Depresia a panicka porucha

Ahoj ivana4837
K tej psychologicke chodim,bola som uz na troch sedeniach.Akurat dnes som u nej bola, a pochvalila ma,ze robim pokroky.
Mna tiez niekedy chyti taky zvlastny pocit, a vtedy viem, ze radsej nemozem ist nikam sama.A aj to kazdodenne cestovanie autobusom, to ma tiez niekedy dost zabija.Ale inokedy to zasa zvladnem v pohode.
Ja som tiez baba o ktorej moj kolega povedal len tolko,ze nevie uverit tomu,ze mam z niecoho strach.Ja som bola vzdy taka silna osoba.Ale mne sa v poslednych rokoch totizto nakopilo tolko starosti,ze som to asi nezvladla. Ja som tiez vzdy milovala byt sama doma, ale teraz som radsej,ak je so mnou niekto vzdy doma.
Ale som velmi rada, ze chodim k tej psychologicke, aspon sa mam komu poriadne vyrozpravat, a ona ma vzdy vypocuje.

ahoj ivanka.... no po dlhom case sa vam hlasim.... som velmi zaneprazdnena od kedy som nastupila do prace... za tych par mesiacov co beriem ad sa citim o nieco lepsie ale stale sa citim slaba...niekedy je to lepsie inokedy horsie....uz sa s tym snazim zit.... a vy ivana,ketsut ako sa vam dari????

ahoj ivanka.... no po dlhom case sa vam hlasim.... som velmi zaneprazdnena od kedy som nastupila do prace... za tych par mesiacov co beriem ad sa citim o nieco lepsie ale stale sa citim slaba...niekedy je to lepsie inokedy horsie....uz sa s tym snazim zit.... a vy ivana,ketsut ako sa vam dari????

Ahoj zsofa,

chcela som len vedieť či pokračuješ v psychoterapii a či ti pomohla.(ja dúfam,že áno)Mala si aj ty niekedy stavy,že si sa bála chodiť sama von?Ja pred vyše 8rokmi,keď som mala prvý atak...potom ma to akosi samé prešlo na pár rokov a vrátilo sa mi to pred 3rokmi,keď mi prišlo tak strašne samej vonku zle,že som začala mať s tým veľké problémy.Vyhýbam sa cestovaniu busom,vlakom...mám istotu iba pri cestovaní autom.

Začala som pomaličky odbúravať moje pocity nenormálneho strachu-chodím sama von-zatiaľ síce iba na krátke vzdialenosti a chcem ešte zmáknuť aj ten strach z cestovania busom.

Aké je to banálne mať strach z niečoho čomu by som pred pár rokmi ani neverila,že je možné mať obavy.Milovala som túlať sa sama po obchodoch,len tak po meste,cestovať kamkoľvek...aj s rodinou to je samozrejme super,ale keď som chodievala sama bol to pre mňa určitý spôsob relaxu a teraz???
Maj sa pekne!!!

Pozdravujem Ketsut,Zuzku,Tatianu,Miu...

(MIA ČO JE S TEBOU???)

A neskúšali ste akupunktúru? Tá by mohla pomôcť však je skoro na všetko. Ja mám brata a ten sa počúraval do svojich 15 rokov potom skúsili akupunktúru a počúravanie zmizlo za 5 sedení. To je liečba kua a né sa tu ondzit 1 rok s liečbou PP. To by Vám podla mna pomohlo.

metros/kamea.. pri tych tazkych nohah na zastavke atd..skuste si dat ruky do vreciek... a vytocte ich tak, aby vam lakte smerovali k sebe i pritlacte ich k telu. Nieco ako keby ste ukazovali zily niekomu kto stoji pred vami (ruky stale vo vreckach). Kolena zatlacte do zadu a bruchom sa troska vytlacte do predu. Cele to zastabilizuje postavu. S rukami to striedajte tak, ze si ich vytiaahnete z vrecak, zalozite a pritlacite o prsia. Pritom tomto vsetkom sa jemne naklanajte do predu a do zadu.. ako keby ste sa sponovali...

