Kto by mi vedel poradit s dcerou.

to je hrozne, ked matky daju prednost pred svojimi detmi nejakemu chlapovi!! Ja som za Ivana mladsia, ja si myslim, ze deti by mali zostat doma dokym sa nepostavia na vlastne nohy, vsak kde je napisane, ze ked mas 20 tak musis byt na to zrela? Niekomu sa cesta hlada tazsie a rodicia, ked maju dieta, tak sa zavazuju sa onho starat do konca zivota!!! Niektore z vas su tu krkavcie matky!!

terezka, ja len, že mi to pripomenulo jeného človeka, ktorý robí jedinečné veci. Stará sa už desať rokov o narkomanov a vyťahuje ich z najväčšieho bahna, sú to decká po niekoľkonásobných liečeniach, ktoré - ako inak - nevyriešili to podstatné. Nedostatok čohosi, nadbytok čohosi, proste, má u seba doma tie decká aj rok, rok a pol a kým si nieje istý, že zvládnu život vonku bez ujmy, tak ich nepustí. Je to skvelý chlap, výborný znalec ľudskej duše, aj keď to nuikde neštudoval. Keď som sa ho pýtala, akú najväčšiu chybu robia rodičia, keď majú dieťa narkomana a nevedia si s ním rady, povedal, že tú, že mu znova a znova prepáčia, keď kradne, že ho znova a znova prijmú sfetovaného doma, že mu znova a znova fúkajú rany a dieťa to znova a znova využije. On sám mi vtedy povedal, že to je najhoršie, čo rodič pre dieťa môže urobiť. Jeho riešenie bolo možno bolestivé ale vraj funguje: vyhodiť z domu, nech okúsi, čo je to starať sa o seba a nemať zdroj príjmu, zdroj predmetov hodných predaja a nemať teplo, vlastnú popsteľ a vypraté veci, komfort. Viem, možno bolestivé ale povedal to človek, ktorý to robí vyše desať rokov a má také výsledky, že pred ním skladajú klobúk aj odborníci z nemocníc a oddelení pre liečbu závislostí...

gabina neviem na čo tie peniaze používa ale iste má na to dôvod doma má všetko čo potrebuje asi na cigarety ... ale to problém nerieši

Ivana, ja chapem ze ked nie si doma, po druhovi upratovat nebudes. Ja som mala na mysli, cim prispievas do domacnosti?? Si dospela, zdrava, nerobis a stazujes sa ako ti je doma zle. Tak s tym nieco urob. Vylevmi cez net nevyriesis absolutne nic, kolko ludi, tolko nazorov a rad, je to na tebe. MOzno cestu k mame najdes po par rokoch stravenych mimo domu, mozno vobec, ale hlavne, ak sa budes stazovat na nete, pochybujem ze najdes riesenie. Preco nejdes z domu, napr do zahranicia??

Tina (Terezka?)
a poznáte aj dôvod, prečo syn berie veci z domu a predáva ich? Vieš, na čo takto získané peniaze používa? Pije, droguje?

pomôžte mi prosím Vás neviem už čo mám robiť mám problém so synom má 19 vyhodili ho zo školy, klame, kradne nám veci z domu a predáva nikde nepracuje neviem po kom je už sme s manželom zúfalíz toho či ho vyhodiť z domu aby si to uvedomil sme na pokraji síl...

Vizi som tiež mama dvoch detí a našťastie mám super manžela, ktorý pomôže, zarobí peniaze a má rád mňa i deti. Aj napriek tomu sú situácie, keď som medzi nimi ako medzi tými kameňmi. Manžel chce jedno, deti druhé a ja jediná sa viem prispôsobiť a hasím oheň medzi nimi. Niekedy som už z toho unavená. Nechám to vtedy tak, nech si svoje spory riešia sami, ja idem za kamarátkou, alebo do záhrady a počkám kým ich to prejde. Potom sa chvíľu nadúvajú, ale ich to prejde.Nechaj dcéru a druha, nech si problémy riešia sami, sú dospelí.

