Depresia a panicka porucha

zdravy clovek choreho nepochopi. takze laicka mozes si vymysliet neviem ake aktivity na "zamestnanie mozgu" a "nepozorovania sa", ked ta chyti atak alebo depresie, je ti to uplne nanic.
my tu nie sme banda simulantov co neviedia od radosti co so sebou, ale ludia ktori bohuzial dlhodobo bojuju s touto CHOROBOU.

Ahojte všetci,
ja chcem len povedať, že veľmi dobre poznám tieto všetky stavy. Niekedy si nahováram že som hypochonder, inokedy si myslím, že všetko predýcham.

Mávam búšenie srdca, pocity úzkosti, dosť to obmedzuje môj spoločenský život. Myslím, že z týchto stavov som začala mať aj problémy s trávením (dráždivé črevo)- veľmi nepríjemné. Sú aj celé mesiace keď je mi fajn a keď to na mňa príde, vtedy je to dosť zle. Najviac sa musí prispôsobovať moja rodina. Je to dosť ťažké, ale nechcem brať lieky, dosť sa bojím závislosti (fyzickej aj psychickej). Občas beriem frontin, ale len keď to neviem zvládnuť. Ináč to riešim probiotikami a takmer žiadnou stravou :-)) a inými doplnkami.

Držím všetkým palce.

až to zase nezaznie, že niekoho obhajujem a iného kritizujem.

VYJADRUJEM SVOJ NáZOR!!!!

tá pani laička vyjadrila len svoj názor tak nechápem tie útoky na jej osobu. nikto ju nepozná osobne aby ju hodnotil a podobne.
a ked je zdravá ONA, tak má trpieť lebo my máme problémy? to je na hlavu postavené. Máme my panikári ťažké stavy, ale sú možno aj horšie, tak čo sa tu ľutujete niektorí. Predstavte si, že by ste mali rakovinu a k tomu ešte depresie a úzkosti, čo by ste potom hovorili.

Na druhej strane laička, my panikári si tu píšeme o sebe, svoje pocity, dávame si rady, na tom nie je nič zlé a verte mi veľa z nás to pomáha. Tiež by sme radi športovali, nepozorovali sa, ale ked príde na nás tá nečakaná úzkosť, strach tak nič nepomáha...a to je vtedy DES.

Treba sa na vec pozerať z dvoch pohľadov ja ZDRAVY jedinec - chorý človek. Ludia, ktorí majú problémy ich spája jasné len ten jeden a v našom prípade je to panika.

ano ivanka mas pravdu pomylila som sa nemala som na mysli cmeliak ale toho co napisal to upozornenie nejak som to doplietla

L A I C K A !!

Nikdy nepoucuj a ani nesud cloveka pokial aspon dva tyzdne nechodis v jeho papuciach. Si plna arogancie a nepochopenia.Aj mi sme boli zdrave, ale osud sa s nami zahral.Nikdy nevies ako dopadnes Ty!!!!

Andrea,

ak vôbec nepocítiš zmenu do 2-3týždňov od začiatku užívania AD choď k lekárovi a zbytočne sa netráp....

Ahojte,
beriem cipralex uz 4 tyzden a nepocitujem ziadne zlepsenie..mam este cakat?

Ahoj JUJULA,

už som ti povedala,že ak máš zdravé srdiečko,tak určite nezomrieš,len skús to dýchanie robiť nielen,keď ti je už zle,ale kedykoľvek počas dňa dýchaním uvoľnuj svoje telo a skús doma troška cvičiť,ja cvičím kalanetiku,ale viacerí si pochvaľujú pilates,tak treba vyskúšať a uvidíš či ti to pomôže,alebo nie.Aj ja sa bojím sama chodiť von,ale idem sa s manželom poprechádzať,prechádzky mi veľmi pomáhajú.

Príznaky pocit na zvracanie,žalúdočné ťažkosti a podobne je všetko spojené so psychikou a tiež často aj s užívaním liekov.Ja som si kúpila v lekárni probiotiká,keď som mala žalúdočné problémy,nevedela som sa vôbec predtým ani najesť,napínalo ma a z probiotík mi prešla aj hnačka.Začala si už chodiť na psychoterapiu,lebo nestačí len užívať lieky.DRŽ SA!!!

ahojte, tak sa opat ozyvam aj ja. davnejsie som pisala, ze sa nemam velmi dobre, ze som zazila par atakov, najhorsi bol akysi strach, ktory ma stale drzal. potom bolo lepsie. ale minuly tyzden to bolo cosi strasne, stale ma prenasledovali hrozne myslienky, nijako som ich nedokazala ovladat a za den som mala aj 3 ataky!! neprajem to nikomu - proste kto nezazije, nepochopi!! najhorsie je, ze aj ked to pride a vies, ze na to neumries, aj tak ta zomkne strach, pretoze sa ti zuzi hrdlo a nemozes sa nadychnut, aj tak mas strach, ze zomries!! mne sa neskutocne rozbuchalo srdce, ale tak, ze som cakala najhorsie, vazne. cela som sa roztriasla, myslela som, ze toto je naozaj definitivne. vzala som si magnesium, snazila sa dychat a bolo lepsie. ked uz som mala tak casto tieto zachvaty, sla som za psychologickou, predpisala mi lexaurin a bola som vybavena. bojim sa ich zacat uzivat, strasne nechcem padnut do nejakej zavislosti od takychto liekov, ja neviem. ale dnes som uzila prvykrat 1 tabletku, trosku ma to upokojilo, ale zavraty pretrvavaju. uvidime ako sa to vyvinie, stale sa necitim dobre. zajtra ma caka velmi dolezite stretnutie, z toho ma chyta obrovsky strach, bojim sa, ze to nezvladnem, hlavne tu cestu sama - tieto dni bol stale niekto so mnou, bojim sa, ze mi pride zle, ako budem reagovat, ako budu reagovat druhi, ako sa zosypem a podobne. viem, ze je to len a len v mojej hlave, no i tak sa bojim. PP je tazky boj. velmi sa snazim pomalymi postupmi to zvladat, ale tie ataky su strasne. na mna to tak rychlo pride, ze to ani nestiham predychavat, uz aj som v nom, cela sa chvejem, srdce mi bije, mam strach, ze zomriem. strasne milujem svoj zivot a bojim sa. aj ked sa hovori, ze na panicke zachvaty sa neumiera, vsetko je to len zo psychiky, aj tak ma stale drzi pocit, ze ublizujem svoju srdiecku a celkovo mne samej. po tychto problemoch so psychikou prisli aj ine - zacinam mat problemy so zaludkom, nechutenstvo, zacali sa mi kozne problemy, hlava ma bolieva, tlak na hrudi pretrvava, chrbtica ma boli a podobne. bojim sa, ze to bude coraz horsie, ale snazim sa tak velmi ako viem. ale hlavne velmi dakujem jednej osobke, ktora stala pri mne a vzdy zachovala chladnu hlavu, vdaka nej som to zvladla. a aby som nezabudla, nic nie je horsie ako nepochopenie druhych!! s tym som sa tiez stretla, niekto mi v tomto velmi ublizil, prave vtedy, ked som sa mala tak zle, tak mi hovoril veci, ktore moj stav este zhorsili. prave takym ludom prajem aspon raz zazit panicky atak, aby presne vedeli co to je!!