Vylej si svoje srdce

jeho rodičia už nežiú,moja mamka by bola rada,keby som už skončila toto trápenie a bola som konečne šťastná.ockko o tom nehovorí. máme si to vyriešiť sami.

manžela z ľútosti, že som mu ublížila a on mi veril.sklamala som ho.pre jeho dobré srdce a ochotu pomôcť každému. priateľa obdivujem za jeho trpezlivosť,vzťahom k deťom,s jeho pokojom a nádherným vyrovnaným postojom k riešeniu problémov.

Ahojte,ak prosim ak sa vam chce poradte..resp.napiste vas nazor.Mam 22,priatel 25,sme spolu 2 a pol roka a mame sa velmi radi.Jediny problem je v tom,ze uz asi dva mesiace,mozno aj viac sa stale hadame.Za cely nas vztah sme sa praveze nikdy nehadali,vsetko bolo okej,ale v poslednej dobe je to len o tom ze si volame,piseme,tesime sa na seba a ked sme konecne spolu (spolu sme cez vikend),tak sa hadame.Ale najhorsie je,ze kvoli uplnym hlupostiam,ze ked sa ta hadka skonci,ani jeden z nas si neviem spomenut,preco sa vlastne zacala.Nic neriesime,len sa na sebe ventilujeme a obvinujeme.Uz sme si x-krat povedali,ze sa budeme snazit a aj sa vazne snazime,ale nevychcadza to.Citim sa strasne bezmocna,neviem co mam robit.Bojim sa,ze ho stratim,lebo uz povedal nieco v tom zmysle,ze ak to ma takto pokracovat,tak to nema medzi nami zmysel.Potom to vsak odvolal,ze to tak nemyslel.Ale ja som presvedcena ze myslel a sama viem ze ma pravdu. Ako dnes:tesila som sa nanho.Najskor mi volal cely nastvaty,vylial si na mne zlost,ani som nechapala preco,ale nic som nepovadala.Potom sme sa stretli,uz bol milucky, povedal nech sa nehnevam,ze bol nastvaty lebo zmeskal vlak.Lenze to uz som bola nahnevana ja z jeho spravania.No a on sa zase nasledne nastval na mna.Potom sme prisli ku nam,uz vsetko v pohode a chcela som ist na chatu,co maju moji rodicia..len tak na par hodin sa odreagovat..,aj preto ze nikde nechodime a uz mi to lezie na nervy.Ale on nechcel,ze aby sme boli u nas (ako vzdy) (a vonku krasne,slnecno).Presviedcala som ho napokon ma to nastvalo,lebo vzdy mame len kopu planov a nic z toho a povedala som mu ze nikde nechce chodit a ze ma to stve a on sa nastval ze ho stale obvinujem a ze naco som vobec s nim. A hadka bola na svete. Potom sme sa po case zase ukludnili.Ale potom som "zadrela",ze predsa sme tam len mohli ist,pozri ako je vonku pekne; a zase ohen na streche. citim sa ako v zacarovanom kruhu.Bojim sa ze sa budeme hadat,alebo ze si zase bude mysliet ze ho obvinujem,bojim sa uz aj hovorit co chcem a co sa mi vo vztahu alebo na nom nepaci. Kym ja som vybusna,on zase nikdy nehovori co citi a ked je nastvany,tak prestane komunikovat. Uz neviem co mam robit.Nechce sa hadat,ale chcem mu aj hovorit ako si predstavujem nas vztah a co sa mi nepaci,a nechcem aby si na mne niekedy vylieval svoju zlu naladu.co vy na to?co mam robit?Poradte prosim

prišla si už k niakemu záveru???čo na to tvojia jeho rodičia,? a celkovo vaše rodiny

asi už nedokážem počúvať srdce.všetko mi prechádza viac cez rozum.premýšľam ako zraniť čo najmenej.

a ako inak::vysvetli tento pojem...

to je to čo už sama neviem...možno každého ,len inak...

..nemáš to ani z daleka lahke..musíš ale spraviť dáke rozhodnutie na celý život...čím dalej to budeš odkladať a budeš sa spoliehať len na to že čas to vyrieši..tým to budeš horšie...koho vlastne miluješ???

ten boj je trošku divný v mojich očiach.bojuje poznámkami,ktorými ma ubíja.niekedy je pozorný, tak ako v minulosti a dá sa s ním aj pozhovárať normálne.o našich problémoch už asi povedal všetkým naokolo a ku mne sa to potom dostáva cez iných ľudí.sťažuje sa čo som mu urobila.to všetko čo s tým súvisí neberi za pádny dôvod. on ma nikdy neudrel, on nechodil opitý, on ma nepodviedol.iba ja za všetko môžem. ke´d sa dozvedel- úplne na začiatku o našom kamarátstve,urobil škandál pred deťmi.zavolal ich a povedal, nech sa pozrú na takú mamu,ktorá rozvracia rodinu. cítila som sa veľmi zranená, ale vysvetliť si nedal,že sa máme radi ako kamaráti. pochopila som jeho správanie, aj mňa by to určite vytočilo keby som muža stretávala s nejakou inou ženou častejšie. od toho dňa mu nedovolím sa ma dotknúť. vždy sa odtiahnem,ke´D sa ma chce čo i len v dobrom dotknúť.

citím z toho..že to chceš spraviť len kvôli tomu aby to ostalo takto ako kedysi..ty tuším nai vážnejšie nepremýšlaš nad odchodom..robíš to len preto aby si "nerozvrátial rodinu"...ale ved by si sa v takomto vzaťhu "zadusila" a deti vycítia problémy medzi rodičmi..bojuje všetkými možnými zbranami o teba tvoj muž?a sama to v manželstve neurovnáš..treba na to dvoch..a msuíš si byť viac ako 100% istá..a ak máš o i len troška pochybnosti..nikdy to nebude ono...