Depresia a panicka porucha

Ďakujem vám naozaj veľmiii všetkým budem sa snažiť bojovať..a dokázať premôcť ten hnustný strach z toho krútenia a určite napíšem ako pokračujem držte sa všetci...ste tu veľmi dobrý ľudia ktorý pomôžu svojimi príspevkami

vdaka za vaša príspevky veľmi ste ma úpodporili...dííík

nepridalo mi to celý link, tak keď kliknete na tú stránku treba si tam kliknúť na ZAJATCEM PANICKÉ PORUCHY ..

Rada by som len prispela článkom, ktorý som našla na internete www.help24.cz

Je to autobiograficke dielo chalana, ktorý opisuje ako to všetko uňho začalo, prečo to postihlo práve jeho, má to 19 strán, a pri niektorých pasážach som mala naozaj pocit, že opisuje moje "stavy".

Usmev:), som rada, že si s ozvala. Som teraz v praci, tak pisem len tak v skratke, ale este sa urcite ozvem.
Skus sa prihlasit z toho Tvojho mailu, ale neviem, či Ti na ten mail pridu maily odo mna, ked predtym Ti neprisli.
zatial papa

ahojte vsetci!!:-)
velmi, velmi, velmi ma tesi, ze su tu novi clenovia, ktori sem prispievaju, je to super, castokrat si clovek ani nepomysli, ze je svojimi prispevkami pre inych aj napomocny;-)
VSETKYM vam troska oneskorene prajem do noveho roka vsetko len to naj naj naj:-) hlavne zdravie, skutocne zo srdca si prajem, aby sa kazdemu z nas zdravotne polepsilo a aby sme si mohli povedat, ze rok 2011 bol pre nas krasny a priaznivy, rok plnych nezabudnutelnych (v tom dobrom slova zmysle) chvil!!:-)
ospravedlnujem sa, ze pisem takto oneskorene, ako novorocny zavazok si davam predsavzatie, ze sem budem prispievat castejsie:-)
a tak v skratke - Janka, Tebe skutocne gratulujem! podla mna je uplne uzasne, ze zacnes chodit do prace (teraz si to neuvedomujes, ale sama sa o tom presvedcis), mnozes mi verit!:-) suhlasim s Renou a so Zuzkou - inak som velmi rada, ze tu tiez po dlllhej dobe vidim Zuzku, resp. ze citam nejaky jej prispevok, pozdravujem Ta!!:-) a naozaj je pravda, strach je prirodzena emocia, ktoru maju skoro vsetci, len my ho prezivame v nadrozmernej podobe a nam obcas az privelmi ublizuje v tom, ze nas vie uplne znemoznit, az vyradit z bezneho zivota.. ale uvidis, ze to zvladnes, zvladla si uz tooolko situacii, ze aj tuto hravo zvladnes;-) nezabudni, ze zaciatky su vzdy tazke (nie len pre nas, ale pre vsetkych), ale nevzdaj sa a uvidis, ze ta to posunie velmi vpred:-) a vyhodu vidim aj v tom, ze budes pracovat u brata v kancelarii - to mas naozaj genialnu prilezitost! drzim Ti palce a potom nas informuj co a ako:-)
a aj vy ostatni, som naozaj rada, ze sem prispievate, ja to tu citam, ale nejako odpisovat zabudam, ale uz to napravim!:-) a treba si uvedomit, ze zivot nie je naozaj len o tom, ked sme hore, ale sprevadzaju ho aj pady a vsetko zle, ale verim tomu, ze vsetko zle sa raz skonci a zle obdobie vzdy vystieda to dobre, len treba vydrzat:-) a vsetko zle nas posilnuje, aj ked to tak nevyzera, ale je to tak.. dokonca mam pocit, ze tu v tejto teme sa zoskupili naozaj ludia s dobrym srdcom, citim to z tych prispevkov:-) a dalsia vec je, ze nebyt toho vnimame svet uplne inak a nespozname dalsich tak skvelych ludi:-) aj ked priznavam, ze obcas je to boj nad nase sily a zazivame aj velmi krute dni, ale tak snazme sa sustredit na to krajsie, radsej si spomenme na to co sa nam podarilo ako na to co nedopadlo podla nasich predstav..
a este specialne zdravim vlocku:) - opat si ma tak prijemne prekvapila, kolkokrat si ja na Teba spomeniem (ale taktiez aj na inych), ze ako sa asi mas, rada by som vedela co u teba nove, ze ako sa momentalne mas.. skusim sa prihlasit cez povodny mail, ze ci sa to nezplesilo, co Ty na to? potom staci, ak mi len napises, ci vsetko prislo tak ako malo:-)
drzte sa a pisme si tu i nadalej, aj ja sa budem snazit to zlepsita potesia ma aj akekolvek prispevky od vas:-) papa!!

