som mama
moja dcera ma asi podla vsetkeho bulimiu.
chodi k psychiatricke, berie lieky, chodi na terapiu, chce to zmenit. bojuje.
ako jej mozem pomoct ja?
moze mi niekto z vas povedat nejake prakticke rady?
napr. co mam mat v spajzi?
mam tam mat malo jedla?
ona chodi domov len na vikend, inak je v skole
mozem to teda ovplyvnovat len ciastocne...
mam jej nakladat na tanier ja?
mam sa jej spytat kde su tie musli co som vcera kupila a v spajzi uz nie su? alebo mam byt o tom ticho... a cakat kedy zacne?
mam pridat nejaky komentar k tomu, ked si po treti krat pridava na tanier obed?
Dodrziava cas ze je o siestej, musime koli tomu byt vzdy doma a potom ked vidim ze pojeda aj vecer, mam k tomu nieco povedat?
je nieco zmysluplne co mozem robit aby som bola napomocna?
prosim nie reci typu ze ju mam mat rada apod. lebo to nie je problem, moja dcera ma posttraumaticke problemy, za ktore ja nijako nemozem, ale ano, zlepsovat vztahy sa daju vzdy, prosim, ak to je mozne naozaj nieco prakticke, realizovatelne... vdaka
mama lena
Som mama, ako môžem pomôcť?
v prvom rade vas stasne odivujem, vasa dcera ma stastie, ze vas ma.
J a osobne to napriklad mame povedat nemozem, ale ak by som jej to povedala, tak by som chcela, aby ma kontrolovala a to doslova. Aby mi jedlo pekne vazila, pripravila a nedovolila zjest viac, aby mi pomohla dodrziavat pravidelny rezima nekupovala nic mimo jedla, ktore sa ma podla planu zjest. To by som ako bulimicka chcela ja.
Drzte sa - obe.
hm
prepac mami
Ja som zial tiez bulimicka...som na tom lepsie ako predtim..
zacala som sa liecit....lieky mi velmi pomohli....
aj terapie.......
Berie tvoja dcera lieky?
Vracia casto....
Moji rodicia dali ne chladnicku zamok a spajzu zamykali....
Mysleli si ze nemam sancu...alebo co
Ale my sme vychcane..my si cestu najdeme....
samozrejme urcite by som vam radila nemat niecoho tak vela ze vasa dcerka bude vediet ze ked s toho ubudne, tak si nic nevsimnete...
Ked si tak uvedomujem tak vela zachvatov som mala aj pre to ze to jedlo bolo vyslovene vystavene...
No polozte na stol otvoenu bombonieru a poslite tam bulimicku...
takimto veciam sa da predist...a mne usetrili nejeden zachvat...
Drzim vam palce...budem sa sledovat a prezradim vam co by platilo pre mna...
moji rodicia si myslia ze som uz OK...ale ked si to nemysleli a sepkali si ze kam dali kluce od spajze a od chladnicky, alebo sledovali co jem ako jem a kam potom idem...tak mi to nijak nepomohlo...mala som s toho len depky
az teraz som si precitala teda sa uz lieci to je fajn .. neprejde to hned .. chce to vela sily aj trpezlivosti najdi aj ty si pomoc lekara.. ja som vtedy nasla a pomohlo to .. celej rodine nie len mojej dcere a mne
mamalena
ja som tym tiez presla dcera mala anorexiu myslim si ze je z toho vonku bolo to tazke chapem ta ... skus aj ty vyhladat psychiatra resp psychologa pomoze ti to pri pomahani tvojej dcere uvidis a dufam ze aj ona uz ma psychiatra ... a davaj jej hlavne vela lasky a riad sa potom tym co ti povie psychiatricka ze ako sa mas k nej spravat drzim prsty a ver vsetko sa da prekonat
myslis si ze je to fraza .. davaj jej lasku ..ale ono to ozaj pomaha ...a kym sa nevyriesia problemy ktore to sposobili dovtedy moze pretrvavat bulimia tvojej dcery to si myslim
Mamalena: jasne, mozes sa kludne pytat .. uplne ta chapem, je to tazke.. ale chapem aj ju, lebo som si to zazila - a aj zazivam .. bohuzial... stale mam ten problem .. aj ked sa niekedy snazim, je to tak tazke... :( niekedy som zo seba tak smutna, ze to robim .. ale to akoby nieco vo mne ma nutilo, ze musim.. pritom viem, ze nemusim ... ale ked ja som si zvykla prost. bulimie vsetko riesit ... ventilovat tak mozog, zahanat smutok, odstranit zle pocity a myslienky... proste niekedy mam pocit, ze to inak to zle zo svojej hlavy nedostanem, len tak ze to splachnem do zachoda .. prepac za vyjadrenie, ale je to tak.. :( ... viem, ze takto sa neda fungovat cely zivot .. niekedy citim v sebe tolko sily, ze mam chut bojovat a uz navzdy s tym prestat .. ale zase potom pride den, ked sa to zruti ako domcek z karat a zase som dole.. a veziem sa ... ja len verim, ze raz uz navzdy prestanem..
Mila vilaamalka,
porozpravali sme sa, uz nenakupujem do zasoby a niekedy jej poviem, aby si neodnasala jedlo do izby.
dcera vravela, ze jej to nejde nevracat a mne je smutno. casto.
je to naozaj divny pocit mat v srdci smutok, ked si dieta priklada na tanier, lebo mu chuti a naopak tesit sa, ked si toho nenaberie vela...
ratam cas odkedz nieco zje kym nejde na zachod a rozmyslam, ci su dve hodiny dost nato, aby sa nieco rozlozilo na ziviny.
ale povedala som si, ze skusim robit vsetko preto, aby dcera vedela, ze ju mam rada.
mam pocit ze to je to, co mozem, alebo mam robit.
nie je to tazko, lebo u mam rada, ale niekedz mam pocit, ze jej moc nepomaham ked som smutna z toho, ak to nezvlada...
tak asi sa mame
a ty ked pises ze si bulimicka, to znamena byvala bulimicka, alebo stale niekedy vracias?
ak sa mozem takto pytat...
mamalena, ako to dopadlo s dcerkou? .. zlepsilo sa nieco? ... porozpravali ste sa? .. ak mas chut, tak napis...
alti, samozrejme, ze ten boj proti ppp ma uci.