Kto by mi vedel poradit s dcerou.

nechcel som vam do toho vstupovat, ale tak mozno napisem nieco k veci. mozno to nie je az take hlupe, ze si tu obe pisete lebo mozno sem napisete nieco co si same do oci nepoviete a navyse sa k tomu vyjadria dalsi nezainteresovany ludia, co si myslim, ze moze veci pomoct. dalej si myslim, ze by psycholog mohol pomoct vam obom aby ste si to aspon ako tak vyjasnili a nasli spolocnu rec. ale to samozrejme musia chciet obe strany, nie len jedna.
PS: vychovat dieta je (podla mna) jedna z najzlozitejsich veci v zivote cloveka. a asi nikomu sa nepodari vychovat dokonale dieta. a nie vzdy su na to moznosti.

fraisee, koľkože máš detí, keď tak fundovane radíš, čo a ako s nimi treba robiť?
Výchova nie je niečo, čo sa robí paušálne podľa tabuliek, kníh a výskumov. Je to sakra ťažké poslanie, je to niečo, kde máš niekedy spätnú väzbu hneď a niekedy až po mnohých rokoch. A vždy sa snažíš robiť to čo najlepšie (a pritom nemáš za sebou žiadnu školu rodičovstva, žiadne skúšky a známky), s vedomím, že si pre dieťa urobila maximum a ani tak to nemusí vždy chytiť ten najideálnejší koniec.
Nesúď druhých, prosím, nemáš na to najmenšie právo...

za prve, ak je decko nesamostane, je chyba vo vychove rodica, deti sa maju viest ku samostatnosti. no a k tej cudzine, byt tebou zbalim jej kufor, ma 20 musi sa vediet o seba postarat. zivot ju nauci.

Mila Gabi,som vdacna zato,ze sa nasiel niekto,kto to aspon trochu chape.A hlavne,kto to zazil na vlastnej kozi,tak ako aj ja.Dnes prezivam s mojou mamou presne taky isty vztah ako teraz ty s tvojou.Presne,je to smiesne a chore,tak ako si povedala dopisovat si.Lenze na to aby sme sa stretli pri kavicke akosi nevychadza cas.Dcera uteka z domu,kym ja pridem z roboty,pride ked uz spim.Najvacsim problemom je druh,ktoreho nenavidia ani jedna.Viem,ze im slovne poublizoval,uz som mu to neraz vytykala,povadila som sa koli nim.Ale je taky aky je.Riesenie,ktore by im vyhovovalo je,aby som ho vyhodila.A vraj by sa vsetko zmenilo.Lenze ma tu este deti,na ktore ziarlia.Chapem dceru,ved som zazila tiez krute chvile,ale vzdy sa snazim im byt po ruke.Ved za kym inym by mohli ist,ked nie za mamou.Gabi dakujem,dala si mi aspon iskierku nadeje,ze sa to zmeni.

Šanca je tu vždy, Ivka...
Ja som to mala rovnako. Takže Ťa chápem. Aj to, čo prežívaš, aj to, ako sa Ti nechce riešiť niečo, za čo sa necítiš bť zodpovedná...
Práve preto si myslím, že je to úloha tak trochu pre Vás obe.
Ja mám dnes s mamou celkom korektný, ba až úplne bežný vzťah. A ver, že moja mama sa nezmenila takmer vôbec. Aby sa mi uľavilo, musela som zmeniť ja postoj k nej. A dnes viem v našom vzťahu parádne korčuľovať. Keď treba, urobím piruetu, keď je to nutné, skočím trojitý odpichnutý Rittberger a nakoniec si sadnem na rolbu a vyčistím ľadovú plochu. Možno je to vekom, možno tým, čím prechádzame, ale myslím, že moje vzťahy sa časom vyčistili. A cítim, že je to takto oveľa lepšie, ako večné boje...
Tvoja mamka to nie vždy myslí zle. Tomu neuverím. Dnes vidím správanie mamy úplne inak, ako predtým. Jednoducho som ale musela do tohto vnímania dospieť...
pa zlatko, netráp sa, určite sa všetko dá do poriadku...G

hm,gabi mas pravdu.je to az moc chore a preto s tymto koncim,stejne to nema ziadny vyznam.a velmi pochybujem o tom ze si najdeme "cesticku".ked som si chcela najst na druhy den som bola ....toto sa nezmeni a nevyriesi.aj tak dik,dobru noc