Krut.Jana, ahooj, gratulujem ti, po 9 rokoch ist do prace, to musi byt super pre teba, verim, ze sa tesis. A ze sa obavas, to je normalne, strach je nas kazdodenny spolocnik, ved kto nema vobec ziadne obavne myslienky? Myslim, ze kazdy clovek sa obcas boji, rozdiel je len v tom, ako svoj strach dokazeme spracovat. STRACH je emocia, velmi silna, dokonca trufam si tvrdit, jedna z najsilnejsich. Janka, ale je to len emocia, nic viac, nic menej. Nedovol svojim emociam vladnut nad tvojim zivotom. Zapoj aj rozum, ved predsa nechces, aby ta ovladali len emocie, rozmyslaj. Zmenou myslenia dokazes zmenit aj svoje pocity. Takze strach v novej zivotnej situacii je sice normalny, nesmies mu vsak dovolit, aby ta celkom ochromil a znemoznil ti normalne fungovat. Skus to brat ako dobrodruzstvo, skus byt zvedava, ako to v tej praci vlastne dopadne, ci to zvladnes, neobavaj sa, ber to ako vyzvu. A bud hlavne stastna, ved vies ako vela ludi je dnes bez prace... Pozri sa na pozitiva, budes v inom prostredi, stretnes novych ludi, konecne vypadnes z kazdodenneho stereotypu, uzivaj si cestu do prace, ak budes chodit pesi, pohyb ti len prospeje. Hlavne sa neboj, zvladnes to. Poloz si otazku, " co najhorsie sa mi moze stat?". Uvidis, urcite sa to nestane. Drzim ti palce a tesim sa s tebou. Drz sa.

krut_jana v praci zamestnas svoje myslienky, ja nechodim skoro nikam, respektive nikam kde musim chodit, lebo sa bojim ze odpadnem, hnusny pocit ked musim nahodou zastat, da sa povedat ze ani nechodim ja vsade skoro bezim (nech uz som tam s pulzom vysoko nad hranicou normalu) ale ked pridem do roboty uz je to pre mna miesto kde sa citim bezpecne, tak ako si si vytvorila to miesto doma, ze nevyjdes von tak si to z urciteho hladiska vytvoris aj v robote, tak ako pisala rena do roboty musis prist, moze mi byt hocijako proste do tej roboty musim ist a najhorsie je z nej odist, to mam 8 minut peso na elektricku a to je pre mna strasna predstava, ale zvladnem to kazdy den, este nikdy som neodpadla, tak si hovorim ze neodpadnem ani dnes,, ale boli casy ked som v robote vydrzat nevedela a stale som si brala dovolenky ...

krút.-jana, ahoj, som rada, že Ti je lepšie. Myslím si, že ísť do roboty Ti len a len prospeje. Tvoje obavy sú normálne - po takej dobe z toho majú strach aj zdraví ľudia. Keď mne bolo najhoršie, tak som strašne chcela ísť na PN, ale psychiater mi to nechcel dovoliť, pretože, podľa neho by som sa potom mala problém vrátiť a pri liečbe je lepšie snažiť sa fungovať, čo najnormálnejšie. Vtedy som sa naňho hnevala, bolo mi strašne zle, mala som problém vstať z postele, v noci som nespala - o tom, že v robote som sa absolútne nemohla sústrediť ani nehovorím. Až teraz, s odstupom času, chápem, že mi tým "nátlakom" veľmi pomohol. Keby ma nenútil bojovať, ktovie kde by som dnes bola! Určite to dokážeš, a keď to dokážeš, budeš mať dobrý pocit sama zo seba a to bude ďalší krôčik k vyliečeniu. Držím palce! :-)

Prirychlo pisem v noci, oprava
Venlafaxin, serotonin atd preklepy.
A pripomeniem tu aj protidepresivny vitamin D-3, ktoreho 4000 IU + je spravna davka v zime, ked sa nam v tele nevytvara dost.
Tiez silne svetlo je protidepresivne a aj to mame v zime casto primalo.
Ked uz nemozete ist do tropov k moru tak si aspon tieto a jod doplnte.
Jodu mame primalo, tabulky odporucenych hodnot boli v roku 1948 urcene mylne len vzhladom na spotrebu stitnej zlazy, hoci jod sa pouziva v tele na hromady inych procesov, vcitane na vyrobu enzymov a v dnesnych potravimnach a prostredi sa nachadzaju latky, ktore nas oberaju velmi o jod, ako napr brom, chlor a fluor.Takze podla viacerych vyskumnikov lekarov potrebujeme aspon cast toho, co dostavaju napr Japonci z morskych rastlin, kde ich rpemerna spotreba na dospeleho je 13.5 mg denne a nam ma vraj stacit 150 mikrogramov!!!!
Preto je tolko ludi pretucnenych, lebo maju znizenu funkciu stitnej zlazy, co ovplyvnuje(spomaluje najma) cely chod tela a metabolizmus.A pre nedostatok enzymov, na ktore treba tiez jod sa telo zamoruje.
Ich odporucenia(teda lekarov co sa zaoberali tymto uz v 80tych rokoch minuleho storocia) je od 2 do 6 mg denne, kde telo pracuje ovela lepsie.