Reagujem na príspevok Bayonetta. Tvoj problém poznám, sám som to zažil a dá sa povedať, že už je to preč. Je to sociálna fóbia, alebo úzkosť. Asi sa niečo v tvojom živote udialo, čím sa cítiš odlúčená od okolia, ako keby si ťa všetci všímali a pozerali sa na teba ako na outsidera. človek sa cíti ako oznámkovaný a myslí si ,že jeho ťažkosti vidí každý a preto sa cíti medzi ľuďmi tak, ako to opisuješ. Ja momentálne navštevujem denný stacionár, ale z iného dôvodu. Denný stacionár je oddelenie psychiatrickej nemocnice, kde chodia pacienti podľa dohody a odporúčania psychiatra. Je to dobrovoľné v dopoludňajších hodinách. Dá sa tam chodiť pravidelne aj nepravidelne. Ak chceš naozaj pomoc, navštív psychiatra. Nie je na tom nič nenormálne a skús sa ho opýtať, čo by ti poradil a spomeň ten stacionár. Ja si myslím, že v tvojom prípade je to to najlepšie. Sú tam ľudia s podobnými problémami aj odborníci. Dôležité je neizolovať sa. Hudba veľmi pomáha. Tie stacionáre môžu byť rôzne. V programe toho, kde chodím, je napr: rehebilitačné krátke cvičenie, skupinová terapia, arteterapia, aktivity ručných, relexačné cvičenie a podobne. Nemaj obavy, informuj sa obvodného lekára na psychiatra a toho potom na ten stacionár. Takto sa to dá bez hospitalizácie. Možno ti predpíšu aj lieky, no tie sú ako vždy dobré na začiatok. Pomáhajú, ale netreba to nechávať len na tabletky. Podľa mňa sa dá tento problém touto cestou dosť úspešne zvládnuť. Treba však nájsť aj príčinu, kde to vlastne vzniklo, lebo to je reakcia na traumu, stres, alebo niečo podobné. Dúfam že som pomohol.