Depresia a panicka porucha

macka, s tymto liekom skusenost nemam, ale u AD vseobecne je normalne, ze v prvych tyzdnoch sposobuju silne neziaduce ucinky. Ak sa to ani po 4-6 tyzdnoch nezlepsi, porad sa s lekarom.

usmev, zuzanama ma pravdu, urcite toho o Tebe vie viac, a tak Ti vie aj presnejsie poradit. Pokial ide o to zvladanie ataku, mne uz neprichadzaju tak nahle - naucila som sa rozpoznavat varovne priznaky, a tak ho "zlikvidujem" hned v zaciatkoch, jednoducho uz viem ovladnut a presmerovat tie nutkave myslienky, ale neviem Ti presne vysvetlit, ako to robim - presne tak ako to povedala terapeutka, na to musis prist sama. Ale co mi vzdy pomoze je pisanie - snazim sa vratit k silnym pocitom, ktore som prezila za poslednych par hodin, pripadne dni a dam ich na papier. Vzdy to pomoze - od stola vstavam ako znovuzrodena. Dolezite vsak je, aby to vzdy bolo o pocitoch a nie rozume, pretoze prave potlacane emocie nam sposobuju uzkosti. Mozes skusit aj malovanie, ak Ti je blizsie, alebo tanec, hudbu - cokolvek, pri com mozes odventilovat, co citis. Mne velmi pomohlo aj to, ze sme si zaobstarali psa, ten je antistres sam o sebe. ;-)
Pokial ide o lieky, neviem Ti zodpovedne odpovedat. Uz som to tu pisala, ze prestavam verit liekom a mam velku chut ich vysadit, ale co ak... Tiez by ma zaujimali nazory a skusenosti inych, ale minule sa mi na tuto otazku nikto neozval.
Tak sa drz, a ako pise zuzanama, hlavne sa nestresuj a ber zivot viac vpohode.

ahojte boli mi predpisane lieky na PP ,elify 75,berem ich stvrty den notri hodiny od uzitia lieku sa zacnem citit mizerne presne ako po opici,tento liek ma vela neziaducich ucinkov je to bezne ze pribrani antidepresiv moze byt cloveku zo zaciatku zle? ma niekto skusenosti s tymto liekom? dakujem

