som mama
moja dcera ma asi podla vsetkeho bulimiu.
chodi k psychiatricke, berie lieky, chodi na terapiu, chce to zmenit. bojuje.
ako jej mozem pomoct ja?
moze mi niekto z vas povedat nejake prakticke rady?
napr. co mam mat v spajzi?
mam tam mat malo jedla?
ona chodi domov len na vikend, inak je v skole
mozem to teda ovplyvnovat len ciastocne...
mam jej nakladat na tanier ja?
mam sa jej spytat kde su tie musli co som vcera kupila a v spajzi uz nie su? alebo mam byt o tom ticho... a cakat kedy zacne?
mam pridat nejaky komentar k tomu, ked si po treti krat pridava na tanier obed?
Dodrziava cas ze je o siestej, musime koli tomu byt vzdy doma a potom ked vidim ze pojeda aj vecer, mam k tomu nieco povedat?
je nieco zmysluplne co mozem robit aby som bola napomocna?
prosim nie reci typu ze ju mam mat rada apod. lebo to nie je problem, moja dcera ma posttraumaticke problemy, za ktore ja nijako nemozem, ale ano, zlepsovat vztahy sa daju vzdy, prosim, ak to je mozne naozaj nieco prakticke, realizovatelne... vdaka
mama lena
Som mama, ako môžem pomôcť?
to sa asi nerozumieme..tvrdy rezim neznamena bitku a tak,ale prisny stravovaci rezim a kontrola minania penazi.Mama lena predsa tvrdi,ze ju lubi,potrebuje len prakticke rady.Bola som na 3mes.lieceni,kde sme boli ppp pomiesane rozne natury.Ak by zlyhal rezim,zlyhala by aj liecba,pretoze to co tie dievcence maju v hlave dokaze poxopit len ten kto to prezil.Mna manzel neprestal mat rad,ale zacal mi davat otazky,pri ktoryx som sa isla prepadnut od hanby pod ciernu zem.(napr.kde su sladkosti,ktore dostal nas syn od mikulasa!!)Keby sa tomu vyhybal a prejavoval lasku tym,ze sa k tomu nebude vyjadtrovat,len sa usmivat,tak by som raz mozno zjedla aj jeho(to bol pokus o zart,ale je to cierny humor)Opakujem,je to moja osobna skusenost.
Ahoj maminy aj dcery,
viem, ze najlepsia je taka zdrava a zo srdca prameniaca kombinacia oboch smerov : byt plna lasky, aby lasku dieta citilo, ale treba dat na javo, ze ide o jej zdravie a len ona to vie vyriesit. Velke lutovanie a lamentovanie je k nicomu. Je velmi dolezite, aby dcera citila, ze mama je partnerka, ktora sice nadovsetko miluje svoje dieta, ale ma rada aj seba. A preto sa neda touto diagnozou vydierat...naozaj je to take skryte vynucovanie cohosi /coho, to musi zistit, citit mama/. Je dobre, ked dcera bude vidiet, ze mas svoj program, svoje zaujmy, ze nezijes len "jej" chorobou /hoci zijes, to viem/. Svet Vas dvoch sa nesmie tocit okolo PPP, ale okolo Vas dvoch. Pekny den vsetkym
no co ja viem, ja sa zas pripajam na stranu chatriky.
Chatrika, ta to by mne teda nepomohlo, neviem ale ak to tak bolo u teba, tak to tak nemusi byt u kazdeho, mozno zalezi na dovode preco ta choroba vznikla. podla mna najviac svojmu dietatu pomozete, ak bude vidiet, ze ju chapete, skuste sa vcitit do toho ake ma pocity ona a dolezite je to , aby videla ze jej rozumiete.
chatrika, nie vzdy ide o vynucovanie si pozornosti, u kazdeho su ine dovody...
ja osobne by som skorej uprednostnila chapanie zo strany rodica/inych ako nutenie do niecoho alebo tvrdy rezim- vtedy sa zatnem
ale tak, aj z tohto vyplyva ze je to fakt individualne a kazdy potrebuje iny pristup:)
z osobnyx skusenosti mozem povedat,ze milota zo strany manzela,mamy a inyx len podporovala moju xorobu,pretoze o to tam ide.Postihnuta manipuluje ludmi prostrednictvom jedla,xce byt take xudiatko,ktore treba opatrovat,hlavne nicim neublizit a doslova to zneuziva.Mne pomohol tvrdy rezim a zistenie,ze ked sa nevzxopim sama a sama si aj nepomozem,tak zahyniem..to ma vydesilo a naozaj som prevzala zodpovednost sa svoje konanie na seba.Po 14 rokox anorexie a bulimie som rok a pol v pohode a citim sa silna ako nikdy predtym.
aj ja skusim napisat co ma napada, iked to bude len to, co si myslim
nezabranis veciam co tvoja dcera robi, pretoze to nerobi ona ale to co je momentalne silnejsie v nej...
jedine co podla mna z tvojej strany najviac pomoze je OBJATIE a neverbalne (aj verbalne) ju podporovat a dat najavo ze ju lubis bez ohladu na okolnosti:)
MAMA LENKA, musis byt uzasna maminka, nie kazda matka by reagovala a vedela pochopit ako ty :) tvoja dcera ti bude v buducnosti vdacna za tvoj pristup:)
zazle2112,
urobila mama alebo niekto iny nieco co ti naozaj pomohlo?
Aj vy ostatni ktori sa s tym borite napada vas co vam naozaj pomohlo?
dakujem
Mama Lenka, hlavne si nic nevycitaj, moja mama cely cas trpela a trpi tym, ze si nic nevsimla, navyse je doktorka, ale tym ze sa obvynuje nepomaha ani sebe ani mne. Tato choroba je velmi zakerna a my s PPP vieme byt veeeeeeeelmi dobre klamarky. Ja som zvraciavala v detskej izbe do vedra v skrini na oblecenie, staci?Deformuje to osobnost aj psychiku. Ale mne mam velmi pomohla, aj ked najviac je toho vzdy na tej babe-tvojej dcerke. Ak na nej vidis odhodlanie, to je zaklad!!!Ak sa brani, je to zle. Ale drzim vam velmi palce na nohach aj rukach, aby ste to zvladli!