cawes powerpuff..
No v prvom rade zacni mysliet do buducna a zacni mysliet pozitivne..odporucam si pozriet dokument secret-tajomstvo.Viem ze to mas tazke tak isto ako aj my ostatny na tomto fore.Ale treba bojowat a snazit sa robit veci ktore ti pred tym prinasali radost.Je dobre ze priatel ostal pri tebe a ti pomaha.Zober si mna.Nikdy som si ani v najhorsom sne nepredstawowal ze budem mat depresie a pan.poruchu.Bol som vesely, bezstarostny, zabavny chalan, co mal miliardu priatelov a zil ziwot naplno.Teraz sa mi situacia zmenila, cca pred 2 mesiacmi ma opustila frajerka po 4 rokoch{sama trpela depresiami a casto som jej pomahal}, maly sme spolu byt, psika a vsetko.mal som supis pracu a dostal som vypowed udajne ze je kriza.V tedy zacali moje prve prob.boli este male.za 2 mesiace som si nasiel pracu , ale ta ma nebavila a mal som tam plno stresu.potom stres s priatelkou {mala zvlastnu povahu a aj tak som ju milowal}Ted uz byvam u nasich a kvoli nim a hlavne kvoli sebe sa snazim dostat s problemov.Podstupil som radu vysetreni a vsecko negatiwne.Takze problem je v hlave a v mysleni.Ked budes mysliet na zle veci tak ich sama pritiahnes.MUSIS MYSLIET POZITYVNE.Najdi si osobu s ktorou sa vies otvorene rozprawat o vsetkom, to pomaha tiez...
A to ako si sa citila ako stroj??ze islo vsetko mimo teba??/Lebo ja mam tiez niekedy taky pocit az ma to desi..Ked ta nieco zaujima tak sem napis..viem ze su tu mudry ludia co zazili a aj zazivaju podobne problemy..
Drzim palce..

Ahojte.
Asi pol roka ma trapi depresia, ktora sa u mna prejavuje roznymi sposobmi a uz to naozaj nezvladam. Potrebujem aspon poradit, co mam robit, ked to na mna pride... Lebo mi uz nic nepomaha, nic nema zmysel... Zacalo to, ked ma moj sucasny priatel este na zaciatku vztahu (asi pred polrokom) podcenoval. Aj ked viem, ze to tak nemyslel, strasne ma to bolelo. Bola som akurat po rozchode s byvalym partnerom, ktory mal psychicke problemy.. Neviem, ci to suvisi s tym, ale viem, ze tie veci a mozno aj ine veci mi stale virili v hlave az som si zacala mysliet ze som nic. Nemohla som spat a zacala som tuzit po ublizovani si a smrti. Prisla skola a nic som nezvladala, dodnes nezvladam.. Bola som u psychiatra a dal mi lieky ale po nich som sa citila ako stroj. Mala som vsak aj afekty, v ktorych som si casto aj ublizovala (rezanie ziletkou) a nevedela som to ovladnut. Nemohla som sa sustredit ani na skolu, prospech sa mi rapidne zhorsil (tak o 2-3 stupne). Prestala som to brat. Teraz uz aspon myslim normalne, ale stav sa mi opat zhorsuje a mam stavy, afetky ci co to je, v ktorych sa nedokazem vobec ovladat. Placem, myslim si o sebe, ze som nic, nemam zmysel zivota a je to taky hrozny intenzivny pocit, ze v danej chvili tuzim zomriet.. Moj priatel stoji pri mne, velmi lutuje co mi povedal a s placom stale tvrdi ze to tak nemyslel a uz velmi davno s tym prestal. Jedine pri nom sa citim trochu lepsie. Prosim, poradte mi, co mam vtedy robit. Zistila som, ze mi trochu pomahaju cigarety, ale ja nechcem fajcit :-( Prosim, poradte, ako sa vysporiadat s afektom depresie... Dakujem

metros,,a ako taký pulz zvládaš? užívaš niečo? ja beriem betablokátor ale akosi nepomáha, a aj tlak mi stúpa.-je to normálne v tých našich stavoch?

Jesenné depresie prichádzajú hlavne pod vplyvom nedostatku slnečného svetla, preto sa doporučuje dennodenný aspoň hodinový pobyt na čerstvo vzduchu, je jedno či sa prebehnete, alebo sa vydáte len tak na prechádzku. Špecialisti doporučujú nosiť v takomto období odevy vo veselých farbách, ktoré pozdvihujú náladu.
Odolávať depresii môžeme čiastočne aj správne volenou stravou, telu prospieva čerstvé ovocie a hlavne potraviny bohaté na magnézium. Doporučuje sa jesť banány, šošovica, orechy a sušené ovocie. Na zlepšení nálady sa podieľajú aj mastné kyseliny, ktoré obsahujú makrely a haringy a samozrejme rastlinné oleje. Serotonín (budič dobrej nálady) nájdeme v potravinách akými sú cestoviny a zemiaky. Na dennom jedálničku by sa malo nachádzať aj mlieko.
Proti depresiám pomáha šport. Ak nie ste práve športový typ, venujte sa aspoň túram a prechádzkam. Hlavne v spoločnosti ďalších ľud