Som mama, ako môžem pomôcť?

Mila Panik a,
Su ludia, ktori by ta chapali, keby si o tom hovorila, a su ludia, ktori to chapu aj teraz, ked si to povedala.
aj ja...
Moje dve deti tu nie su.
S tym sa neda uz teraz nic urobit.
Iba sa s tym naucit zit.
Prijat to ako nieco, co nemozeme zmenit.
A doverovat, ze to malo vyznam / taky ktory tu asi moc nepochopime.
Mne pomaha vedomie, ze by im bolo asi tak tazko na svete, ze je pre nich milostou, ked sli rovno do neba...
ale neviem, ci to moze pomoct aj tebe...
je mi velmi luto, ze sa tvoja bolest z prazdnoty v tvojom lone prepojila do vyprazdnovania, toho, co si zjedla.
...

Dakujem Vila amalka, aj alternativa.
ano, tazko sa pomaha, ked druhy nechce. Vdaka za poznatky, ze PPP moze byt na nieco dobre, lebo mne sa to tak naozaj nezda...
tak sa s nou teda porozpravam....
drzte mi palce...
nie ze by sme sa o tom nikdy nerozpravali, ale teraz jej budem musiet povedat, ze viem, akocasto to robi...
niekdy sa mi ani varit nechce, ked viem, kde to konci...
je to tazke pre celu rodinu.
naozaj.
som rada, ze to tu cita niekto, kto vie, ake to je...

Ano, Evcca, kazdou zivotnou skuskou, aj tou o zdravi, sa ucime spoznat, co je lepsie, spravne, mali by sme sa z kazdej skusky navzdy poucit. Moj nazor je, ze tie nadherne obzory si mozeme otvarat aj menej bolestivo, ako chorobami. V predchadzajucich slovach Panik-y mi chybal prave ten boj, ktory Ty v sebe mas, to je to spravne. A verim, ze aj Panik-a bojuje a presne tak to myslela. Lebo ak si clovek pri PPP neuvedomi jej znicujuci ucinok na mnohych urovniach /zdravie, vztahy, uspech, atd./, tak si ziaden obzor neotvara, ale vsetko pozitivne pred sebou zatvara. Pekny den vsetkym

ja si tiez myslim, ze bulimia otvara obzory, alebo skor cestu dalej. vdaka boju s nou som sa naucila trpezlivosti a fakt vnimam svet pozitivnejsie a viem sa lepsie vcitit do druhych. no, niekto to ma asi od prirody a ja som sa to naucila na sebe, je to ako sa niekto uci na cudzich chybach a niekto na vlastnych. vdaka ppp som asi dospela, nie ppp, ale boju s nou.

no to by aj mna velmi zaujimalo, ako bulimia otvara obzory... ja by som povedala, ze akurat tak meni cloveka... ale k horsiemu...

Som tiez mama a velmi dobre rozumiem tej prazdnote, ktoru necha navzdy strata dietata. A never, ze Tvoji blizki to nikdy tak neprecitili. Nerozumiem vsak tym otvorenym obzorom vdaka bulimii. A ze nelutujes, ze si bulimicka...z textu mam pocit, ze stale mas tuto dg. Ved kazda dg a PPP velmi kruto, meni zivot choreho v jeho neprospech. Je iste, ze bez tejto dg by si dala viac lasky, radosti, pohody Tvojim zijucim detom. Uz len preto by som na Tvojom mieste zabojovala pre sucasny a buduci zivot Tvojich deticiek. Mozno to znie pateticky, ale tak vidim Tvoju pravdu ja, Panik-a

