Depresia a panicka porucha

Ahojte, no mňa ešte dr poslala aj na hadicu do žalúdka, ale že mám určite vredy ked ma bolí stále lavý bok, potešila ma!!! Ešte aj to mi k môjmu krútenieu a k panike chýbalo.... len predstava na prehltnutie tej hadičky kým ťa vyšetria mi rbí triašku a dusím sa od strachu..., lebo raz som pred dvomi rokmi už na tom bola ale nič mi nezistili. Má niekto aj niečo takéto spolu s pp ?
I nak ak môžem kde sa tá aura očisťuje a ako a čo to vlastne je dakujem.
Držte sa všetci nech už aj nám slnko svieti.

Ahojte, zdravim vsetkych,
dnes si po prvy krat citam diskusie na tejto stranke a rada by som sa podelila aj o svoje skusenosti.
Ked sama seba zanalizujem, som clovek panikar a hypochodner. Na zaciatku asi pred 2 - 3 rokmi som neustale chodila po vysetreniach. Bolo mi jasne, ze so mnou nieco nie je v poriadku. Domienvala som sa, ze mam rozne choroby. O somatickych priznakoch psychickej poruchy som vobec nerozmyslala.
Az asi po roku som sa dostala k psychologicke a psychiatricke. Lenze vtedy som mala skor priznaky spojene s depresiou. Panicke ataky ako ich poznam dnes som nemala.
Az asi pred 3 mesiacmi mi zacalo byvat casto zle. Tocenie hlavy (aj v strede noci), nahle zachvaty busenia srdca, potenie dlani, pocitovanie horucavy na krku a chrbte, zovieranie hrdla, bolesti v zadnej strane hrudneho kosa. Tieto ataky som mavala uz s pravidelnostou skoro kazde dva dni, obmedzovalo ma to v praci. Znizila sa moja produktivita,vela krat som musela az doslova ujst z prace. No hrozne.
Od pondelka teda beriem escitalopram a moj stav sa za tych prvych par dni zhorsil. Pehlbila sa aj depresia. Citala som, ze je to mozne.
Momentalne mam pocit psychickej slabosi, nechuti a len slabossky cakam, kedy zacnu lieky zaberat. (inak mi velmi pomaha priatel. Vzdy ked mam atak, zavolam mu a on ma ukludni. Ale tieto situacie musim a chcem zvladat sama !!!)

Ked si precitam zopar prispevkov od ludi, ktori presli alebo prechadzaju rovnakym odbobim, velmi mi to pomahla.
Viem, a chcela by som sa z tejto situace dostat aj sama, bez pomoci liekov....
Vyssie Camel pisala, ze pomaha aj ocista aury. Mohla by si mi prosim napisat kontakt, kde bola tvoja sestra?
Dakujem velmi pekne a prajem pozitivne myslenie (aj ked ho ja sama velakrat stracam).

ivana4837
Ahoj:-)
Veľmi pekny príspevok. Vo všetkom s tebou suhlasím tak ako si to popísala. Ale predovšetkým najmä v dvoch veciach. A to, že človek, ktorému je naozaj zle ani ja neuverím, že nemusí ísť na PNku. Napríklad ja som prvé tyzdne chodila aj na WC bud po styroch (ja viem ze to niekomu moze pripadat smiesne) alebo ma doprevadzal manzel z dovodu, ze som bola taka slaba a este som mala aj tras svalstva, ze som sa neudrzala na nohach...ak som náhodou stála tak mi bolo neustále na vracanie a schudla som 6 kg za tie 4 tyzdne...preto si NEMYSLÍM, ze len pozitívnym myslením sa vsetko da prekonat...(to pre KETSUT)

a ta druhá vec s ktorou zdielam tvoj nazor:"mozme byt akokolvek silny, ale organizmus nepusti"...presne ako pises, hoc aka trauma, alebo vacsia zataz na psychiku a clovek je na zaciatku, avsak s tym rozdielom, ze tentokrat uz vie coho ho caka a ako sa da z toho co najrychlejsie dostat.

pekny den prajem :-)

ivana4837
Ahoj:-)
Veľmi pekny príspevok. Vo všetkom s tebou suhlasím tak ako si to popísala. Ale predovšetkým najmä v dvoch veciach. A to, že človek, ktorému je naozaj zle ani ja neuverím, že nemusí ísť na PNku. Napríklad ja som prvé tyzdne chodila aj na WC bud po styroch (ja viem ze to niekomu moze pripadat smiesne) alebo ma doprevadzal manzel z dovodu, ze som bola taka slaba a este som mala aj tras svalstva, ze som sa neudrzala na nohach...ak som náhodou stála tak mi bolo neustále na vracanie a schudla som 6 kg za tie 4 tyzdne...preto si NEMYSLÍM, ze len pozitívnym myslením sa vsetko da prekonat...(to pre KETSUT)

a ta druhá vec s ktorou zdielam tvoj nazor:"mozme byt akokolvek silny, ale organizmus nepusti"...presne ako pises, hoc aka trauma, alebo vacsia zataz na psychiku a clovek je na zaciatku, avsak s tym rozdielom, ze tentokrat uz vie coho ho caka a ako sa da z toho co najrychlejsie dostat.