Usmev, s tou psychoterapeutkou, to je skratka asi iba obycajna smola. Aj tak by ma zaujimalo akou terapiou sa teda zaobera, ked ti nevie pomoct, urcite by som sa na to hned opytala. Kto ti ju vlastne odporucil, respektive, ako si sa k nej dostala? Ved my tu na fore ti vieme povedat viac, ako tato psychologicka. Je to vobec ozajstna profesionalka? Ja tomu ozaj nerozumiem, ale stavaju sa veci...
Do bodky suhlasim s tym, co ti napisala rena. Len este nieco dodam. Snazis sa snazis, velmi, velmi... Ved prave toto ti sposobuje tvoje problemy. Vsetko na plny plyn, na 200 % :-). Aj uzdravenie :-) Pokoj usmev, to v prvom rade, nech sa deje hocico, pokoj. Ty asi aj to dychanie do brucha robis s takym nasadenim, ze si akurat zhorsujes stav hyperventilacoiu. ( hyperventilacia - nechcem sa dlho rozpisovat, aj tak ti toho chcem este dost napisat, prosim daj si do googla) Esteze tvoj nick je usmev, jedine pozitivum, co ti dnes napisem. To ze si sikovna a zodpovedna, som ti uz volakedy davno pisala. Mas ztbytocne obavy zo vsetkeho, s tvojim pristupom, ja by som uz dnes bola za vodou. Vidis, viem zvladat pp, napriek tomu aj ja mam svoje problemy, to ze o nich sem nepisem, je len preto, ze nie su zdravotne, ale upne ine. Mohli by mi vsak privodit uzkost a paniku a to nedovolim. O to ide, nedovolit myslienkam aby ta znicili. Myslim si, ze nam je sice dana povaha aj nejake vlastnosti, lenze to sa da zmenit. Ak si odmalicka ustrachana a bojazliva, je len na tebe, ci taka chces ostat. Mozes sa zmenit, ak chces niekoho zmenit, zmenis jedineho cloveka na svete, len seba. Mozes sice niekoho z inych ludi ovplyvnit, hovorit mu, prosit ho, ale ak sa sam nerozhodne, nepohnes nim. Tak isto, ak sa rozhodnes zmenit ty, tak sa zmenis, darmo budes hovorit, to je moja povaha, taka som. To tu iba vyhovorky a odmietanie zodpovednosti sama za seba. Ty si este velmi mlada, nedavno, pred par rokmi si bola dieta. Ale vyvyjas sa, dozrievas, nepozeraj dozadu, tvoja povaha sa stale formuje, mozes ziskat aj nove vlastnosti. Rozmyslaj usmev, ponamahaj svoju fantaziu. Ozaj najhorsie, co sa ti moze stat, je to, ze odpadnes a budu musiet volat sanitku a vsetci o tom budu hovorit a ukazovat na teba prstom? Toto by bola pre teba katastrofa? Nehovoriac o tom, ze je to len pocit a pravdepodobne si este neodpadla, nemyslis, ze by to mohlo vypalit aj inak? Mozno by niektori spoluziaci pochopili...A naopak, mozno by sa ti niektori priznali, ze mavaju podobne stavy, mozno by ta skor lutovali, mozno profesori by boli k tebe zhovievavejsi, nehovorim vsetci, mozno aspon jeden. ( do temy uzkost kedysi prispievala ucitelka na AD-ckach ... a mozno nie len jedna) Viem si predtavit ovela horsie veci, ako ty, nechcem tu nikoho starsit. Uvediem len jeden priklad, inspirovala ma k nemu jedna moja znama. Mlada baba, sikovne dievca, v poslednom case mala toho vela, nejdem tu pisat, aka je vystresovana, hoci som povodne chcela, ale to s tym nesuvisi. Jedneho dna v robote ani neodpadla, len sa smykla na schodoch. Spadla a udrela si krizovu chrbticu tak, ze sa nemohla ani pohnut, museli jej volat sanitku. Myslela si ze, je ochrnuta. Stalo sa jej to v skole, cela skola o tom vie. Myslis, ze ona rozmysla o tom, kto vsetko ju pri tom pade videl a co si o tom kto mysli? Vies, ja poznam celu jej rodinu, mamu, otca, brata, babku aj dve mamine sestry a strynku, muza aj syna. Vsetci su stastni, ze sa nestalo nic horsie, ze po dvoch tyzdnoch uz znovu chodi do prace a ZE CHODI.
Usmev, nevzdavaj to a hladaj dalej dobru psychoterapeutku, alebo psychoterapeuta. Predtym si skus nastudovat, co to vlastne je, aby si vedela o co ide, ak to nevies, skus aj Dale Carnegie Ako sa zbavit starosti... u nas ho maju skoro v kazdom knihkuoectve, taka cervena kniha :-) Ale hlavne, ty sa musis vo svojom vnutri rozhodnut zmenit, lebo to, aka si teraz, ti neprinasa vela dobreho. Uprimne v srdci prijat, CHCEM SA ZMENIT. Ked prides na to, aky je rozdiel vo vyzname vety: CHCEM SA ZMENIT, ABY SOM BOLA SPOKOJNA A STASTNA a vetou: Nechcem mat panicku poruchu, musim sa z toho dostat, urcite to zvladnes. Toto som asi trochu prehnala, lebo tebe pozitine myslenie, podla toho co pises, nechyba, skor bude problem v tom , ze velmi, velmi , velmi chces a ona staci len chciet :-) a urobit to, zaoberat sa menej "jasnovidectvom", katastrofizovanim a odstranit ciernobiele videnie sveta. Budem ti drzat palce a budem tiez stastna, ked sem raz napises, som v poriadku, sem tam oblacno, ale celkovo v pohode. Pekny vecer vsetkym.

a este raz sa opytam - mala by som terapiu skombinovat aj s liekmi? mala by som ist na buduci tyzden k psychiatrovi po lieky alebo sa mam opriet hlavne o tu psychoterapiu?
co si o tom myslite Vy? dakujem:-)

Rena, dakujem, ja viem, ze ju mam:-)
len by som Ta poopravila, ja som tu nechcela pisat tie veci ohladom psychoterapie hlavne preto, ze sa mi to zdalo akesi neseriozne.. neviem to spravne vysvetlil, ale jednoducho kazdy ma nejaky svoj postup, on ma taky, len mne nesadol, tym nechcem povedat, ze by bola zlou psychoterapeutkou..
a s tou terapiou chcem zacat uz od najblizsieho tyzdna, len potrebujem najst niekoho kto vykonava terapiu KTB tu u nas, dufam, ze sa mi to podari..
a k tomu ataku - ako sa to podarilo Tebe? lebo ja ked som v skole a pride to na mna, tak sa skoro nijako neviem upokojit, nakolko je to miesto v skole, kde som medzi spoluziakmi, profesormi a o to viac sa clovek boji ake to bude mat nasledky:-)
a chcem sa z toho velmi velmi dostat, snazim sa velmi ako viem, len zatial to nejako nejde.. tak snad postupne..
a dakujem, drz sa aj Ty:-)

