Depresia a panicka porucha

Súvisiaci obsah

ivana4837

Ahoj Rena,

vystihla si presne čo si myslím o užívaní AD. Veď kto by sa nechcel vyhnúť zbytočnému užívaniu liekov???

Treba to samozrejme riešiť najprv iným spôsobom, ale ak sa dostaneme už do situácie, že nevieme ako ďalej, nevieme spať, jesť, skrátka VOBEC existovať a začneme premýšlať, že takýto život v skutočnosti nie je život, ale doslova umieranie za živa...toto človek musí fakt prežiť na vlastnej koži, aby to pochopil.

Často vidím ako sem píšu ľudia na pokraji zúfalstva...čo už naozaj nevedia ako ďalej a potom si tu prečítajú , že neužívať v žiadnom prípade AD..., ale pre nich to môže byť v tom momente jediná možnosť ako sa dostať z najhoršieho.

Treba byť opatrný v radách, lebo ak niektoré fakt ťažké prípady nevyhľadajú okamžite odbornú pomoc "môže" sa to skončiť tragicky...

rena23

RNG, lieky boli to posledné, čo som vyskúšala, a aj tak si stojím za všetkým, čo som napísala. AD môžu mať ako nežiadúci účinok (po desaťročiach užívania) smrť, ale v dôsledku úzkosti by prišla oveľa oveľa skôr. Ja som už napr. plánovala samovraždu, v takých hrozných stavoch som žila. (Bežne sa z bratia AD nezomiera a pravdepodobnosť náhleho úmrtia je menšia, ako že Ťa zrazí auto.) A preto radšej kratší, ale normálny život s AD, ako dlhý v pekle úzkostí. Ako som už napísala - kto nezažil, nepochopí!
Dohovorila som, howk... :-)

RNG

Nuz ked lieky zacnu medzi moznymi skodlivymi ucinkami uvadzat aj smrt, tak by som sim to 100 krat rozmyslel a vyskusal vsetko ine neskodne najskor. Nuz ale to ti samozrejme lekar neporadi, lebo to ich v skole neucia.

rena23

Ahoj, marcelina78, nebola som tu takmer 3 mesiace a práve keď som si stránku znova otvorila, narazila som na Tvoju otázku - to asi nebude náhoda. ;-) Beriem Coaxil už 1,5 roka, na začiatku mi bolo veľmi zle, zabral až v kombinácii s psychodynamickou terapiou cca po 2 mesiacoch. V apríli som sa ho pokúšala vysadiť, ale po mesiaci (a to som vysadila len 1 tabletku z 3) som mala taký silný atak, ako od preliečenia ani raz. Trvalo to síce len 1 deň, ale poriadne ma to zneistilo. Možno to bola len hlúpa zhoda náhod, ale nechcem to zase riskovať. Nech si hovorí na AD kto chce, čo chce, ja s nimi mám dobré skúsenosti (aj keď samotné lieky nestačia, ale o tom som sem písala už veľakrát). Je možné, že majú veľa nepriaznivých účinkov, že mi ničia pečeň, ľadviny a ktoviečo ešte. Radšej budem žiť kratšie (v dôsledku nežiadúcich účinkov) ale kvalitný, naplnený život, ako sa trápiť v úzkostiach, pretože každý, kto úzkosť zažil, vie, že je to peklo. A názory ľudí, ktorí to nezažili a o AD len teoretizujú sú úplne nepodstatné, pretože nevedia, o čom píšu/hovoria. Už mi je zase 3 mesiace fajn, žijem normálne, teším sa z každého dňa bez úzkosti a blahorečím (aj)liekom, ktoré ma z nej pomohli dostať. Snažím sa na svoju chorobu myslieť čo najmenej, len si dávam pozor na životosprávu, a hlavne na psychohygienu. To je aj dôvod, prečo som na túto stránku prestala chodiť, pretože, aj keď som sa snažila iným pomôcť a , podľa reakcií, som snáď aj pomohla, škodila som sama sebe. Raz za čas asi zo zvedavosti nakuknem, ale intenzívne sa už angažovať určite nebudem. Všetko, čo som na základe vlastných skúseností mohla poradiť, som sem už niekoľkokrát napísala a kto bude chcieť, ten si to nájde. Držím všetkým palce a želám čo najviac krásnych dní bez úzkosti! :-)

Diduška

Ahojte! Vie mi niekto poradit? prosím :) užívam Mollome na depresiu a panickú poruchu. 6 rokov som po hysteroktómií a užívam LadyBon.I ked beriem lieky panický strach mávam,neviem íst do spoločnosti s priatelmi ani s tými ,ktorých poznám íst niekam na dovolenku alebo len tak na výlet.Som vaznom vlastnom tele a vlastnom dome! Vie mi niekto poradit !!!!

RNG

Ako som povedal, neurotransmiterov je hromada, nielen melatonin a serotonin
A unavu mozu sposobovat aj rozne ine nedostatky v tele, ci uz hormonalne, alebo rozne ziviny. Moze to byt jednoducho napr syndrom adrenalneho vyhorenia alebo zle travenie.