Dievčatá,
milá mamka a milá dcéra. nezdá sa Vám to choré dopisovať si cez fórum, keď by bolo možno rozumnejšie a efektívnejšie sadnúť si doma ku jednému stolu, ku voňavej káve a pokúsiť sa o debatu?
Možno Vás nebude zaujímať môj názor ale bola som presne taká, akou je dnes dcéra Ivana a prešiel nejaký čas a som sama mamkou. Nebudem držať stranu ani jednej z Vás, podľa mňa má každá svoju malú pravdu a napriek tomu sa spolu neviete porozprávať, neviete sa pochopiť, neviete sa ľúbiť a neviete hľadať kompromisy.
Jedna debata nenapraví, čo sa pravdepodobne kazí už dlhšie. Možno bude potrebných veľa debát, možno to bude boľavé pre obe, možno to bude kruté. Pokiaľ si však nenájdete k sebe cestičku a nebudete sa počúvať, pokiaľ nebudete chcieť pochopiť jedna druhú, dovtedy si budete ubližovať a Váš vzťah sa k lepšiemu nezmení.
Ak Vám na tom čo i len máličko záleží, pokúste sa spolu rozprávať. Pokúste sa byť na seba aspoň na chvíľku milé, pokúste sa venovať jedna druhej čas...ak to nedokážete len tak prirodzene, ak cítite napätie, možno by bolo fajn navštíviť spolu niekoho, kto sa vo vzťahoch vyzná. Investujte do seba, investujte do toho svoj čas a úsilie. vyplatí sa to, verte mi.-)
Veľmi Vám držím palce a verím, že nie sú ešte všetky mosty spálené...

Je to asi smiesne ,ze si dopisujeme spolu s dcerou.Vraj si neviem zariadit zivot ,ako pise.Preco teda nereaguje aj na to ,ze doma nic neurobi,hoci je cele dni doma,vyspava,ide von vrati sa rovno v noci k pocitacu a denne je to dokola.Neviem ,ale v inych rodinach to asi funguje inak.Je uz vyucena,zarobkovo cinna ,tak nech sa aj sprava podla toho.V jej veku som prispievala mame na stravu a byvanie,musela som.To si neuvedomuje,ze je vsetko drahe?A penazi nikdy nie je dost.Nezarabam az tolko.Od juna ,ked zmaturovala je doma,mohla si setrit brigadou na letenku a vreckove ako to robia ine deti.Ale naco.Neviem zaco chce tam ist,hoci aj na letenku som jej dala uz dopredu.Taka som zla mama.Mozno to pochopi,ked bude mat svoju rodinu.

hm,frontman skoro si sa trafil a vsak moj problem spociva v tom ze si moja mama nevie zariadit zivot a netrpim tym len ja,moja sestra stastna ze sa odstahovala a ked si ma predstavit ze sa ma vratit spat tak ju zaleju slzy.tak v tom asi bude uplne cosi ine ako tu opisuje moja strachujuca sa mama.