usmev :), co pises je ukazkovy model uzkostnej poruchy. Chces byt vo vsetkom 200%, dopredu si vytvaras "katastroficke scenare", bojis sa beznych situacii, prehnane Ti zalezi na tom, co si o Tebe myslia ini... Dokonca aj to, ze si si nebola ista, ci sem mozes napisat tuto svoju spoved presne zapada do diagnozy. Po Tvojom uvode som cakala, ake velmi osobne informacie sa chystas napisat, pritom si pisala o beznych vseobecnych priznakoch. Aj za tym citit strach! Co si pomyslia ludia na fore? Ved tu si v uplnej anonymite! Podla toho, co pises by to mohlo byt 1000 inych ludi. Naozaj najvyssi cas zacat sa liecit. Ci sa rozhodnes pre KBT alebo dynamicku, HLAVNE TO UROB CIM SKOR!!! Iba zbytocne trpis a nemusela by si. Pokial ide o to odpadnutie, je to tiez typicky pocit PP, ale pravdepodobmost, ze naozaj odpadnes (ak si fyzicky zdrava) je minimalna - statistiky nepustia.
P.S. _ mne terapeutka tiez na zaciatku povedala, ze vyrovnavat sa s atakom musim naucit sama. Vtedy som cakala zazrak na pockanie, ale tak to nefunguje. Teraz to uz viem. Ak Ti vsak nevedela pomoct ani inak, tak si urcite najdi inu - s dobrymi referenciami. Ale nezabudni, AK SA CHCES VYLIECIT, MUSIS SA V PRVOM RADE TY VELMI, VELMI SNAZIT A BYT TRPEZLIVA - na terapiu chodit minimalne kazde 2 tyzdne niekolko mesiacov, az potom mozes cakat vyraznejsie vysledky. Terapeut Ta vedie ALE VYLIECIT SA MUSIS VLASTNYMI SILAMI. ON JE LEN BARLICKA, O KTORU SA OPIERAS A JEDNEHO DNA, KED BUDES PEVNE STAT NA VLASTNYCH NOHACH JU BUDES MOCT ZAHODIT. Zelam Ti vela sil a chuti bojovat! :-)

ja som bral frontin asi dva mesiace a myslim ze ma na nejaky cas dostal z PP. ked som uz bol v poriadku zase som si dal to nejake pivko dost kavy a PP sa vratila.