Napisem Ti aj ja moj nazor. Urcite pokojne, mozno aj chladnokrvne dcere povedz, ze vies, ako dalej a stale hlbsie pada do PPP. Povedz jej, ze si a budes stat pri nej a urcite by sa mala sama rozhodnut pokracovat v liecbe. Skus mat doma, ked dcera pride na vikend, len nevyhnutne porcie na tu jednu veceru. A hlavne zdrave veci, rob salaty zo zeleniny, ovocia. Dievcata s PPP presne vedia, co je zdrave. A ziadne mlsoty, keksiky, pecivo. Viem si predstavit, ake to bude pre Teba narocne, denne doplnat len akuratne mnozstvo jedla, zvlast ak Vas je doma viac. Blizki by mali vediet, aku dg ma dcerka a len akuratnu napln chladnicky by mali prijat s pochopenim. Inak, dcera chce zrejme na seba upozornit...len Vy blizki mozete desifrovat, preco.

nejde mi prihlasit sa...je jedno, co si kto o mne mysli..som, matkóu dvoch deti a nik z rodiny si nevsimol (nikdy) , ze mam problem...som bulimicka..nelutujem to. Otvorilo mi to obzory..chapem to, co ini nevedia pochopit...moj zaciatok bola strata dietata...nik to nechapal..tu prazdnotu..nemozem dat zijucim detom to, co, som odoprela tym, ktore tu nie su...nikdy sa s tym nevyrovnam...

no moj nazor je takyto... ja som bulimicka a pokial to nikto nevedel, tak som velakrat s tym ani nic nerobila... proste "uzivala" som si, ze sa mozem nazrat a nepriberat... a tak isli roky...
ked to mama uz vedela, snazila som sa aspon viacej kontrolovat... aspon ukazat, ze sa snazim... aj ked sa nedarilo stale, tak aspon obcas. Jasne, ze som velakrat hrala divadlo... akoze nic sa nedeje, vsetko je uz ok .. ale pritom som si len nasla ine cesticky... chcem tym len povedat, ze ked nikto nic nehovoril, nikto nemal ziadne pripomienky, tak som vracala viacej a ani som sa nejako velmi nenamahala s tym prestat. Teda myslim, ze by si jej mala nieco povedat.. samozrejme kludne, nie nervozne, nie vycitavo... napr. ja by som s tym nikdy nezacala, keby nie ona... a bola som rada, ze sa ozvala, lebo ja som jej velakrat chcela o tom povedat, trosku sa od toho oslobodit... ale nemala som odvahu... a presne som sa takisto bala, ze ked uz to bude vediet, tak uz to nebudem moct robit... a co bude potom?? ... zacarovany kruh... Neverim, ze to pomoze, ze s tym teraz zrazu prestane.. ale aspon mozno vyvolas nejaky impulz... aspon nieco.. no kym sama nechce, nepomoze nic... to je na tom najhorsie... chces niekomu strasne strasne pomoct, ale nevies ako, lebo on sam nechce... mozno aj trochu chce... ale zaroven aj nechce...

Uz som tu davno nebola.
myslela som si, ze je lepsie a nieje.
asi po kazdom jedle ide dcera do kupelne kde sa dlho sprchuje / a vracia.
vidim to na umyvadle.
niekedy vracia na zachode do umyvadla / aj to vidim pri umyvani.
mam pocit ze nic nepomaha...
ze je to horsie.
ma aj zdravotne problemy a je chuda, ale nechce sa predo mnou vazit / je dospela / nedonutim ju.
povedala som si ze jedine co mozem robit je byt na nu mila a davat jej na javo ze ju mam rada.
ale je to strasne tazko.
lebo ona je casto velmi protivna..
a nechce sa so mnou o tom rozpravat.
a ja neviem co mam robit.
mam jej povedat, ze viem ze chodi vracat?
stale ju nieco pobolieva...
je to citliva tema...
vcera chcela jest o siestej a nedalo sa, lebo sme sli na navstevu a tak som jej povedala , ze co vyvadza koli tej hodine, ked je aj o osmej aj o polnoci aj o tretej v noci...
rano vidim, co sa minullo...
aj sa mi zle spi..
ja viem,ze nie je univerzalny recept,ale co mi poradite?
mam jej povedat, ze viem o tom, co sa deje v kupelni, ked sa sprchuje, alebo mam radsej cakat a byt mila, kym s tym sama nezacne?
vdaka vopred, ak sa mi niekto z vas ozve...