Kto by mi vedel poradit s dcerou.

crystal-pokial som doma v pohode,spravim daco to je jasne,poucim sa s detmi a tak ale pokial niesom teda ze rano hned odidem a pridem neskoro vecer tak nevidim dovod upratat.to sa uz mozem rovno postavit na ulicu a vykrikovat kto potrebuje upratat?

agatka66-to pohladeni po vlaskoch a bpztek na licko dostanu akurat mladsi surodenci a druh,ja som naposledy dostala boztek na licko ked chcela aby som jej druhovi isla kupit pivo ked bol po opici ak neratam sviatky.

fuu, neda mi nenapisat. ivana(maldsia), ja mat doma dvadsiatku, ktora nic nerobi, stazuje sa na mojho druha a hlavne sa jej nepaci ako sa zije v nasej spolocnej domacnosti, tak zbohom moja, chod si do sveta a postaraj sa sama o seba, zarob si na seba a potom mozno budes spokojnejsia.nie som na strane ani jednej z vas, nikto nevie ako to u vas doma naozaj vyzera, ale mas argumenty ako desatrocne decko. preco si nenajdes pracu mimo domu alebo v zahranici??? co ti brani? btw, sama som si presla ppp a mam dceru...

mile zienky,nic a nikto vam nepomoze,ak si k sebe nenajdete pravu lasku.laska je dobrotiva,obetava,nezavidi,nevypina sa,neziarli,vsetko pretrpi,vsetko zvladne.aj tie najvacsie problemy sveta sa daju zvladnut s laskou.nemusite si hovorit nic,iba si padnite do narucia,objimte sa a zotrvajte v tomto postoji.mozno sa vo vas uvolnia emocie,rokmi tak potlacane,a mozno sa aj vyplacete na pleciach jedna druhej.ja som z vasich riadkov vyrozumela,ze kazda z vas tuzi po vzajomnom zblizeni sa,odpusteni si a najma po laske.ja si na svoju 17.r.dceru najdem cas kazdy vecer-pohladim ju po vlasoch,dam boztek na licko,spytam sa jej,ako sa ma,poviem jej,ze sa mi moze zverit so vsetkymi problemami sveta,co ju trapi a ona vie,ze som prvy clovek na svete,za ktorym moze prist,s cim si v zivote nebude vediet dat rady.a preto vam ani nemusim hovorit,ze ju vobec nemusim silit do upratovania...verte mi,nebudete stastne,ak si ku sebe nenajdete cestu.ak toto odcudzenie bude trvat co najdlhsi cas,zmeskate vlak.a dalsi uz nikdy nemusi prist,lebo zrusili stanicu.prajem vam,aby ste sa skutocne v sebe nasli,lebo zivot bezi ako splaseny kon,uz zajtra moze byt neskoro...

hm,oprava najprv nech si zametie pred svojim a potom nech zameta pred mojim :)

cesticku?tu si najdem az ked sa asi odstahujem,pravo odist z domu mam,to viem a viem ze by mi v tom ani nik nezabranil.prave naopak,jeden clen by sa aj dost potesil pretoze by si tu konecne mohol kralovat co mu ja vzdy prekazim,hm bohuzial.nemam pravo zakazovat mame s kym ma zit,to je mi nad slnko jasne.ale ani ja niesom tou jedinou pricinou ich hadok.viete,v mojom okoli je vela ludi co mi daju za pravdu ale naopak v niecom aj mame.niekto tu napisal ze ked neprispieam mam pomoct v domacnosti,okej.berem.ale nie v tom pripade ak za tyzden stravim doma minimum casu a zaspinim si jednu salku po kave.na deti neziarlim skutocne,len porovnavam detstvo ake som mala s o rok mladsou sestrou a dvojickmai.no mam to bere ako ziarlenie,ale neuvedomuje si kolko ludi jej tie rozdiely povedalo.takze z toho vyplyva ze by museli na deti ziarlit aj uplne cudzi ludia.tiez niekto vystihol ze tu poviem viac veci ako mojej mame do oci,svata pravda.zatial ani nemam na plane menit to.teraz to stejne nema vyznam.mozno vam vsetkym pripada z pisania mojej mami ze som nevdacna dcera ktora mame nepomaha a prekaze jej vo vztahu.no skutocnost je uplne ina.fraisee-mama mi nemusi balit kufor,ver mi.ak sa vyriesi nieco co dufam ze sa vyriesi velmi rada si ho zbalim sama.aaaaaa-s tym ze by sa mali vsetci podielat na domacich pracach je pravda.no u nas to nieje,prave milujuci druh mojej mami si z nej robi sluzku a nepaci sa mu ze to nerobim aj ja.zvykol ze mu maminka donesie obedik rovno do postielky kedze pred telkou prelezi cely den.umyt riad?povysavat?na to obe ruky lave a prave preto robim to co robim.nerobim takmer nic.a za to mi kladie polena pod nohy.v tom je ten problem,a preto stale tvrdim ze nech si najprv zametie pred svojim prahom a potom nech zameta pred svojim,no ale to uz neni pravda.

