On-line psychológ, psychiater

A este nieco Pejfko,

skus pouzivat psychovolkman. Kamoska to mala a vravila ze pri tom vzdy tak dobre zaspala. Neviem nic blizsie o tom. Pozistuj si na nete. Si mlady a povedz si ze sa musim z toho dostat. Papa

Ahoj,Pejfko,

musis sa to naucit ovladat, inak ti pomoze uz len psycholog, alebo psychiater.
Ja som to mala tiez hodnu chvilu, myslim tieto pocity ze za mnou niekto stoji, ze pride niekto do miestnosti v noci kde spim a taketo. Ale musis mat pevnu volu. Mne to zacalo ked moj bratranec podpalil zofiu bosniakovu. Vzdy ked niekam ideme do spolocnosti mam blbi pocit z toho ze sa ma na to budu ludia pytat. Ale ludia sa boja, radsej sa nepytaju. Ja predsa za to nemozem, a ani on, lebo nevedel co robi. On sam neviem pochopit co spravil. Uz pol roka sa lieci v Sucanoch. Celou rodinou to otriaslo a nik nevie pochopit co sa to stalo. Ja som ani nevedela ze sa lieci na schizofreniu. Pekny chalan ktory si pokazil cely zivot. No dlho som mala problemy, stale som to mala pred ocami a nevedal som ani zaspat. Ked sa to nespomina je to v pohode.Ja sa cudujem ze nie som na psychiatrii. Prezila som 7 operacii, potrat a som tu a to je hlavne. Zijem pre svoju rodinku. Tak drzim palce. Hovor si ja to zvladnem. Tiez som unavena psychicky aj fyzicky. Vzdy ked zaspavam a nahodu nemozem, opakujem si chcem spat strasne vela krat a myslim na nieco pozitivne.Nesmies rozmýslat nad problemmi, lebo uz vobec nezaspis. Hlavne nie nad pracou, lebo to je pozierac spanku.Takze tak, drz sa.

Ahoj mam 17 rokow a som dost cudny dlhsi csa uz neskoro zaspavam a spim dlho a som stale unaveny nohy ma bolia rano ked vstanem a potom aj po obede som dakedy unaveny mam tiez sa strasne potim ked vyrazime dakam s kamaratmi do nijakeho baru alebo dakdee niekedy je mi strasne nevolno busi mi srdce tazko sa mi dicha ako keby som mal palicu v krku a krce v zaludku dost ma to aj trapi a mavam aj divne mislyenki vzdy v noci mam pocit ako keby zamnou stal niekto a potim sa strasne a neviem povedat aj kamaratom nie ked mi daco povedia urazaju ma mozu si somnou robit co chcu proste ja si to neham ale v sebe som nahnevany ale neviem to povedat proste to nejde jedine ked moc tak sa rozplacem prosim pomozte mal by som zajst k psichiatrovi ?