Chcem vsetko uviest na spravnu cestu.Ako vidim tak tu zareagovala aj moja dcera Ivana 178.Tazko niekomu vysvetlit ze matka ma deti najradsej ked si myslia opak.Je to ich svet,svet 20rocnych.Maju ine zmyslania ako my dospeli,co sme uz dost preskakali.Mozno ma pochopi aspon nejaka mama,ktora vie o com hovorim.Ale ako vidim a aj citam reaguju len mladi ludia.Tiez mam za sebou kdeco.Na vlastne oci som videla,ako moj otec,ktory si rad vypil skrtil mamu pod vypinacom.Mam to dodnes pred ocami.Potom sa mama 2krat vydala.Je pravda ze sme chodili po zahranici,ale otcovsku lasku mi to nikdy nenahradilo.Nikdy som nemala k nemu taky vztah ako otec s dcerou by mal mat.A ani mame som sa nemohla vystazovat alebo zdoverit,to uz vonkoncom nie.No nikdy som na mamu nezanevrela.Mala som ju rada aj stale mam.Ved mamu mam len jednu.Potom sa narodil brat,ja som chodila len na soboty nedele domov.Musela som vysavat,pritom som doma mala 10rocnu sestru ale ta stale bola mala.Ja som mala 16.A pritom som zacala asi v jej veku vysavat.Vsetko som si odkrutila ja ako starsia aj brata vozit.Ked som sa chcela hrat ,nemohla som.Musela som vozit.O zabavach,diskotekach ani nehovorim.Ani do anfika ani do kina na 8h.Proste nikam.Kamaratky vychadzali von o 7 vecer ja som musela domov.Po skole som zacala pracovat ako 19 rocna a o 22h som musela byt doma.Mala som uz kamarata /ich otca/ ,raz sa mi stalo ze som ostala von do rana.Bala som sa ist domov.Aj tak bolo mama ma privitala s cizmou v ruke a hlava nehlava som dostala.Vtedy som usla z domu.Mama sa potom psychicky zrutila.Chodila s prosikom aj starka.Aj som sa vratila ale bolo to stale to iste.Nakoniec som to vyriesila,ze som ostala s touto dcerou o ktorej som pisala tehotna.O rok sa nam narodila dalsia.Muz bol alkoholik.Sice ma nebil ale kym robil,tak zakazdym prepil celu vyplatu.Nemali sme z coho zit.Musela som ist vcassie do roboty.Ked mali 5a6r.rozviedla som sa.Zobral nam vsetko co sa dalo.Ostali sme o sedacke.Nemala som sa ani cim prikrit a bol november.Odrezal snury z chladnicky,pracky.Terajsi druh je nanestastie muzov kamarat.Velmi mi psychicky pomohol pri rozvode.Asi 4 roky k nam chodil potom sa nastahoval.Dievcata ho mali radi.Potom sa nam narodili dvojicky.Je pochopitelne ze ziarlia na mladsich.Ako aj ja som ziarlila na brata.My sme tolko so sestrou nemali ako mal a aj ma brat.Ja sa snazim vsetkym rovnako.Ked kupim jednej tak aj druhej a aj malym rovnako.Raz velkym raz malym.Radsej ja si nekupim.Chodili na diskoteky uz od 14-15r.Dievcata nikdy nemozu povedat ze som ich bila ako zito.Ako mna mama.Mozno raz za cas ale to ma riadne vytocili,napr.ked chodili poza skolu.Aby som sa dostala k podstate veci.Je pravda ,ze druh si tiez rad vypije.Nezastavam ho v tomto.Ale aspon peniaze zarobi viem,ze si aj neha,ale sama by som nevyzila.Byvaly muz neplatil ani neplati na starsie vyzivne.Asi si neuvedomuju,ze prispieval aj na nich aj skola aj sa obliect.Ked sa mi podarilo tak aj vreckove bolo.Vzdy som sa snazila aj im pomoct aj poradit.Ako kamaratka,pretoze ja som nemala za kym ist.Bala som sa mame s cim kolvek zdoverit vzdy na mna nakricala.Je mi to velmi luto ked takto spolu vychadzame.Pripisuju to vsetko druhovi,koli nemu.Ale ked si zoberu moj zivot,mala som to ovela tazsie ako oni.Cudzi je len cudzi.Viem ze ich ma rad ,ale ked ma vypite tak povykrikuje to co by nemal.a potom ho to aj mrzi.Je najedovany ,ze doma nepomoze a sedi doma.Pridem z roboty a neviem kam skor skocit.Upratat aby nebolo zle,pretoze sa koli tomu stale vadime.Umyt riad,varit,ucit sa s detmi a vecer padam do postele.A takto to ide den ,co den.Dcera je nezamestnana, takze prijem ziadny nema ,ked sa da vzdy jej aku taku korunku dam,aj cigaretku potiahnem druhovi pre nu.Neviem ,preco nema doveru ku mne ,nikdy som ju neodbila,vzdy som jej poradila pomohla.Viem ze druha nenavidi ,ani ja nemam v laske otcima,ale na mamu nedam dopustit.Aj by som dychala za nu ,keby sa dalo a to iste aj moja sestra.A ta bitky zazila este viac,bola proste ancikrist dieta.Aj ked sa mi neda zabudnut ,to co bolo,vzdy ostane vo mne pamat na bitku,krik,vycitky.Teraz povie ,ze som najlepsia dcera.Preco hlad zahana cigaretkou a vodou.Docitala som sa,ze sa jej nechce spravit jest.Radsej bude hladna,vraj uz si zvykla.Mrzi ma aj to,ze kamaratke/vydata/jej opatri deti,da na nu ,co povie to je akoby svate.Raz sa mi zacala smiat,ze na nu ziarlim.Ved ja jej nebranim ,nech ide ale ked ja potrebujem ,tak nema kto,preco teda nepomoze, ked je doobeda doma sama.Bud je u kamaratky alebo je na nete.Kolko krat ju ani nevidim.Par krat prisla ,len ked potrebovala na lieky ,na cigy.Ked som mala ,vzdy som jej dala.Neviem ako dalej.Nechcem ,aby sme sa odcudzili.Vraj ,ked ho vyhodim bude to ine.Maju svoje zaujmy,ostala by som sama ,aj ked to nemam ruzove.Keby som ho nemala rada,tak uz tu neni,tak ako ich otec.