pekny den prajem :-)

Moja sestra mala PP, dala si spraviť očistu aury a odvtedy nemá žiadne ataky. Stavy, ktoré mala a to, čo mi rozprávala, som jej nechcela veriť.

Ahoj Ketsut,

ako sa darí zlato moje???Čo malá???
Prečítala som si Tvoj príspevok v ktorom si písala,že si nikdy nebola na PN,ale takmer všetci na začiatku tejto choroby,keď mnohokrát ani nevedia,že sa jedná o PP nie sú schopní ani vstať z postele nie ešte ísť do práce.Spomínam si,že už dávno ešte v lete min.roku si písala o tom ako ti bolo na úplnom začiatku,čiže viem,že si prešla presne takým peklom (neschopnosť poriadne chodiť,nehovoriac o tom ísť von,jesť,pracovať a pod.), ale je celkom možné,že v tej dobe si práve bola ešte na materskej.

Lebo ja by som neuverila nikomu,že je schopný ísť do práce,pokiaľ je vo veľmi vážnom stave,samozrejme už po stabilizácii stavu,keď zaberú lieky a pod.to je už iná vec.

Veľa ľudí je veľkým odporcom AD,(nehovorím o benzákoch to je veľké svinstvo),ale ak je človek v takom štádiu,že nevie normálne fungovať a jeho stav sa bez liekov absolútne nelepší a nepomáha ani psychoterapia,skrátka nič,tak neviem ako inak to riešiť,možno sa v tom mýlim...

AD sú ako všetky lieky hnusoba,ale niekedy sú nevyhnutnosťou,ja som na úplnom začiatku pri prvých atakoch myslela,že sa celkom zbláznim,ten nenormálny strach pri pomyslení,že sa možno zadusím,alebo odpadnem...bolo to obdobie,že som sa už nechcela niekedy zobudiť-iba stále spať,držala ma pri živote iba moja rodina,možno byť vtedy úplne sama,neviem ako by to so mnou dopadlo....

Po stanovení diagnózy to už bolo omnoho lepšie,vedela som čo mi je,že tie ataky majú svoju príčinu,ale nebolo mi ani jeden deň úplne fit...no to už bol problém nesprávnej liečby zo strany lekára-neustála kombinácia AD s benzákmi,čo ma zbytočne roky trápilo.Teraz sa to nedá ani len porovnať!!!

Samozrejme všetci by sme chceli žiť úplne bez liekov,ale bohužiaľ niekedy sa stáva,že sa musia ľudia aj po rokoch k liekom v našom prípade sú to AD opäť vrátiť.Rozprávala som sa v čakárni u psychiatra s jednou paňou,veľmi mi svojimi názormi pripomínala Zuzku,bola už vyše 7rokov úplne bez liekov,predtým ich brala vyše 1roka,potom začala na sebe makať...psychoterapia,knihy,zmena pohľadu na život...(čistá Zuzka),nedávno sa jej však pri autonehode zabil syn a BUM...ona to nezvládla bez liekov,takže si myslím,že niekedy môžeme byť akokoľvek silný a stačí,ak nás postretne nejaké veľké nešťastie-trauma a nie sme schopní to ani pri všetkej snahe zvládnuť.

Naša choroba sa môže,(samozrejme aj nemusí)kedykoľvek v živote vrátiť späť.

Chcem tým všetkým iba povedať,že ľudia by mali rozmýšlať triezvo,ak sa to DÁ nezačať sa hneď zbytočne napchávať AD a snažiť sa zvládnuť PP bez liekov (to je ideál),ale ak to jednoducho nejde netreba sa všemožne brániť liekom a tak nechať,aby sa choroba zbytočne dostala do oveľa horšieho štádia.

Všetci sme INDIVIDUALITA,každý človek zvláda chorobu,lieky,život-jednoducho VŠETKO inak ako ten druhý!!!