Dakujem vsetkym,ktori ma aspon trochu pochopili.Fraisee-nesamostatnost mojej dcery nespociva v zlej vychove.Prave naopak.Obidve starsie dcery boli naucene samostatnosti od mala.Ked mali 3 a2 r.nastupila som do roboty,lebo sme nemali z coho zit,prvy muz prepil co sa dalo,vynasal veci z domu a predaval.Od skolky boli naucene samostatnosti,ja som pracovala do 5 vecer,tak kluc na krk a same sa ucili,najedli.Ine mi neostavalo.Stastie ,ze mam robotu pod domom.To bola a je vyhoda aj teraz,pretoze tak su naucene aj 9r.dvojicky.Staraju sa same o seba od prvej triedy, ako aj starsie dcery,kym pridem z roboty.Su najedeni ,nauceni ,aspon co vedia.S ostatnym cakaju na mna.Aj na nakup zajdu pokial potrebujem.Alternativa-mas pravdu,niekedy siaham este hlbsie ako na dno.Ked sa doma nieco zomelie,tak obycajne ,ked to ide zoberiem vinu na seba,lebo nerada pocuvam kriky a vycitky od druha na vsetky 4 deti.Radsej sa povadim ja.Ale on to dobre vie,ze ich zakryvam,niekedy sa to neda zakryt.A to je asi ta chyba,ktoru som robila,mala som asi vsetko nechat,to co si navaria,nech si aj zjedia.aaaaaa-presne ako si povedala,som medzi dvoma mlynskymi kamenmi.A uz dlho.Stale sa snazim,aby bol pokoj doma,aby dobre spolu vychadzali vsetci,no niekedy by som si tie kufre zbalila ja a usla prec.A to pohladenie,velmi rada by som bola ,lenze neni na to cas,je stale prec.No vsimla som si,ze ked si aj gratulujeme,tak ma problem dat mi bozk.Je to taky nuteny.Takze sa uz bojim pomaly aj nieco povedat,pretoze ked jej nieco poviem,tak len zazrie, ledva odpovie.Este s tymi domacimi pracami.Snazim sa o to ,aby sme boli ako jedna rodina,lenze nejde to akosi.Dcera sa vyhovara,ze je malo doma,ze zaspini len salku z kavy/aj ta vacsinou ostava pri pocitaci s dvomi-tromi poharmi od vody,alebo v chodbe pri plnom popolniku/,obcas si ani neustelie,o veciach ktore ma oprate od soboty aj poskladane na posteli neulozene v skrini dodnes/uz je piatok/ nehovoriac.Povie ze cele dni neni doma,bordel neurobi a ze ani druh nic nerobi,druh zas,ze je cele dni dcera doma a on chodi do roboty.Takze vsetko ostava na mne.Co sa tyka dvojiciek,tak vzdy starsi ziarlia na mladsich.Lenze nechapu,ze su este mali ,ze sa im treba viac venovat.A ze tak isto som sa venovala aj im ,ked mali tolko.Lenze to si asi nepamataju.Ked sme zili s ich otcom ,nemali sme nic.Len same dlhy.Viem ,ze ani teraz to neni ruzove,ale maju vsetko co potrebuju.Ked boli mensie,chceli kolobezky,dostali ich,potom kolieskove korcule,aj pocitac,sice na splatky ,ale len koli nim som ho vzala ,nie pre seba.Snazim sa aj byt trosku zariadit,sporak,linka,chladnicka,aj fotak chcela mladsia,tak sme kupili,zaco som od druha dostala nadane,ze sa neporadim.Ved by som im aj modre zniesla z neba.Dakujem vsetkym,ze aspon tu sa mozem s niekym porozpravat,ze dobri ludia este su na tejto planete a neni im lahostajne trapenie inych.

Ivanka a chodíš domov aspoň spávať? A vieš koľko stojí noc v hoteli? Tam nemusíš nič robiť, upratovať, iba sa vyspíš a ráno odídeš. S tým pohladením je to pravda, ale musí byť aj príjmané. Ak si sa od mamy odťahovala tak už možno prestala, lebo si myslí, že ti to je nepríjemné. Nechcem robiť sudcu medzi vami, ale z vašich príspevkov mám pocit, že mama sa naozaj trápi a chce ti pomôť, zatiaľ čo ty si o nej nenapísala ešte nič pozitívne. Druh tvojej mamy asi chodí do práce a zarába peniaze, ktoré živia aj teba. Mama písala, že tvoj otec jej neprispieva, myslíš, že by zvládla celé roky starostlivosť o teba a tvoju sestru celkom sama? Nech je druh aký chce, ale aspoň je s tvojou mamou a pomôže finančne, tvoj otec neurobil ani to. Buď mame vďačná, že aj v ťažkých časoch to zvládla a starala sa o vás ako vedela. Aj keď tebe sa to možno zdalo málo dala vám určite maximum, čo mohla. Nevyčítaj mame jej partnera nech je aký chce, ona ho ľúbi ale ľúbi aj vás. Nehádž jej polená pod nohy, pomôž jej ako vieš, určite si to od vás zaslúži. Vieš aké je ťažké mať 4 deti, prácu, domácnosť, byť na všetko sama a ešte mať takéto problémy s dospelou dcérou. Skús ju pochopiť.

Ivanky,
presne to som mala na mysli, ked som Vam pisala o zvladnuti toho spravneho korculovania oboma. Ano, pohladenie ma vychadzat uplne prirodzene z nasich ruk a ruka matky to ma predsa v sebe. Viem, ze nase deti to tak pocitia mozno az vtedy, ked budu aj ony mamy. Predsa pohladkanie, pusa, pekne slovo sa da stihnut aj v kazdodennom strese, nahanani, pri urcite narocnej starostlivosti o rodinu. Jedna ruka to urobi ako prva, len tak, bez dovodu. A ta druha sa urcite prida :D.