anketa pre TEBA:)

dee, už som tam..

Miska, zapni si na chvilu ICQ

Ja mám pocit, že celý môj život sa teraz točí len okolo jedla. Celý môj deň, nálada závisí len od toho, koľko toho zjem. Ak nič nejem, som veselá, plná energie, aj zjem normálne jedlo som nekľudná, mám strach z priberania, a ak zjem viac, než som si dovolila tak myslím na smrť, nenávidím vtedy seba, ľudí, ktorí vedia, že sa trápim, ale nepomôžu mi, nechávajú ma ležať (myslím tých, ktorí sú blízko mňa), tiež vtedy "nevidím", "nepočujem"...

Ahoj. Moje pocity sú rovnaké. Tiež sa "snažím", hľadám pomoc, ale nemá to žiadny efekt. Čo sa týka jedla, tiež neviem dodržať norálne stravovanie a tak som sa rozhodla, že by mi neuškodilo ísť na "posilovačku" na liečenie. Nabehnúť na režim, zároveň by mi mohli pomôcť s ťažkými depresiami, úzkosťami a tiež myšlienkami na smrť, aké máš aj ty:-( Píšeš presne to, čo cítim ja:( Koľko máš rokov? Kedy si bola na liečení? Neskúsila by si ísť aspoň na tú "posilovačku", že by si sa znova naučila papať?

Urcite to pojde, vsetko chce svoj cas.Mozno este porusis vsetko, co si si slubila -ale netreba sa vzdavat a ani si ublizovat.

no neviem.kazdopadne to skusim.nic ine mi ani neostava.dakedy by som toto nepovedala,co je tiez dost pokrok.dakedy by som sa dorezala..:(

hlavne je, ze mas silu vstat.Viem, ze sa lahko pada-ale vstat-na to treba silu. a ty ju mas

hej,snazim,ale zjavne je to cele na nic.chcela by som byt dokonala,ale nie som.a to ma neskutocne vytaca.viem,ze nikto nie je dokonaly,ale urcite mozem byt lepsia.ked to tolko bab dokazalo,preco to nejde aj mne?je to tak "nevinne nenápadné"...ani neviete,ako sa to vyvija..neviem,co presne som chcela tymto vyjadrit.proste,ze sa da do toho spadnut kedykolvek zas.a je to take tazke sa postavit.padnut-postavit...padnut-postavit...padnu t-....

nie si nula-a urcite si si to priznala, ved sa snazis dat dokopy

strasne ma sere,ze sa vkuse prejedam.snazim sa jest pravidelne,ale stale pomalicky zmensujem davky a potom pride prejedanie.jem uplne vsetko, co mi pride pod ruku.nechapem to.chodim na terapie,bola som na lieceni,beriem lieky,snazim sa....:((( a nema to ziaden efekt.zase som myslela na samovrazdu.som uplne neschopna,neviem jest normalne a nici mi to zivot.chcem skapat,lebo nemyselim na nic ine,len na chudnutie a jedenie.zabera mi to celu mysel.a ked padnem(prejem sa),tak mam chut sa vybodnut na cely tento posraty zivot.na co tu som,ked som ako taka nula,co nic nevie urobit?????uz mi to lezie na nervi.neviem,ci si vobec viem priznat,ze mam problem s jedlom.ako,ja to viem,ale...:/