Depresia a panicka porucha

Ketsut,

som presne toho istého názoru ako ty,...ak sa dajú vysadiť AD a žiť bez nich...najlepšia voľba,ale ak sa to nedá a má človek skapíňať a nepomôže mu nič,tak radšej sa s tým zmieriť a brať AD...žiť aspoň ako-tak ako vôbec!!!pa

pre ivanka:

tak ako povedala už neviem presne či zuzka alebo tatiana, že ivanka ty na záver dáš vždy hlavnú myšlienku a tá sedí ako monokel na oko!

ivanka a nebolo by lepšie začať postupne zničovať tie džady benzáky po troche a potom niečo robiť s AD...neviem-neviem.

sama som zvedavá čo ti poradí juliusq.

tiež to nemáš jednoduché, ale na to ešte teda pozitívne myslíš....a vidím, že sa snažíš tiež dostať z tej pliagy choroby...potom túži asi každý, ty potvorka moja.

a čo ten Pilko ide na to cvičenie, ved pod sa na to dať a uvidíš príšerka moja, že ti bude lepšie troška...fakt ivanka začni a aj šport nejaký hoci len málo ale uvidíš to dáva energiu...a postupne sa naučíš aj sama chodiť von, ked si hovorila, že s tým máš ešte problém

ja do práce sama chodím pešo, prídem na autob. zastávku-fuj ked vidím autobus-ten vydýchaný vzduch- ale zvykám si- sa každé ráno teším, že super zase autobus..normálne si to opačne otáčam to že si vôbec nenechám pripustiť, že by mi mohlo byť zle...od rána pozitívne sa ladím a stopujem hned myšlienky panickej..vieš aké sú to, tie vtieračky...a začalo mi to fakt veľmi dobre pomáhať....

a ešte jedna vec, vždy ked som niekde prišla som hned čakala, že mi bude zle, lebo mi vtedy bolo...a pod...a teraz- si hned pomyslím, to je tak trápne aby mi bolo zle, a spamataj sa prečo takto uvažuješ si sama hovorím, a aj keby mi bolo zle, tak však viem čo robiť, a aj tak sa mi nič nestane...a tak sa sama presvedčím, že fakt mi ani nie je zle...teraz to v práci na sebe sledujem a hned ráno sa pozitívne snažím myslieť-všímam si ľudí okolo, prípadne prírodu..hocičo len nemyslím na to, že mi bude zle.

ja tu píšem to aká som...to že verím v Boha a chodím do kostola, je pre mna dobre osobne. Pri PP a problémoch v osobnom živote mi pomohlo chodiť do kostola a modliť sa a snažím sa aj tak žiť podľa viery a aj dcéru tak vychovávam.

neviem kto ste, to je ťažko povedať...na to aby ste mohli povedať, že som úzastna by ste ma museli poznať, a aj či som silná....prekonávam sa, učím sa trpezlivosti, lebo pri panickej nič iné mi ani neostáva, nepoddávam sa chorobe, ale na druhej strane chcem skúsiť všetko čo by mi mohlo pomôcť...ale ked to nepôjde tak budem existovať a žiť aj s panickou a užívať AD.

aj tak si myslím, že to nie je až taká hrozná choroba, ked mám pravdu povedať, až na tie ataky a závrate...

bola som u lekára, a bola tam žena, ktorá mala rakovinu /prsník fuč/, vlasy na hlave žiadne, chudá...a pritom taká pekná žena to bola osobne som ju poznala...ale ona si nikoho nevšímala, svoj svet (čo chápem/. Ked vošla do ordinácie, tak hned o nej ľudia čo sedeli vedla hovorili....tak si vezmite- náročná choroba, chemoterapia, množstvo liekov užíva a pritom ešte lieky na úzkosť a depku.....tak to mi depresáci a panikoši sme ešte na tom dobre fakt....

a to je len jeden prípad z mála, sú ešte horšie choroby ako naša depka a panika, hoci to tiež nie je bohviečo, ked je vážna...ale vždy v tom zlom treba hľadať aj niečo pozitívne a dobre...choroba nás všeličomu naučí...a mna naučila pre hodnotiť v živote všetko, položila ma na dno úplne...a odtiaľ som musela začať a znova, koľko-krát krok vpred stál hroznú námahu a boli aj padnutia spať....

život je veľmi ťažký a len od nás závisí ako sa ho naučíme brať, nan pozerať, spracovať všetko čo sa okolo nás deje...niekedy lepšie, niekdy s problémami.

ja viem, že to bude bez AD ťažké...to nie je pre mna novinka, ja to viem.

inak dávam si teraz na noc šumivé magnezko ako radila tatiana, a celkom dobre po nom spím.a užívam aj vitamíny a celkom dobre sa cítim, a to som začala po dovolenke do práce chodiť..to bol stres po dlhšej dobe, ale pomaly si zvykám...

a žienky zase začínam cvičiť Pilatest od zajtra. a korčule isto budú cez víkend, hmmmm asi budem na ne chodiť dovtedy, kým sa nedolámem.

