Ja si myslím každá sa od niečoho bojíme.Treba nejak to prekonať,hoci viem niekedy sa to jednoducho nedá.mám viac ako 45 rokov a neuveríte aké traumy mi robí meranie tlaku.Aj sama doma ked to robím.Od svojich 16-ich narodenín ked som chodila na strednú a tam sme mali takého nepríjemného doktora.Jednoducho skoro odpadnem zo stoličky ked mi nasadia merač tlaku.Pritom povedzme od zubára vždy som sa bála len v čakárni ako som počula,čo sa deje vnútri.Ked som sa dostala dnu,prešlo ma to,jednoducho som si myslela,raz -dva budem hotová.Od gynekológa nikdy som sa nebála,/myslím vyšetrenia,mám gynekologičku/skôr od vysledkov,mala som totiž rizikové tehotenstvá.Odber krvi?To normálne pozerám ako to berú,ako tečie atd.V nemocnici mi stále hovorili odvrátte hlavu na opačnú stranu,nieže nám odpadnete s veľkým bruchom,no nič.Nechce sa mi veriť tlakomer aku nervozitu mi spraví a krv nič.Nemôžem tvrdiť,že ked sa porežem alebo moje deti spadnú a niekde krvácajú tak som v pohode,ale odber nič,fakt nič.Keby som tak znášala všetky vyšetrenia u každého lekára!!!Takže držím vám palce žienky,dá sa to zvládnúť hlavne netrvá to dlho.