Depresia a panicka porucha

Zuzanama, Ty si brala AD? Ak ano, po akej dobe a za akych okolnosti si ich vysadila?

Simon, akp rychla prva pomoc a samoliecba by Ti mohli pomoct knihy J. Praška - dajú sa kúpit aj cez internet,napr.: (klikni sem): www.martinus.sk
Ale akonahle sa bude dat, zver sa radsej do opatery odbornikom.

Moj problem je, ze zijem v anglicku.a tu je to dost komplikovane.doktor mi len predpisal antidepresiva a o ziadnej psychoterapii nehovoril.ich zdravotnictvo je v tychto smeroch dost komplikovane aj ked tu zije vela takych ludi.aspon ja si to myslim,lebo tu je to dost tazke. takze vazne neviem co mam robit a tie antidepresiva som este nezacala brat, lebo sa toho bojim.

Rena, k tomu vysdzovaniu AD, presne to iste o tvojom predpisovacovi liekov si myslim aj ja. Ako sa rozhodnes, je na tebe.

Simon, ak si precitas toto forum vela stran dozadu, najdes skusenosti ludi, ktori sa z PP liecia alebo uz vyliecili, vpodstate vsetci minimalne na zaklade terapie. Preco sa chces zbytocne trapit a hladat "nevychodene chodnicky", ked mozes vyuzit to, co naozaj funguje?

Zuzanama, vychadzala som len zo svojej skusenosti a skusenosti ludi, ktorych poznam. Aj ked som davky AD zvysovala postupne v priebehu mesiaca mala som velmi silne neziaduce ucinky - zavrate, slabost, unava, derealitzacia... a to je coaxil vraj jednym z najslabsich a najmodernejsich AD. Trvali mi asi 3 tyzdne, potom sa to zacalo zlepsovat. A zabrali cca po 2 mesiacoch, ak to teda neboli uz ucinky terapie.
A pokial ide o to vysadzanie mam pochybnosti preto, ze k inej lekarke chodim na terapiu a iny lekar mi predpisuje lieky, takze mam podozrenie, ze nebude mat snahu ich vysadzat, kedze zije z toho, ze som jeho pacientkou. A terapeutka sa k tomu vyjadrovat nechce - profesionalna etika.

Tazka otazka, ale vsetko sa da. Ak vies ako. Radsej sa porad so svojim lekarom :-)

Ja by som sa chcela spytat, ci je ta moznost ze pp sa da liecit bez antidepresiv a bez psychoterapie. dakujem.

Nepovedala by som, ze AD v prvych tyzdnoch sposobuju silne neziaduce ucinky. Skor som sa stretla s nazormi a aj lekarka ma na to upozornila, ze ucinky AD sa prejavia az po dvoch-troch tyzdnoch uzivania a nasadzuju sa postupne, prvy tyzden napr. len pol tabl. a postupne sa davka zvysuje. Teraz myslim ucinky AD, kym clovek pociti nejaku zmenu k lepsiemu, nie neziaduce. Neziaduce ucinky su individualne, niekomu jeden liek nerobi nic, alebo len mierne nieco sposobuje, inemu to vobec nesedi. Ak ti je z liekov zle, povedz to svojmu lekarovi. Ak necitis zmenu svojho zdravotneho stavu k lepsiemu, teda, ak tvoj zdrav. stav, na ktory ti bol liek (AD) predpisany sa nezlepsuje po styroch dnoch, tak si nerob starosti, to je celkom normalne.
Rena, s vysadzovanim AD to nie je vobec jednoduche. Tak ako sa postupne na zaciatku liecby davka zvysuje, tak, ale ovela pomalsie sa pri vysadzovani davka znizuje, niekedy to trva aj par mesiacov, aby si nebola prekvapena. Odporucam len pod lekarskym dohladom. Ak si myslis, ze by si to bez liekov zvladla, opytat sa na to svojho lekara mozes a uvidis, co ti povie.

Ahoj úsmev,

to čo si predtým písala...ako sa cítiš počas ataku je úplne bežné pre všetkých ľudí,ktorí pan.atak prekonali,ak máš zdravé srdce (čo si myslím,že máš...určite si absolvovala EKG a podobné vyšetrenia),ale vysoký pulz,silné búšenie srdca,pocit,že srdce ti vyskočí z hrude je ÚPLNE bežný sprievodný jav pri pan.ataku.