Pozdravujem všetkých!!!

ahoj zanulaz,uz mam menzes a taky,ze sa v krcoch zvijam,musela som uzit ten silny cerveny panadol az potom to trochu ustupilo,inak sa celkom da,depku mam uz ovela slabsiu ako v marci,ked uz si hovorila o tom dietati,ja sa strasne bojim otehotniet a hlavne porodu to je pre mna nocna mora,bojim sa ze kvoli tomu ani dieta nebudem mat,neviem ci by som aj preto nemala chodit k psychologovi,lebo mam z toho nenormalny strach az taky chory strach,bojim sa bolesti,alebo,ze zomrem pri porode,ako vidis mam dalsi psychicky problem a to uz hrozne dlho ma toto drzi a neviem ako to riesit,ved na deti uz vek mam ale co ked mam takyto problem,a potrat je hrozna vec a navyse tiez bolestiva,to by som nikdy neurobila,tak to riesim antikou a davam si strasny pozor s priatelom ale to takto predsa dalej nejde,priatel ma v piatok volno tak pojdeme do mesta spolu snad pridem na ine myslienky

Ahojte, všetci..
Môžem sa pridať aj ja do debaty o tých liekoch atd. všetko som nečítala, ja by som ich chcela prestať úplne brať poslednej dobe ma stále bolí brucho nemôžem nič zjesť atak.. neurologické beriem asi necelé 3roky a xanax beriem 3mesiace. Ja som zatial chodila len k neurológovi nie k psychiatričke ale som objednaná už konečne robí tá ktorú mi tu u nás odporučili, tak uvidím čo mi ona povie na tie lieky ja by som chcela skúsiť ten autogénny tréning a psychoterapiu ale neviem či aj bez liekov to pôjde ale sú aj také čo nezaťažujú bruchá a celkové trávenie asi nie také určite ani jedny nie sú.
V piatok idem na opakovanú magnetickú rezonnanciu a mám s toho strach... neviem inak načo po roku a pol zase ved mi nič nezistili a nijako sa mi neprestala hlava točiť z ničoho a ten strach ani nevravím... dík za vypočutie a prečítanie aj môjho príspevku.
Inak dávno tu nebola Myška D1 kde si ako ti je?

mavinka,

povedala som a ešte raz opakujem, že tvoje vedomosti nespochybňujem a v mnohom zdielam tvoj názor....ja som len chcela povedať tú vec, že je veľmi nájsť správny liek, ktorý pacientovi zaberie a druhá vec je tá, či sa podarí byť danému človeku bez liekov...je mi uplne jasné, že je to možné a viem aj to, že PP je liečiteľná a dá sa zvládnuť a viem aj to, že je možná remisia...chcela som svojim príspevkom dať najavo, že len lieky samotné človeku nepomôžu, ale je dôležitá aj zmena myslenia, hodnôť, pohyb...
je nad slnko jasné, že u teba znova choroba prepukla zmenou zamestnania, zvýšený stres...lebo u panikárov je toto bežné, že stav sa zhorší, pri vypatí, strese....
v podstate si mi sympatická názorom, len v niečom mám iný názor, pretože som iný človek a možno som to prežívala inak..ale nad nikým sa nechcem vyvyšovať a som rada, ked ľudia dokážu prekonať túto chorobu, alebo sa im polepší
mám tu neskutočne rada svoje kámošky Ivanku, tej som radila benzáky čím skôr hodiť do koša a cíti sa lepšie, to ma veľmi teší...mia tú sme tiež spracovali, nech niečo so sebou robí a nastúpila do práce, dúfam, že sa jej darí, lebo sa dlho neozvala....zuzka, tá je bez liekov, tá tiež všeličo prežila, je sčítaná, má vynikajúce názory.....a ja som to tiež ako tak zvládla...a mavinka podotýkam, že som sa prihlásila na druhú výšku, nikdy som na PN,kôli panike nebola, ani v akutnej fáze. Bolo mi hrozne veľa krát priam príšerne....a musela som to zvládnuť....a som veľmi rada, dodalo mi to sebavedomie...a to ty môžeš tiež teraz získať, len sa treba na to pozerať z iného pohľadu...podľa mojej intuície vyzeráš byť...xixixi...za výraz tiež brutálne vzdelaná.xxixixixi...sa mi páčiš.

ja od kedy neberiem antikonceo´p.,stale mam problem s menzesom,niekedy mi meskaju aj 18 dni.uz som si zvykla.nie som na pokeci,ani na face..mna take veci nepritahuju,ani cely pocitac.chodim,len sem a pozeram si vecicky o zahradach.nasla som mame brigadu,super nie?zas som sa mala koli comu tesit,foter este stale nepije.probelmi sa asi zacali davat do poriadku,ale ja sa aj tak necitim najlepsie.silne zachvaty teraz sice nemam,ale ma obchadzaju