Depresia a panicka porucha

Ahoj Mia,

skús si kúpiť niečo na prír.báze v lekárni čo dodáva energiu,mne pomáha dosť užívanie magné B6 Premium,to beriem iba na noc,lebo mám v posled.dobe nízky tlak a omega-3 mastné kyseliny 2x denne.Skrátka popýtaj sa na niečo čo ti dodá silu.pa

ahoj ketsut.....to som rada ze si to tak zvladla...ja nemozem do kostola ani vkrocit len ked ho vidim je mi zle...posledne dni sa citim este slabsie a mam este silnejsie zavraty neviem mozno je to pocasim stale tu prsi....dufam ze to prejde...citim sa lepsie psychicky ale som strasne slaba...uz som aj cigarety obmedzila...niekde som citala ze aj fajcenie sposobuje zavraty...dufam ze ma to uz konecne prejde lebo toto mi prekaza najviac....

pre ivanka:

ivanka cez víkend som neupratovala, bola som na svadbe. Konečne mi už ten herpes zmizol, len ma to miesto, kde bol veľmi bolí.
som prekvapená, že tie lieky čo mi dala lekárka majú veľa vedlajších účinkov a ja okrem nespavosti, ktorá je tam tiež nepocitujem nič, som taká rada.
inak som bola príjemne prekvapená, že som svadbu vydržala... v pohode u rodiny u nich doma, pritom veľa ľudí málo miesta, v kostole- som si sama sedela, vôbec mi nič nebolo ako zvyčajne mi bývalo....aj som tancovala a to s bratom a ten tancuje ako parketový lev- nohy ruku len tak odskakovali...ale išla som potom už o ôsmej domov, kôli liekom od herpesu, a aj mi to celkom stačilo, ked mám pravdu povedať, pri oslabenej mojej momentálnej imunite.
tie probiotika mi robia dobre na trávenie aj sa celkom dobre cítim...plet sa mi tiež pekne upravila.
len sa cítim tak slabo, tá imunita ma štve.

inak mi doporučila známa, že je dobré piť večer kyslé mlieko, že to veľmi pomáha tiež črevnú mikrofloru upraviť, ked často človek užíva lieky, prípadne pravidelna....a doporučila mi aj tie čaje, že sú vynikajúce žihľavový, repíkový....ja si na ne zvykám...dnes som si dala slabú kávu ku koláčiku ale mi ani veľmi nechutila, som si zvykla na tie čaje.

mia kde si???? ako sa máš? napíš mi!

strachman 1

Odbornik ti nepomoze, iba keby sam presiel tym vsetkym co denno denne prezivame. Alebo chces dalsie lieky?Nemas uz dost skusenosti!!!Su to predsa ludia a o mozgu toho vedia pramalo. Musime si pomoct sami a navzajom sa podporovat. Inac to nevidim. Ja este aj vo vlastnej rodine ostavam nepochopena. Neveria mi co prezivam. Tak ako mozem cakat ze to pochopi cudzi clovek !Je to na zabitie ! Niekedy fakt uvazujem o tom ze som sa nemala narodit. Tento svet nie je pre mna.

Aneska mam taky dojem, ze sa toho neda zbavit. Je to tvrda droga. Vsetci to vysadzuju,ale po case sa vracaju spat. Su to hrozne lieky . Iba malo komu sa to podarilo. Som nestastna lebo sama ich beriem, ale co citam ziadna realna perspektiva. Som na dne a stale iba lieky a lieky. Nicia nas a mi nemozme urobit nic! Len ich papat tak ako nam to naordinovali do konca zivota. Mne osobne je zle s liekmi a ked sa ich snazim zbavit tak este horsie. Strasna perspektiva! Tak sa maj.

Ahoj všichni, beru cipralex 3 roky. Myslela jsem si, že jsem už vyléčená, a tak jsem se se svým psychiatrem domluvila, že bych postupně snižovala dávky a potom přestala úplně. Ale ouha ! Jsem 12 den bez AD a je mi hrozně. Všechno je to najednou zpět. Máte někdo podobné zkušenosti ? Můžete mi poradit, jak z toho ven ?

ANESKA nemám čo dodať...súhlasím do bodky...

Je tu nejaký lekar, odborník na tu tému, aby sa vedel k tomu všetkemu vyjadriť ?

Myslíte si někdo jako já, že psychiatrie založená převážně na předepisování psychofarmak není cesta ku zdraví, ale spíš vytloukání klínu klínem? Potlačení symptomů nemocí (problémů) a nikoliv hledání jejich příčin a cesty ven? Máte taky někdo dojem, že po delší léčbě psychiatrií, se už těžko rozpoznává, co je příznak původní nemoci(problému), co jsou vedlejší účinky psychofarmak a co jsou abstinenční příznaky při přechodu z jednoho léku na druhý? A máte taky dojem, že vliv silného farmaceutického průmyslu na vědu -psychiatrii je natolik silný, že tento trend chemické léčby se snad ani nemůže zastavit a že jakékoliv přirozenější cesty z toho důvodu nemají moc šanci? Ahoj.

Emiliana, nebolo odo mna velmi pekne, napisat ti, ze si sa do tej saly mala vratit, viem, niekedy ani mne teorie, co ako odporucane, nezaberali. Prepac, viem asi, co si vtedy citila, je mi ozaj luto, ze takto musis trpiet tolko rokov. Ja si niekedy pripadam ako rarita medzi vami, mne to preslo velmi rychlo. No neviem, ked to tu tak citam, moze sa mi to vratit? Ale to je somarina, ja som sa uz rozhodla a nic sa mi nevrati. Ak to niekomu pomoze, ja som zacala na sebe pracovat ihned, ako som zistila co mi je. Lieky mi zabrali a pustila som sa do prace, neostala som doma sediet. Az po niekolkych mesiacoch som si dala zaviest internet a len potom som sa dostala k ozajstnym informaciam o tejto chorobe. Naposledy som mala nieco podobne ataku minuly rok v oktobri, ale zamerne hovorim , nieco podobne ataku, nebol to atak, bol to neuveritelny strach, citila som sa ohrozena na zivote a na tento strach telo reagovalo neprimerane. Predychavala som to potom v autobuse asi 30 minut, kym som sa ukludnila. Nebola to bezna situacia, tak tomu neprikladam vyznam, horsie by bolo, keby sa mi to stalo z nicoho nic v beznom zivote, pri ceste v autobuse, alebo na ulici. Ja nemam strach vyjst von na ulicu, ani v noci, no obcas mam aj ja myslienky, co ak..., ale tie hned odozeniem a ide sa dalej.
Emiliana, ty to ozaj nemas lahke, ked si pomyslim ze som ochorela v juli a v marci som sa vybrala do Trencina , nie sice sama, ale spolocnost som nemala preto, ze by som sa bala. Potom v maji znovu sama v TN a v juli cesta do Londyna, skoro na den presne ako som ochorela a to este 26 hodin v autobuse, predsa len, na lietadlo som si netrufla. Cestujem bezne bez hrce v hrdle, bez strachu a rok na som uz letela lietadlom a to po prvy raz. Najviac mi pomaha vedomie, ze nic sa mi nemoze stat (pri pan. zachvate)a ak sa nieco stane ( co sa stava bezne v zivote), tak potom to asi tak malo byt a ziadny strach a uzkost na tom nic nezmeni, iba co by som si tym strachom nicila pekne bezne dni. Co ma prist pride, naco sa tym trapit dopredu.