Volám sa Branislav a bývam v Pezinku. Od 1.12.2008 trpím panickou úzkostnou poruchou. Liečim sa u mojej lekárky psychiatričky, ktorá si ma vzala pod patronát. Navštívil som aj psychologičku. Táto choroba sa mi začala prejavovať v panických stavoch, ak som bol niekde mimo domu alebo s autom. Moje zamestnanie je ekonóm aj podnikateľ. Moja diagnóza bola stanovená na základe prepracovanosti. Nebol som hospitalizovaný a liečim sa v domácom prostredí. Píšem Vám preto, lebo už prešiel 1 rok od začiatku liečby a ja mám pocit, že sa to nezlepšuje. Moja lekárka mi vraví, že som dosť netrpezlivý pacient. Treba pripomenúť, že kvôli mojej chorobe som prišiel o 90% zákaziek a ostala mi iba práca na čiastočný pracovný pomer. Predmetný pracovný pomer je platený veľmi úsporne, a preto môžem povedať, že z tohto príjmu nie je možné vyžiť. Som ženatý a mám malé dievčatko. Čo sa týka financií, mám rezervy, ktoré sa míňajú pomaly, lebo manželka to teraz ťahá. Prekonal som chrípku so zápalom. Moja lekárka mi zvýšila dávky liekov, lebo som sa necítil dobre. Počas mojej chrípky som sa po tejto stránke mal relatívne v pohode a nemal som väčšie problémy. Po prekonaní chrípky, a teda aj zápalu v tele sa mi začal môj zdravotný stav rapídne zhoršovať. Napríklad som si začal upratovať garáž a tam som chytil do rúk lano, a vtom sa mi začali vtierať myšlienky: obes sa a máš po problémoch. Samozrejme, že tieto myšlienky som začal od seba odhadzovať, mám milión dôvodov prečo žiť a ani jeden prečo zomrieť, o tom so presvedčený.
Následne som garáž nechal tak a šiel som do drevárne, kde máme skladované drevo, že sa trošku rozcvičím a zaženiem pochmúrne myšlienky. Problém bol ten, že som tam videl trámy, ktoré tvoria konštrukciu a znova obes sa. Táto myšlienka ma natoľko vyčerpávala, že som išiel dovnútra, dal som si Neurol 0,25 a začal som pozerať film, pri ktorom som zaspal a bolo o.k. Na druhý deň bola sobota a teda manželka bola doma so mnou a malou, takže bolo to relatívne pokojné. Samozrejme, že som bol nervózny. Niekedy mám pocit, že keď mi moja lekárka zvyšuje lieky, robia mi horšie ako keby som nič nebral. Neviem čo mám robiť, dnes idem svojej psychiatričke a dúfam, že to vyriešime, nemám ani za mak chuť urobiť vec, ktorú by som nikdy v živote nespravil a určite by som ju oľutoval, lenže aj bránenie sa pred takýmito otravnými myšlienkami má svoje hranice. V podstate môžem byť šťastný, mám peknú dcérku, chápavú ženu, ktorá sa snaží a aj jej to ide. Svokru, ktorá je trocha pribrzdená, ale v samej podstate nie je zlá. Rodičov, ktorých môžem nosiť na rukách. V konečnom dôsledku ekonomicky nie sme na dne a dúfam, že ani nebudeme. Jediné, čo ma otravuje je, že potrebujem niečo vykonávať, nejakú činnosť, lebo keď nič nerobím (netvorím), tak ma ide poraziť. Neobsedím pri telke a už vôbec pri hre. Som už raz taký. Poraďte mi, čo mám robiť?
Ďakujem.

pokračovanie...no a sestra vôbec nechce ma pochopiť, že to jej chatovanie aj v noci sa nedá zniesť. Začala mi nadávať veľmi škaredo a jej výbuchy sa mi nezdali normálne, pretože nadávky sa stupňovali a mala som pocit, že s tým akoby nevie prestať, potom ma začala napádať fyzicky a naposledy ma vymkla z izby a vyhráža sa mi, že ma zabije...som z toho smutná.Viete mi niekto poradiť?

Ahojte,potrebovala by som poradiť s rodinným problémom. Mám sestru, s ktorou v poslednej dobe veľmi zle vychádzame, občas sme sa spolu pohádali pre hlúposti, ale tentokrát mám pocit, že veci zašli priďaleko a ani neviem, čo to spôsobilo. Myslím, že to začalo vtedy, keď moja sestra čoraz častejšie začala chodiť z intráku prespávať domov a 24 h denne chatovala.Bývali sme spolu na izbe aja ako pracujúca som sa potrebovala vyspať a vyrušovali ma zvuky klávesnice, dala som jej to najavo, pretože sa nedalo

ahojte moja rodina ma sklamala nemam priatelov nemam sa s kym porozpravat som zufala strasne to boli,nevladzem.

Ahojte všetci...aj ja mam problem,mam depresie. Ale ja necitim len smutok, skôr je to taky panicky strach. Strach z toho, ked pocujem slovo samovrazda. To slovo ma uz ani tak nedesi, ale predstava ze by som to aj ja raz chcela urobit je pre mna strasna a vtedy trpim. Neviem ci je to tou depkou, alebo to moze byt aj nieco iné. Chodim aj k psychiatrovi, a ten vravi ze je to sucast toho. Len ked som vacsinou u neho tak som v pohode. Teraz bol mesiac klud, ziadna blbe myslienky, ale ked to na mna pride, som schopna na to mysliet stale, aj niekolko dni, kym to zasa ako tak odide. Beriem aj lieky, Elontril 300 mg (1 ráno) a Citalec 1x20mg. Lepsie sa mi o tom pise, lebo hovorit o tom viem len ciastocne. Mam 24 rokov a tie problemy od 2006

caw Zoro, no ja mam epilepsiu a doktorka mi minule pridala frontin vraj aby mi potlacila insomniu ktoru mi vyvolali ine lieky, no ten frontin som neznasala bolo mi z neho na nic...ale kazdopadne ak to chces radikalne riesit tak jednoznacne k doktorovi, toto nie je sranda to si nevyliecis sam ako chripku a navyse vsetko je aj tak na predpis

prosim vas, mate skusenost so sukromnymi nestatnymi psychologmi?? su lepsi ako ti statni? kolko sa u nich plati?? prosim kto ma s tym skusenost?