Som tiez mama a bola som aj dieta. Snazim sa pochopit Vas obe, ale nejde mi to...Vas spolocny zivot je velmi zlozity...Gabina krasne vystihla zmenu vo vztahu k svojej mame s prirovnanim ku korculovaniu. Ja dnes uz viem, ze je velmi treba, aby korculovanie zvladli obe strany - mam 2 dospele, uzasne deti. Je to tazke, kym dojde k suladu, pridu pady a podrazy...a som presvedcena, ze pri tych aj nechcenych vzajomnych kopancoch mama musi podrzat dieta. Hoci velakrat sama "padne na nos"...A dieta musi vediet, ze to nejde do nekonecna, lebo aj mamy casto siahaju hlbsie ako na dno so svojimi silami...Skuste sa kazda zamysliet sama nad sebou, nerieste tu druhu, nehladajte jej chyby...ale popremyslajte bez hnevu, emocii kazda sama nad sebou. Ak sa kazda zacne pomaly menit, hladat cestu jedna k druhej, tak tu cestu nemozete minut. Ak to bude robit len jedna, nemusia sa Vase cesty stretnut. Ak to neurobi ani jedna z Vas...mozno si to raz budete sama sebe kazda vycitat... Tolko moja skusenost ako mamy.

ahoj, nemôžem ti napísať, že chápem čo prežívaš, ale viem ako sa cíti tvoja dcéra. Ja som si tiež anorexiou prešla, bolo to najhoršie obdobie. Presne jeden rok som nič nezjedla, iba som pila čistú vodu, nič ani kúsok ovocia, a tak som sa dostala na váhu 35 kg, keby nebolo môjho ocina, asi by som zomrela. teraz už je všetko ok, ale následky to zanechalo, ak by si chcela, pošli kontakt a mohli by sme sa aj stretnúť, nech tvoja dcéra vidí, ako to môže dopadnúť. Začala som sa venovať pomoci takýmto dievčatám, niejsom síce doktor, ale najlepšie chápem ich pocity. to vie každý, kto to zažil.

Vizi, viem dobre co prezvivas lebo viem co prezivala moja mam. Ja som mala anorexiu ale uz som sa vyliecila som nesmierne stastna lebo viem ze je to zakerna choroba ktora obmezuje cloveka .Je nesamostatny tazko komunikuje a casto vyvolava konflikty. Kedc som mala problem ja nedokazala som si uvedomit ako mamu trapim povazazovala som ju za najvacsieho nepriatela a neustale som s nou bojovala. Az neskor som pochopila ze som bola velmi blizko smrti a mama musela prezivat najhorsie chvile svojho zivota lebo co je horsie ako pohlad na umierajuce dieta ? Asi nic ved ona kazdy den plakala a ja som nemohla nic robit aj ked som chcela lebo choroba si so mnou robila co chcela . Chcela by som ti podarit co treba robit a co pomohlo mne . 1. si musi ona uvedomit ze je chora, zober ju nakupovat nech vidi ze jej je vsetko velke a (na mna to zabralo ) ale pamataj vzdy jej treba zdvihat sebavedomie hovorit aka je krasna a zivot ma pred sebou.2. pokus sa ju zobrat ku psychologolo ne ku psychiatkovi a a aby pribrala ?? skuste si vytrvorit plan kde si budete zaznamenavat hmotnost napriklad kazde 2 tyzdne 0,5 kila. jaa som to tak robievala smojou psychologickou a podarilo sa teraz mam 60 kg a citim sa dobre . zivot mam pred sebou a nedam si ho uzopat znicit. prajem ti vela stastia aaa aby som nezabudla skus zistit ci neschovava jedlo . a na tuuu cestu ju urcite pust .:)))

Prečítala som si to celé a ak mám pravdu povedať, vizi, nemáš to ľahké. Byť medzi dvoma mlynskými kameňmi(dcérou a druhom) je veľmi ťažké. Tvoja dcéra nemá právo ti hovoriť s kým máš žiť, lebo ako píšeš ty potom zostaneš sama. Na druhej strane má ale právo v 20 odísť z domu. Možno by to bolo aj vhodné a sama by sa potom naučila, že treba zarobiť na bývanie a stravu a popri tom sa postarať o domácnosť, oprať, ožehliť a pod. Ja mám dcéru 17-ročnú a tá dobre vie, že keď ja chodím do práce, tak mi musí pomôcť doma. Cez prázdniny porobila takmer všetko, dokonca začala už aj s varením. ja som jej zato sľúbila, že jej pokúpim nejaké oblečenie. Tvoja dcéra by mala pochopiť, že keď u vás býva a neprispieva do rodinného rozpočtu mala by to kompenzovať aspoň prácou a pomocou. Ak jej tvoj druh vytkne, že nič nerobí, myslím, že má na to úplné právo. Ste jedna rodina a jedna domácnosť a preto by ste sa mali všetci rovnako podieľať na domácich prácach.