Strach z odberu krvi

katka 11, delphia, dakujem za rady, toto vsetko viem, bohuzial sa to neda ovladnut a toto je prave ten najvacsi probem, ide to doslova \"mimo moju kontrolu\".. prave preto by som chcela skusit psychologa...

Ja mam tiez z toho strach ja nemozem vidiet rany ani nic take kde sa anrusa pokozka cloveka mam z toho az fobiu...nenavidim ked mam ten pocit ze sa mi dco zapichuje do ruky a taha to zo mna krv nenavidim ani ked sa dotyka dakto zil zdaju sa mi take jemne lahko narusitelne proste OBER KRVY A JA to nejde dokopy...

ja pojdem buduci tyzden na ockovanie proti chripke. normalne sa bojim - ale len ihiel. ako ja viem, ze ta sestricka, ktoru mam mi to spravi najlepsie ako vie (ved ma uz dlhorocnu prax), ale ked ja sa neviem premoct v tom strachu. ja sa nebojim ani liekov ani nicoho podobneho, ale ked viem, ze mam ist na injekciu, tak je to hrozne. a to ma caka este odber krvi na alergologii (tiez by som mala mat urobenu preventivnu prehliadku u obvodnej lekarky, ale ta snad mi nebude brat krv... uf... chlacholenie, hoci viem ze asi bude krv tiect... jaj). mozno ti, ktori vravia, ze ak sa clovek boji, tak preziva vacsiu bolest maju pravdu. ja sa vzdy pred injekciou hrozne bojim a potom to utrpenie... uf. v zivote ma iba 1 odber nebolel myslim a to neviem, ci nie preto, ze som sa ani nestihla zacat bat a uz som to mala za sebou :o). alebo bola taka sikovna sestricka? inak pri odbere som par krat lezala a neviem, asi to bolo lepsie. a asi som zistila, ze preco mam strach... - trauma z detstva.

pri mojom prvom odbere, co si pamatam, som sa nenormalne bala. najprv odobrali krv mamke trosku, aby som videla, ze to neboli. a potom mali ist odobrat krv aj mne (bala som sa akoby ma rezat isli...) a vsetko sa zdalo, ze je ok, az kym som nevysla na chodbu. pamatam si iba, ze nejaky starsi pan sa postavil so slovami: "podte rychlo, nejake dievcatko odpadava..." a potom som sa prebrala v ambulancii. neviem ako dlho som bola v mdlobach alebo co, ale pamatam sa, ze mi uz vtedy urobila sestricka ci doktorka caj, ale hrozne presladeny, ze som nedokazala ani jeden hlt vypit. takze asi som "spala" dost dlho... no a potom dalsie traumy, ktore mam tak su z ambulancie obvodnej lekarky. nikdy som od nej neodisla, kym mi nepichla nejaku injekciu. ci to bol liek nejaky alebo vitaminy hoci som sa citila zdrava - vzdy som proste nejaku injekciu dostala. asi mam z toho v kuse strach. aj ked je ta doktorka uz v dochodku, ktora ma obstastnovala tymi injekciami, byva na rovnakom sidlisku ako ja a obcas sa stretnem s nou v buse alebo kde... tak idem co najdalej, ked si na tie injekcie spomeniem :o). horsie sice to bolo, ked som ju stretla na pohotovosti, kde zaskakovala alebo ked zaskakovala moju obvodnu lekarku... fuha - myslela som si, ze niekde vypadnem radsej :o). ale prezila som nastastie

mam dve dceri jedna5apoldruha 3apol často ichmusia pichat koli diagnoze na cely život mala velmi plače a boji sa neda sa ju napichnut na prvy raz niekedy až na 8krat sa to podari do 2tyždnoch ju tak trapia asi každy druhy den neda sa nejak umrtvit to miesto pred v pichom aby to necitila dakujem za kazdu radu gurovicd@azet.sk

ahojte, tiez trpim fobiou z ihiel, je to teda dost otrava... ale da sa to prezit. nastastie ma stavy uzkosti a toho strachu prepadnu az tesne pred odberom, injeckiou atd... ozaj nepomaha nic ine, len zatnut zuby, mysliet na nieco ine, nepozerat sa na to a pripadne poziadat sestricku, ci si mozte lahnut (to vzdy robim a pomaha mi to). davnejsie som mavala stavy ze som zakazdym odpadavala, ale tak postupom casu to nejako preslo. ten strach a to neprijemne je tam vzdy, ale uz to tak neriesim. vzdy si to zoberiem z toho hladiska, ze je to len pre mna dobre... a co by miliony ludi dali za to mat take "problemy"... pred mesiacom som si dala vyoperovat 4 znamienka, aj so z vlastnej vole isla ku koznej, ci ozaj treba... zase je lepsie vydrzat tych 20 minut, nez si za 5 rokov niekde nahmatat hrcku...