tak konecne idem odpisat:-)
takze v prvom rade dakujem Zuzka za prispevok, vies, ze od Teba si ich vzdy rada precitam a vobec mi nevadi, ze hovovis veci na rovinu, praveze mi to velakrat otvori oci:-)
ALE.. to preco mi nevyhovuje terapeutka vobec nie je v tom, ze ci mi potvrdila alebo nepotvrdila PP, ja som s PP viacmenej uplne zmierena a som viac ako presvedcena, ze nou trpim a ak aj nie priamo nou, nieco z tej "odrody" alebo ako to nazvat, kazdy tomu moze dat svoj vlastny nazov:-) moze to byt nahromadeny stres, moze to byt neschopnost zvladat stresove situacie, moze to byt panicka porucha alebo tisic inych nazvov..
preco mi nevyhovuje.. no ako som spominala, neviem ci je to vhodne sem pisat co presne mi prekazalo, ale ako jedno z mala uvediem: prisla som tam s tym, ze som v poslednej dobe mala stale uzkost, zo vsetkeho som mala strach, chytali ma ataky a podobne, jedna z prvych mojich otazok znela - ako sa mam zachovat, ked na mna uz ten atak pride, co mam vtedy robit.. ja viem, ze je potrebne dychat, ale mne sa to stale nedari, snazim sa dychat hlboko do brucha, ale na intenzite ataku aj tak neubuda.. preto som cakala, ze by mi povedala ako presne, naucila ma nejake dychove cvicenia a pod.. na to mi vsak povedala, ze ona mi nemoze dat ziaden navod, ziadnu radu, ze na to su mozno ini psychoteraputi, ona nie.. druha vec, ked som sa jej spytala, ze ked mam niekam ist, ze mi byva zle, ze ako pracovat s myslenkami alebo ako sa vtedy upokojit, na to mi nebolo vobec nic povedane, len ze casom na to pridem.. a to by som mohla pokracovat.. tymto som vlastne zistila, ze toto asi nie je typ terapie vhodny pri PP, pozerala som si to na internete a chcem skusit KTB - ludia s PP s nou maju naozaj velmi dobre skusenosti, takze to urcite s nou chcem skusit aj ja:-)
s cim uplne 100% (a aj viac) s Tebou suhlasim, ze sa vsetkeho strasne bojim.. naozaj mas pravdu, ja sama to viem.. len vies, mas nejaku povahu, mas nejake svoje vlastnosti, ktore mas viacmenej skoro odmalicka, len vekom sa niektore este prehlbuju, tak je tazke sa toho zbavit.. mna strasne stresuje skola a vsetko s nou spojene a ja sama neviem preco.. naozaj neviem prist na ten dovod, preco sa musim vzdy 200% pripravit a musim mat vzdy kompletne poznamky, hladam to v sebe a neviem to najst.. najhorsie je, ze v poslednej dobe som zacala mat hrozne stresy z jedneho predmetu, lebo sa na nom kazdu hodinu skusa a poslednych 4x to bolo o tom, ze prisla profesorka a mne uz bolo zle.. ked vyslovila vtedy, kto pojde odpovedat, tak to uz sa moje stavy uplne znasobili a skoncilo to zakazdym takym atakom, ze taky neprajem nikomu zazit.. a ide o to, ze kolkokrat si to aj doma trenujem, snazim sa predstavit si ako ta profesorka vojde do triedy a ja budem stale pokojna, ale potom pride realita - skutocna hodina a situacia sa zopakuje.. uplna automatika, ktoru neviem dostat pod kontrolu.. tak povedz mi, co mam urobit, aby som aspon jednu hodinu ustala bez ataku? ja si uz skutocne neviem dat rady.. keby som to aspon RAZ prekonala, tak druhykrat to uz bude urcite lahsie a budem mat motivaciu, no mne sa ten blok, ktory mam nedari nijako prekonat.. keby mi to niekto povedal davnejsie, ze ma niekto taketo stresy z 1 obycajnej hodiny, tak ho asi vysmejem, ved to je uplne chore, ved to sa predsa da ovladat a vidite.. je to velmi tazke a ako som spominala, v poslednej dobe sa mi nic nedari, aj ked si nieco zaumienim, ze to zvladnem a pod, tak to aj tak dopadne uplne inac a vzdy zle..
a ked si aj polozim otazku "co najhorsie sa mi moze stat", tak si predstavit napr. to ako mi bolo minule zle a keby vtedy bolo vyslovene moje meno, ze idem odpovedat, tak to nezvladnem, lebo v takom stave by som nemohla ani len mysliet na nejake ucivo.. ale co najhorsie sa mi moze stat? tak v najhorsom pripade odpadnem, zavolaju po mna sanitku, cela skola bude hore nohami, vsetci sa na to budu pozerat, neskor na mna budu vsetci ukazovat prstom, ze to je ta co odpadla a cele moje posobenie na skole mozem zabalit, lebo od hanby tam uz asi nevkrocim.. s tymto sa proste neda zmierit, mne takato predstava vyvolava husiu kozu.. a ja viem, ze mozno prilis fantazirujem, ale zas povedzme si rovno, ze takato situacie nie je az tak nerealna, ja viem, ze doteraz som to ustala, ale tak vsetko je prvykrat..
ja viem, ze dokonalost je uplne zbytocna, nevedie k nicomu, iba tak k naruseniu medziludskch vztahov, castokrat k zavisti, k osobnej nepohode a pod, ale aj tak sa toho neviem zbavit, no ale musim to skusat dalej..
a k tym mojim poslednym slovam.. tak ano, ale taky zivot nie je plnohodnotny, ved predsa kazdy clovek ma narok na to, aby bol stastny a nie aby sa stale iba trapil.. mna v poslednej dobe sprevadzali sme zle chvilky, tak ma to zamrzelo..
ale no nevadi, aj tak sa nevzdam svojich snov a viere, ze raz budem stastna:-)
drzte sa aj vy a mojim jednym prianim je prist v blizkej dobe sem s tym, ze vam napisem, ze som tu hodinu zvladla bez ataku a bez toho, aby mi bolo zle, tak mi drzte palce:-)
uzite si vikend, papa:-)

Ahojte, prosim mate niekto skusenosti s uzivanim Frontinu? Beriem ho uz sest rokov a prave som sa docitala, ze by sa nemal brat dlhsie ako rok aje vraj velmi navykovy!Minule som dostala panicky zachvat 5 minut po zobrati Frontinu, divne, ze?