, že tato pozerá voľáky futbal a ja to teda ozaj nemusím, ale nech má radosť, na dnes už ozaj dosť, nie som závisláčka na nete, to už mám tiež za sebou. Dobrú noc.
PS: Keď som brala xanax chodila som spávať o 20:00.

Toľkí ľudia :-) :-) :-)

Možno tú zmenu u mňa spôsobilo aj moje živé AD, čo máme doma pár týždňov. Toľký ľudia ma odhovárali, že načo mi je pes a treba s ním chodiť ráno zavčasu von a načo je decku, veď sa o neho budem musieť starať ja, atď. Ja sa len smejem, keby tí dobrí ľudia, čo ma chceli uchrániť od týchto starostí, že ja neikedy aj v noci o pol štvrtej vstanem a idem von so psom a vôbec mi to nevadí, veď nechcem, aby mi to urobila na koberec, alebo ráno o piatej, som rada, že ma vôbec zobudí, aby som to stihla, lebo bude mláčka na novinách pri dverách. Možno sa ti zdá toto moje rozprávanie odveci, len chcem, ozrejmiť, že na veci sa dá pozerať z rôznych uhlov. Napríklad včera som bola tiež venčiť a išla som okolo bezbariérovej bytovky, tam sedel chlapec na vozíku, nechcela som si ho obzerať, ale tuším ani nohy nemal. A ja sa mám sťažovať, že "musím" chodiť so psom von? V akútnej fáze je PP ozaj hnusná, ale keď sa mimo ataku nad tým zamyslíme, nie je to až také hrozné, sú aj horšie veci a možno tí ľudia, ktorých sa tie veci týkajú, to ani hrozne nevnímajú.

ja som ani zuzka nepovedala, že to tak vždy bola...myslím, že k tomutu prehodnoteniu ťa tiež choroba nejako prinútila...začať sa správať inak, myslieť a prijať veci tak ako sú...

ja som sa tiež veľmi zmenila, čo sa týka postojov, mojich cielov...všetko čo som prežila som si prehodnotila a vzala z toho ponaučenie....zdá sa mi, že niekedy som silnejšia ako ľudia, ktorí sa majú dobre a taká malá prkotina sa im stane a myslia si, že sa rúti svet...a pritom si pomyslím, čo by tak robili na mojom mieste v mojej koži...

viem, že lepšie sa dávajú rady ako sa prímajú a človek sa nimi má riadiť ak to nevie, nie je s tým stotožnený....

Nečítam do detiailov, čo napíšeš, to ma len moji chalani naučili používať ctrl+c a ctrl+v :-), tak pre istotu píšem konkrétne na niečo, čo ma zaujme, aby nevznikali nedorozumenia, tých som si na tomto fóre užila neúrekom.

Ketšut, vďaka, dobre sa to číta, ale nebolo to vždy tak, nebola som taká, ako tu píšeš, prežila som tiež svoje, ale nespomínam na to v zlom, práve naopak, aj to zlé, ako sa hovorí, je na niečo dobré a tiež som to už písala, v mojom živote je všetko tak, ako má byť,aj s tým zlým, keby toho nebolo, dnes nie som tá, čo som. A možno mám teraz len lepšie obdobie, viem, že som nebola vždy rozvážna, Tánička o tom tiež vie svoje. Snažím sa ľudí nesúdiť a brať ich takých, akí sú, veď nikoho nemôžeš zmeniť, okrem seba samého. A tiež viem, že keď chcem vo svojom živote niečo zmeniť, urobím preto všetko, čo môžem a viem a potom tomu nechám čas, ono to vždy nejako dopadne. Len netreba tlačiť na pílu...

vidím, že zuzka čítaš to čo píšem do detailov....máš pravdu, žijem tak ako chcem to je lepšie povedané....nikto ma neobmedzuje a ja nachádzam nové hranice, ktoré prv boli pre mna samozrejmostou...ale za posledné roky mi nič nehovorili...choroba ma výrazne obmedzovala vo všetkom...

ani som nelyžovala, neplávala...skrátka nič...len sedela doma, všetkého sa bála...ja som bola fakt na dne...teraz som kočka oproti tomu ako to so mnou bolo.

vieš zuzka sama sa čudujem, že na tých korčuliach jazdím...ked mám sem-tam závrat....ale fakt sa neskutočne dobre cítim po hodine takéhoto športu...

uvidíme zuzka, ako to bude so mnou vyzerať....ked bude mať malá osem....rada by som bola zdravá...ale všetko nechávam v božích rukách...

zuzka ty vyzeráš tiež super maminka, myslím, že tvoj životný príbeh, tiež nie je prechádzka ružovým sadom...každý niečo v živote máme...ale mám ťa rada, lebo vidím, že máš skúsenosti, si rozvážna a snažíš sa dať dobrú radu, čo je na nezaplatenie!

vidím, že tvoje myslenie...je rozvážne, prehodnotené, že vieš čo ťa robí šťastnou, čo to pomohlo chorobu prekonať...skrátka máš skúsenosti...

ja si vážim ľudí, ktorí sú ako ty...cítim z teba...teda z toho čo píšeš, že si dobrá žena!

Ketsut, si skvelá baba, hlavne za tie korčule ťa obdivujem, len tak ďalej, sama vieš, čo ti robí dobre, okrem toho, že je to aj vedecky dokázané. Len maličká oprava, nie konečne začínam žiť tak ako sa má..., ale, žiť tak, ako chcem.
A ešte ...skôr sa potrebujem ešte z pp dostať, prekonať ten niekedy hrozny strach.... , určite sa z toho dostaneš, len to nepovažuj za nevyhnutnosť, ale za preferovanú možnosť a bude ti oveľa lepšie. O tom je KBT, zmena myšlienok, dožadovanie sa nie je žiadúce. Držím ti palce, si na dobrej ceste.
Prajem všetko najlepšie maličkej k narodeninám. Päťročné sú veľmi zlaté, spomínam si, keď moja mala päť, práve som ochorela a bola taká zlatá, keď sme niekde išli, pozerala na mňa tak starostlivo... Teraz má osem a verím, že keď bude mať osem tvoja dcéra, PP bude pre vás už len spomienka so šťastným koncom.

ešte jedna vec ma troška trápi...ako sa má mia....skoro každý den na nu myslím...

inak ivanka ja chcem tiež urobiť pre svoje zdravie maximum....

ku psychologičke idem v stredu-neviem aké techniky a druhy terapie robí...ale myslím si, že určite niečo podobné...dnes som sa na to informovala-len tá slečna čo pri nej robí je nová a nevedela mi presne povedať...ale to nevadí....

táto psychologička pracuje s psychicky týranymi ženami, takže si myslím, že nebude problém a určite mi poradí...a ak nie tak ju poprosím, nech mi niekoho doporučí.....

potom vám dám vedieť ako som dopadla