anketa pre TEBA:)

Príspevok v téme: anketa pre TEBA:)
niekto

rada by som vedela niekolko odpovedi od vas (nas) anorekticiek/bulimiciek, mozno aj preto aby som vedela chapat viac ine dievcata s PPP alebo mozno aj seba a pre porovnanie, ci sa bojime toho isteho vsetky z liecby alebo ako to vlastne je:)

1. coho sa najviac bojis keby si sa odhodlala ist liecit?
2. co si myslis co sa zmeni ked nebudes mat PPP?
3. myslis si ze bez PPP budes stastnejsia? alebo prave naopak?
4. ake mas pocity/myslienky ked ti niekto z okolia povie: "vyzeras dobre"

misha

Počuj, ja keď som bola v Pk, tak tam boli väčšinou dievčatá, ktoré mali cez 50kg, väčšinou okolo 60kg, a výnimkou nebolo dievča, ktoré malo okolo 100kg! Tam nejde o váhu, o porovnávanie sa. Každý je tam sám za seba! Nikto tam nikoho neohovára, všetci si tam navzájom pomáhajú! V Pk sa naučíš riešiť problémy a depresie ináč, nie zajedaním. Na to sú tam terapie, ktoré vo Fakultnej chýbajú. Ak chceš, môžme ísť do Pk spolu, nakoľko ja som rozhodnúť zavesiť celú PPP na kliniec! Už sa nechcem nechať vláčiť životom sem a tam. Chcem ho zobrať do svojich rúk. Toto nie je život, ale živorenie.

nasrata nula

no to ano,depresie VELMI zajedam.a potom mam z toho este vacsie depky.ale na lieceni by som nemala ziadne stresy,teda ziadne zle situacie,ktore by som mohla riesit inak.ale rozmyslala som nad pezinkom.pocula som o tom len dobre veci.je to otvorene oddelenie?ale keby tam boli anorekticky,tak by som mala z toho depky,ze som take prasa.mozno by mi to este viac uskodilo:(

mis.

Ajoj. Áno, vo fakultnej je každý zatvorený len medzi 4 stenami, to máš pravdu!!! Myslela som liečenie inde. A nie je pravda, že by sa nič nezmenilo. Práve naopak! Naučila by si sa pravidelne jesť, ovládať v jedle, nezajedať napr. depresie, alebo nejaké zlé situácie... ja si nemyslím, že by to bolo zbytočné. Nabehla by si na režim.... Čo ty na to?:)

nasrata nula

mis. vies, ja mam skor problem s prejedanim. sice mam obdobia kedy jem velmi malo,obdobia prejedania trvaju ovela dlhsie.mam 18.prave vcera som rozmyslala,ze by som mohla ist na liecenie,ale mam pocit,ze by sa tym nic nezmenilo.myslim si,ze potrebujem ZIT.nemozem byt zatvorena medzi styrmi stenami,lebo ked ma pustia,zas to bude take ako predtym.je mi luto,ze nemas kamaratov.ja som na tom podobne,viem aky je to pocit.ale neboj sa,vsetko sa raz zmeni k lepsiemu.najvacsia tma byva pred svitanim;) snazim sa mysliet velmi pozitivne,aj ked niekedy je to fakt tazke,mozno aj nemozne.ked ma teraz chytila depka,tak som zas zacala citat jednu knihu o pozitivnom mysleni.zatial to nerobi ziadne zazraky,ale je to dost motivujuce:)

vrr

to je dost malo evca..to by chcelo tych 50 aspon aby to bolo trocha lepsie:) ved ta urcite neni ani za co chytit, to sa chlapom nepaci.