ahojte ľudkovia...bola by som veľmi rada keby ste sem napísali príbehy alebo trápenia z vašimi láskami..a ešte lepšie by bolo keby sme si aj vzájomne pomohli..teším sa na Vaše príspevky =)
Vylej si svoje srdce
citím z toho..že to chceš spraviť len kvôli tomu aby to ostalo takto ako kedysi..ty tuším nai vážnejšie nepremýšlaš nad odchodom..robíš to len preto aby si "nerozvrátial rodinu"...ale ved by si sa v takomto vzaťhu "zadusila" a deti vycítia problémy medzi rodičmi..bojuje všetkými možnými zbranami o teba tvoj muž?a sama to v manželstve neurovnáš..treba na to dvoch..a msuíš si byť viac ako 100% istá..a ak máš o i len troška pochybnosti..nikdy to nebude ono...
dara, v tom kľude som sa zameriavala na tvorbu. realizovala som sa v byte,šila som, štrikovala,vypĺňala som si čas rôznymi aktivitami a teraz nerobím vôbec nič, len to najnevyhnutnejšie. bojím sa byť dlhšie pri okne, aby si nemyslel( nahlasň, že vyzerám priateľa.z obchodu sa poháhľam, aby si nedomýšľal, že som sa s ním stretla. a ak sa s priateľom stretnem, cíti mužov pohľad.môže sa to zmeniť, keď sa nebudem s priateľom stretávať?je možná náprava v manželstve? mám pocit,že už sme veľmi poznačení.
ja robím veľkú chybu v tom, že oboch stále porovnávam, aby som sa dobre rozhodla a neľutovala som to. bojím sa vlastných výčitiek. tie ma asi zožerú za živa, či urobím jedno alebo druhé. oboch však ˇdalej mať nemôžm lebo takto trpíme všetci.keď sa rozídem s priateľom budem ľutovať, že som možno premárnila príležitosť vkĺznuť do plnohodnotného života. a ak sa rozvediem s manželom, budú tu výčitky, že som si neudržala manželstvo a otcovi detí som vzala poklady ( myslím naše deti). tak či onak som pokazila niekoľko životov a nie len dospelým.
dara, máš pravdu. nemôžem však len haniť svojho muža. určite má naše deti rád, ale asi nebol motivovaný svojimi rodičmi, aby vedel tú svoju lásku prejaviť. neviem.
tina...ani sama neviem...ked som si prešla témy..čítala príspevky niečo mi tam chýbalo..a asi to bolo toto..tu sa môžeš vyrozprávať s hocijakých problémov..jednoducho si tu môžeš "vyliať svoje srdiečko" =)) ak budete mať hocikto dáky problém...mám jeden recept ako to s chladnou halvou vyriešiť...nafúknuť bálon..predstaviť si že su to vaše problémy..zobrať do ruky ihlu a prepichnuť ho..BUM....a problémy su fuč..=))
ja robím veľkú chybu v tom, že oboch stále porovnávam, aby som sa dobre rozhodla a neľutovala som to. bojím sa vlastných výčitiek. tie ma asi zožerú za živa, či urobím jedno alebo druhé. oboch však ˇdalej mať nemôžm lebo takto trpíme všetci.keď sa rozídem s priateľom budem ľutovať, že som možno premárnila príležitosť vkĺznuť do plnohodnotného života. a ak sa rozvediem s manželom, budú tu výčitky, že som si neudržala manželstvo a otcovi detí som vzala poklady ( myslím naše deti). tak či onak som pokazila niekoľko životov a nie len dospelým.
ako ty píše bol síce kluda bola si nepovšimnutá..ale o čom by bolpredsa takýto život???v podsate bez lásky?? ved to sa ani nedá...sprav to čo ti vraví srdce..podľa mňa by si mala čím skôr začať nový život..nemsuíš sa hned nasťahoať k priatelovi..ale jednoduco odísť od praitela...deti potrebuju otca..ale hlavne takého,ktorý dokáže počúvať..a nie len nadávať kritizovať a hlavne rozkazovať..a v prvom rade potrebuju lásku..a podla mna ak ich má ten tvoj priatel rád..a oni maju radi jeho...nevidím problém..otec je ten ktorý detom dáva lásku a ktorý ich vychováva..a nie ten čo ich splodil..toť vše