fííííha, ja som si myslela, že len moje 8 ročné dieťa má s tým problém. 2x absolvoval odber krvi zo žily, ako predoperačné vyšetrenie a poviem vám, že to bolo pre mňa hrozné. ten jeho krik plač, volanie o pomoc, proste zúfalstvo. z ordinácie vyšiel spotený, ako keby bol v saune. keď to porovnával z operáciou, tak mi povedal, že pooperačné bolesti neboli také hrozné, ako samotný odber krvi. :)

ema o to je to horsie, ked kopes nohami, lebo sa hybes a nemusi sa sestra trafit hned na prvy krat, alebo sa moze stat, ze sa zila prepichne. takze zbytocne si to sama komplikujes. nejak sa mi to nechce verit, ze v 29. rokoch sa dospely clovek nevie ovladnut na pol minuty, kym sa naberie krv do skumavky. ver mi, ze o to horsie, o co viac histercis.

ema1981, velmi dobre ti rozumiem, mne sa nikto zily nemoze ani dotknut. Uz len pri rozpravani o odberoch krvi ma zacne ta moja boliet. Ani v TV nezvladam na to pozerat. Tiez sa u doktora spravam ako male decko, doslova!

Ja mam rovnaky problem, tiez mam s tym hrozny problem, nenavidim odbery krvi. Vzdy mi byva strasne zle a po odbere musim este chvilu lezat, inak by som odpadla. Ale 2 tyzdne dozadu som musela ist, dokonca 2x v jednom tyzdni. Vzdy na to sestricku upozornim, ze mi byva zle. Beru mi potom poleziacky. Treba zhlboka pri tom dychat a pred odberom sa napit vela vela cistej vody.

ahojte,
ja mam tiez pre mna velky problem. Zubarov sa velmi nebojim, ani bolesti, toto vsetko dokazem pretrpiet,
mam vsak problem so vsetkým co je spojene s tepom, krvou, zilami.

Problem je v tom, ze sa to vobec neda ovladat a ani navody na odputanie pozornosti pri odbere krvi absolutne neucinkuju.
Mam 28 rokov, pomaly 29, a v ambulancii sa spravam ako male dieta, vacsinou mam taky reflex, ktory neviem potlacit a to , ze zacnem kopat nohami.
Nemyslim si ze clovek,ktory nema rovnaky problem ako ja to vie pochopit. Samozrejme chapem ze vacsina ludi nema rada pohlad na krv a moze im byt z toho nevolno, tento moj problem je vsak ovela intenzivnejsi a preto hladam niekoho kto by ma vedel pochopit z podobnych skusenosti, pripadne poradit. Uz si totiz zacinam mysliet ze mi na tomto svete nic nepomoze.
Rada by som totiz coskoro otehotnela a velmi sa bojim lekarskych ceremonii okolo tehotenstva a porodu. Nebojim sa ihiel ako takych, injekciu do svalu napriklad zvladnem, ani porodnej bolesti. Bojim sa vsak samozrejme odberov krvi a absolutne si neviem predstavit ze by som mala mat do zily napichnutu napriklad infuziu.
Tiez ma napadlo ze asi budem musiet zajst za nejakym sikovnym psychologom, ze ina cesta na vyriesenie tohto problemu, ktory ma suzuje cely zivot nie je. Najviac ma trapi to, ze som nestretla cloveka, ktory by to pochopil, pretoze kazdy radi \\\"nepozerat sa na odber, mysliet na nieco ine\\\" a podobne veci, ktore u mna toto nic neriesi, nakolko ja mam problem napr. uz ked mi pred odberom ruku stihanu pasom a zacnem v hlave pocut tep a nie to zeby som sa na nejaky odber vobec mala pozerat...

Velmi by som sa tohto problemu chcela zbavit a kto vie poradit, napriklad dobreho psychologa, pripadne inu cestu, velmi to ocenim.