Ja som vždy mávala popri všetkom čo popisuješ ešte aj poriadne sucho v ústach,potom pocit tepla-horúčavy na celom tele,ktoré sa striedali s pocitom chladu-triašky,hrozný pocit na odpadnutie,pocit nedostatku vzduchu...pri mojom prvom ataku som od strachu začala,tak rýchlo dýchať,že prišlo k hyperventilácii,(ktorú ti tu spomínala Zuzka)na pohotovosť som prišla v úplných kŕčoch na celom tele ešte aj tvár som mala stŕpnutú,svaly sa mi po infúzke triasli ešte dobrú hodinu,bolo to príšerné,mala som pocit,že som prekonala nielen infarkt,ale aj porážku...okamžite mi vysvetlili,že ak budem mať ešte niekedy pocit nedostatku vzduchu,že v žiadnom prípade nemám začať rýchlo dýchať,ale pomaly a zhlboka.Vtedy iba povedali,že došlo k hyperventilácii,ale o PP nebola samozrejme ani reč,lebo sa mi to stalo po prvýkrát a ako si môžeš prečítať tento stav (hyperventilácie) môže mať viacero príčin...u nás je to ÚZKOSŤ.

Čo sa týka psychoterapie viem ti poradiť jednu super osobu na KBT-terapiu,ak by si bola z okolia TT,NR,BA,prípadne ona by ti vedela dať určite dobrý typ na svojho kolegu v tvojom okolí.
Ja som chcela absolvovať v minulom roku denný stacionár,ktorý absolvovala aj Zuzka (ona ako si pamätám bola s touto formou terapie veľmi spokojná)a ja som sa chcela totálne vyhnúť ústavnej liečbe,ale u nás v okolí nič takého nebolo a tak som sa nakoniec dala na cestu PRAVIDELNEJ psychoterapie-1x do týždňa.
Moja terapeutka mi zo začiatku liezla poriadne na nervy,hoci je to veľmi milá osôbka,ale totálny typ človeka ako je tu NAŠA Zuzka(zuzanama),všetko mi vravela HUSTO na rovinu,bez okolkov...čo mi vadilo,lebo som si nechcela priznať,že chyba je IBA vo mne a v mojom myslení.Ja mám síce rada ľudí čo sú priamy,ale vtedy a v tom momente som nechcela PREDSA počuť,že ja si môžem za svoj stav,chcela som "asi",aby ma pochopila,či nebodaj súcitila so mnou...myslela som si v duchu "tebe sa to hovorí,keď si ničím takým neprešla",ale po pár sedeniach som pochopila,že mi otvorila oči a potvrdila to o čom TU píšu ľudia,ktorým sa podarilo vyliečiť!!!

MY NEPOTREBUJEME ĽÚTOSŤ,MY POTREBUJEME,ABY NÁM NIEKTO UKÁZAL TÚ SPRÁVNU CESTU AKO KRÁČAŤ K ÚSPEŠNÉMU VYLIEČENIU SA!!!

Súhlasím úplne so všetkým čo ti napísala Rena aj Zuzka,ale pamätaj na to Úsmev,že môžeš prečítať aj tisíc kníh a absolvovať milión terapií,ale pokiaľ TY sama nebudeš CHCIEŤ zmeniť svoje myslenie NIČ a NIK na svete ti NEPOMOŽE!!!

Iba v jedinej veci nesúhlasím so Zuzkou a to,že nemáš prehánať v tom,keď si napísala,že "takto sa žiť nedá,to je iba trápenie"...ja si myslím,že tam si napísala čistú pravdu...TAKTO SA NAOZAJ ŽIŤ NEDÁ...ŽIŤ SÍCE ŽIJEŠ,ALE TY MÁŠ FAKT POCIT,AKOBY SI ANI NEŽILA a preto to CHCEŠ zmeniť(to je podľa mňa úplne v poriadku)!!!

Veď tieto slová píše človek,keď sa cíti FAKT najhoršie,čo je úplne prirodzené!!!

JE DOBRÉ DAŤ ZO SEBA VON SVOJE POCITY,KEĎ TI JE NAJHORŠIE...HLAVNE,ŽE TO TEBE POMOŽE!!!

Viem,že TY zmýšlaš úplne inak,keď ti je čo i len o trošku lepšie.
Dychové cvičenie rob viackrát za deň ako prevenciu,keď si už vo fáze ataku má význam "LEN" to pomalé dýchanie z hlboka,ale vtedy sa už určite nedokážeš sústrediť na prirodzené relaxačné dýchanie.Ešte sa chcem spýtať aké cvičenia robíš,čo sa týka pohybu,resp.čo masáže a podobne.

Zlatko,držím ti palce a neboj sa otvorene písať čo citiš,čo ťa trápi,veď tu ťa nik nepozná a ani neodsúdi a to bude aj taký tvoj,akoby tréning ako dostať zo seba všetko von a odnaučiť sa byť neustále ustráchaná a bojazlivá.

Pekný víkend Tebe aj všetkým na tomto fóre!!!