Depresia a panicka porucha

A ešte ak mi môžeš poradiť akú relaxáciu viac krát cez deň?! To mám ležať a odychovať, ale pri dvoch deťoch ešte chlapcoch 8 a 3 ročných si dúfam vieš predstaviť, som niekedy ale fakt rada že že mám 10min ticha, ked idú von s ockom

To mám aj ja strach ísť cvičiť, a to som ešte pred 4rokmi chodila v pohode sama aj na eirobik však tam som už poznala viaceré, a teraz ked ich v meste náhodou stretnem hned sa pýtajú čo nechodím a ja že nieje čas je mi blbé povedať mám zrazu strach točky atd...kto to neprešiel nechápe ...vy tu určite áno a to je fajn

Hlási sa odborníčka na točenie hlavy...veeeľmi dobre ja viem, čo to je za peklo...ale tieto malé pokroky sú dôležité...zažiť si ten pocit, že dá sa to prekonať, že neodpadneš naozaj, že je to v hlave...a potom buď na seba náležite hrdá, zaslúžiš si to :)

čo sa jógy týka, v najhorších mesiacoch som ju cvičila niekoľkokrát denne každý deň...ja myslím, že mi to určite pomohlo...ale zo skupinového cvičenia som mala presne ten pocit ako ty - ísť tam a späť a vydržať medzi ľuďmi, to sa mi zdalo nereálne...tak som si začala cvičiť doma...a efekt to určite malo, určite to vyskúšaj...plus relaxácie samozrejme, bez tých to nejde...tú si daj každý večer a cez deň, keď ti je ťažšie...pomáha tiež

Hlási sa odborníčka na točenie hlavy...veeeľmi dobre ja viem, čo to je za peklo...ale tieto malé pokroky sú dôležité...zažiť si ten pocit, že dá sa to prekonať, že neodpadneš naozaj, že je to v hlave...a potom buď na seba náležite hrdá, zaslúžiš si to :)

čo sa jógy týka, v najhorších mesiacoch som ju cvičila niekoľkokrát denne každý deň...ja myslím, že mi to určite pomohlo...ale zo skupinového cvičenia som mala presne ten pocit ako ty - ísť tam a späť a vydržať medzi ľuďmi, to sa mi zdalo nereálne...tak som si začala cvičiť doma...a efekt to určite malo, určite to vyskúšaj...plus relaxácie samozrejme, bez tých to nejde...tú si daj každý večer a cez deň, keď ti je ťažšie...pomáha tiež

Ahojte, dnes som prešla aj po staršieho do školy cez pol mesta s malým na sánkach konečne nekrútilo sa, cestou sme sa stavili u svokrovcou si dať pauzu radšej lebo trochu začínal strach a búšiť srdce ale potom som to zvládla až do školy a späť. Ale teraz večer asi z vyčerpania sa dáko krúti, inak boli časy ked ani písať a kukať do počítača som nemohla hrozné točky, aspoň to môžem už a podeliť sa tu o svoje úspech v liečbe ale aj slabosti ked to nejde vpred ale vzad.Chcem sa ešte opýtať cvičíte niekto jogu? a či to pomáha sa nejako ukludniť a či by som to zvládla ísť aj medzi ludí ísť cvičiť ked mám strach že sa mi tam bude zase všetko točiť a náhodov odpadnem , a potom už zase nikde nepôjdem?! za odpovede a názory dakujem.

No Zuzka, tak moje blogy dnes vyvolali obrovské haló a hrozil z toho taký prúser, že mi hádam aj deti zoberú za to, že som pravdu povedala, tak som ich všetky stiahla a požiadala som o vymazanie svojho konta...tak už neblogujem :-) ale nech, aspoň je pokoj...budem sa búriť inak :)

Dnes mi je už lepšie o niečo, deti sú na kopci, tak mám kľud...aj na masáži som bola :-)

Tanicka, to co robis ma zmysel a robis to nie len pre deti ale aj pre seba, si myslim. Je to vycerpavajuce,ale stoji to za to, viem, ze to nevzdas, tak sa nicoho neboj, nateraz si mozno vo vacsom strese, urobila si dobre, ze si trochu vypadla z domua, snad to pomohlo. Drz sa a nic si z toho nerob, su horsie dni aj lepsie, to je zivot... Ked ti bude horsie, pokojne sem napis, niekedy pomoze uz len to napisanie. Predchadzajuca veta patri nie len Tanicke, ale vsetkym, co sem prispievaju.

DOBRA RADA-

Vitamín B12 ovplyvňuje úspech liečby depresií.

Liečba depresie môže byť ovplyvnené aj takým faktorom, ako je množstvo vitamínu v tele liečenej osoby. Vo Fínsku pri liečbe niekoľkých pacientov nedávno zistili, že úspech liečby antidepresívami je závislý na výške hladiny vitamínu B12 v tele depresiami trpiaceho pacienta.

:)) Zuzka ty čítaš moje blogy? No sila...ďakujem ti. S tou tvojou malou ma to mrzí, ale nedaj sa, učitelia si myslia, že sú na úrovni boha niektorí...

S tým mojím zdravím máš pravdu, málo sa venujem sebe...prevčerom som mala pocit už, že je to ho na mňa veľa, tak som sa zbalila a išla aj so psom na celý deň za otcom, lebo doma si ja veru neoddýchnem...stále treba niečo robiť, len si sadnem a už zas vyskočím, lebo vidím, že toto a tomto ešte treba spraviť... ale tak, ja už to tak beriem, že je to prechodné, že proste zhoršenia prídu a potom je zase lepšie... Dnes to nie je také zlé, aj keď som stále trochu vystrašená, lebo mne sa ti včera stala taká vec, že sa mi akoby prekrížili oči, normálne som sa nemohla pozerať, všetko som videla štvormo, tlak v hlave a zaostriť sa mi na nič nedalo...jedným okom normálne vidím, druhým normálne vidím, aleobidvoma naraz to nešlo...nechápem, strašný pocit...

Ahojte vsetci na tomto fore.ja by som chcela vediet vas nazor.takze uz dlhsi cas sa citim uplne akokeby som bola zdrava bez pp aj ked samozrejme beriem lieky.uz dlho som nemala atak co som velmi rada.no posledne dni vecer ked si lahnem do postele tak sa mi tachsie dycha a pride na mna taky ten strach ci sa mi nieco nestane ale bez ataku.poviem si ,ze nic to nie je vsetky vysetrenia mam ok.tak to nejak prejde.a ten strach stale niekde vo mne putuje tak fakt neviem preco? co este urobit aby to bolo take ako pred tym aby mi nesli tie somariny na rozum,ked vlastne nat tym ani neuvazujem.ono to pride samo ( ten strach nie je uz taky velky ako na zaciatku pp tie myslienky )Myslite ,ze je to normalne a ci vobec to niekedy pomizne? tak ak mate chut odpiste mi velmi mi to pomoze.vsetkym vm prajem peknu dobru noc a hlavne skore uzdravenie!drzte sa.zatial pa pa :o)