Juliusq,

užívam AD 8rokov a mala som za to obdobie 3druhy,najprv ZOLOFT ten "pomáhal" cca.2roky,potom...názov si už teraz nepamätám,ale prišlo mi z neho tak zle,že som skončila v nemocnici a bol mi nasadený FEVARIN 100mg ráno,ktorý beriem dodnes.Benzo beriem takmer 8,5 roka najprv xanax obyčajný a od tej doby čo beriem AD-Fevarin mi dal lekár XANAX SR 1mg s postup.uvoľnovaním,mala by som ho brať 2x denne,ale po dvoch týždňoch,keď "zabral"Fevarin som večer začala úžívať "len" 0,5 mg,takže denná dávka benzákov 1,5mg

...asi ste teraz spadol zo stoličky a myslíte si,že čo tá chce vysadiť lieky,...ale "topiaci sa aj slamky chytá" a ja zvažujem všetky možnosti a som ochotná skúsiť čokoľvek čo by zlepšilo môj zdrav.stav,samozrejme všetko s rozumom a viem,že aj lieky je možné vysadiť len postupne,...ale na druhej strane sa pýtam sama seba,že ak mi je zle teraz...čo bude,ak začnem postupne znižovať dávky.

Najprv som chcela zmeniť AD,ale lekár mi vravel,že aby som miesto toho skúsila 6-týžd.psychoterapiu,ktorá je vhodná súčasť liečby.

Ja však čoraz viac premýšľam,ak by to bolo aj u mňa možné chemické lieky postupne vysadiť úplne,lebo ja ešte aj z tých antibiotík čo užívam takmer stále za posl.2roky na urolog.problémy...som už jednoducho slabá ako 10x vyluhovaný čaj!!!

Veď kto by nechcel žiť KVALITNÝ ŽIVOT bez liekov???

Sledujem toto tema dlho K E T S U T si uzastna zena!!!!!!!!! Si veriaca co je faj a mozes byt na seba hrda. Asi vies kto som ,alebo tusis.Tvoje rozhodnutie je spravne.Pripajam sa k juliusq a dufam ze sa ti to podari.Pis ako sa citis bude to zle obdobie ale Ty si silna zena.Ten D E P R I M je spravna volba.Caka ta skuska ktoru musis vydrzat,stoji to zato.Prajem prijemny vecer.

ahoj Ivanka,

lekárka mi nič nehovorila o benzo v prípade silnej úzkosti, lebo asi dobre vie, že kedy sa mi často opakovala a dávala by som tieto lieky tak sa si na ne zvyknem a potom by mi nič iné neostalo len chodiť do témy závislosť na benzo....a prežívať ešte horšie stavy ako teraz.

ja dokážem existovať istý čas aj bez AD, ale vtedy mi bolo tak hrozne v tú nedeľu, akokeby som mala dostať atak a z nohy na nohu som išla domov z kostola, tak mi bolo zle, tak som sa ešte za dlhú dobu nemala- možno toho bolo na mna veľa a bola som vtedy vyčerpaná...neviem, ťažko povedať.

ja viem, že to s AD nie je bohviečo ich užívať, ale vždy lepšie fungovať s AD ako sa mať tak hrozne a sedieť doma, nežiť, len nad sebou rozmýšlať, nevládať nič robiť.....ja neviem ale ja sa s tým už začínam zmierovať, že ak mi nič nezaberie, tak s AD budem fungovať nič sa nedá robiť...každý ma nejakú chorobu, trápenie, ked vyskúša toho veľa a nič nezaberie, tak sa postupom času s tým zmieri a naučí sa s tým žiť!

Ahoj Ketsut,

to úplne chápem,že sa nechceš stať závisláčka...to je pochopiteľné,ale chcela som len vedieť či lekárka ti odporúčala vrátiť sa hneď späť pri zhorš.stavu k AD,alebo ti radila najprv v nevyhnutnom prípade užiť benzo..."myslím tým benzo užíť naozaj pri veľkej úzkosti",...lebo tak som to počula,že to zvyčajne robia tí čo už vysadili AD...a ak som dobre pochopila aj Julius napísal,že hoci nie je zástanca benzo,tak by najprv skúsil to....,STRAŠNE TI DRŽIM PALCE,ABY TI SADOL TEN DEPRIM a hodila tak AD do koša navžy!!!pa

RNG- Som toho isteho nazoru !

To mozete brat dlhodobo ale pozor na slnko.Drzim palce a prajem si velmi aby Vam Deprim pomohol.Sama budete vediet ci casom potrebujete 2x alebo 3x.Dodrzat to co som napisal vcera! Netreba sa ponahlat.Teraz mate serotonin s Cipralexu a RNG ma pravdu v tom ze mozte dostat ser.syndrom.Tak az za dva tyzdne OK.

dakujem za informácie, budem sa nimi riadiť....

brala som cipralex rok a pol pravidelne.

ešte sa chcem opýtať, či dávka jedna tableta trikrát denne je potrebné užívať stále, alebo v prípade zlepšenie znížiť na dve...prípadne inak.