Introvert

dedy, napriklad zase s tym problemy moc nemam, so spoluziakmi sa da. to je v pohode pre mna. teda niekedy v pohode a niekedy ani nie, ale vychadzam s nimi super. oni so mnou ziaden problem nemaju teda, dufam a nedavaju to nijako najavo. ale skor myslim ako kamarati mimo skoly, tych nemam ziadnych. ti ludia, ako spoluziaci ma uz ako tak poznaju, ale mam dost problem s komunikaciou s cudzimi ludmi, proste ked sa dostanem dakde do skupiny kde nikoho nepoznam, tak som ticho a proste ma asi maju za debila. ked je tam takych viac co sa nepoznaju, ale dokazu spolu kecat, no ale ja sa do rozhovoru nezapojim, lebo neviem ako. a to ma hneva. a potom sa o mn ani nik nezaujima, a kto by uz len chcel takeho cloveka spoznat, hmm

Ake tvrdky som tam ja narobil: akisi, hroza.

tom: To, co pises nie je vobec od veci a uz vobec sa za to nemas co ospravedlnovat. Ja som tiez taky, ospravedlnim sa za kadzu "blbost". Hovorim, ze je to presne to iste, co prezivam ja. Tiez si myslim, ze nie som dost dobry, preco by mal niekto cas travit so mnou, ked ho moze stravit s clovekom, s ktorym zazije ovela viac. Tak sa od ludi a spoluziakov "separujem". Oni si potom myslia, teda aspon podla mna a toho, co som pocul, ze som namysleny, nestojim o nich. A poviemTi, ze sa im ani necudujem, No mne to pripada menej trapne,ako sediet v skupine 10 ludi a cucat ako dudok. Stale radsej vstanem a presuniem sa niekde inde. Oni sa pytaju, preco odchadzam, no ja im ani poriadne neodpoviem. Musim vyzerat otrasne. Je to ako zacarovany kruh. Ja s neho nedokazem vyjst, ucim sa zit v nom. No nie je to pre mna lahke. Najradsej chodim na miesta, kde nie je vela ludi, uz len preto, ze ked ich vidim, tak sa s nimi hned porovnavam a nikdy neuspejem. Ked som sam, tak mam akisi vacsi vnutorny pokoj. Smutok, ale aspon trochu pokoja. Ked som v spolocnosti tak som cely vystresovany. No uz staci, ved kto to ma citat, nie :-).

tom ani nie od veci, skor fakt, je to hnusne pre nas, ked kazdy niekoho pozna a my nie, nema mi kto ani pomoct (z duse nenavidim spolocne projekty ked vsetci si pomahaju a ja robim vsetko sama lebo nie je s kym alebo ma k niekomu priradia ti su dost zo mna znechuteni a boli by radsej keby som tam nebola a davaju to dost vyrazne najavo)

sam: no vidis, a to nie sme jedini, si myslim co to maju troska tazsie, no. ja neviem, mozem povedat ze by som bol rad taky ako ostatni, dost casto si vycitam aky som. sice za to vobec nemozem ale proste je to tak. mozno raz pridem na to ze je lepsie byt taky aky clovek je, akoze nie ze by som sa na daco hral, to mi vobec nejde, ale tak v kutiku duse tuzim byt ako " ti druhi ". sice sme ako oni ale predsa ini.

najviac ma hneva ze nemam moc kamaratov, proste ked vidim ludi v ci v skole ci na ulici, kazdy furt niekoho zdravi, proste vsade ma "kamaratov" ale aj priatelov a hneva ma preco som taky divni. a preco by si ma mala nejaka vybrat ved okolo je tolko vtipnych, zabavnych ludi s ktorymi by jej bolo omnoho lepsie, ja tomu fakt nerozumiem,

prepacte za to co pisem... je to mozno trocha od veci

ja sa tiez snazim, ale je to problem ked proste neviem nadviazat ani na temu pocasie, ja tiez zavidim ludom ktori maju aspon jedneho kamarata s ktorym mozu niekde ist (viete ako v tych klasickch americkych filmoch v ktorych ma i ten najneoblubenejsi clovek s problemami svoju spriaznenu dusu)

tom: Presne ako som pisal kdesi na zaciatku, ked citam Tvoje prispevky, tak ako keby som sa videl v zrkadle. Ani sa mi nechce verit, ze je nieco take mozne, tedam ze dvaja ludia mozu byt tak podobni. A pre quixy: Ty sice pises, ze to, co si zazila vo svojom zivote je "malo". No ked sa pozriem na seba, tak Ti tak trosku aj zavidim. Ja som nikdy, ale vazne nikdy, nebol co i len s jednym kamosom si niekde posediet. Maximalne take tie "pracovne stretnutia", nikdy nic skutocne :-(. S mojho pohladu si velmi stastny clovek, mas niekoho blizkeho. Ja som od toho na mile daleko.

tom: Presne ako som pisal kdesi na zaciatku, ked citam Tvoje prispevky, tak ako keby som sa videl v zrkadle. Ani sa mi nechce verit, ze je nieco take mozne, tedam ze dvaja ludia mozu byt tak podobni. A pre quixy: Ty sice pises, ze to, co si zazila vo svojom zivote je "malo". No ked sa pozriem na seba, tak Ti tak trosku aj zavidim. Ja som nikdy, ale vazne nikdy, nebol co i len s jednym kamosom si niekde posediet. Maximalne take tie "pracovne stretnutia", nikdy nic skutocne :-(. S mojho pohladu si velmi stastny clovek, mas niekoho blizkeho. Ja som od toho na mile daleko.

dedy:ja som na tom tiez tak isto, nemam nikoho s kym by som mohol ist von, vonku ludia pobehuju a ja sedim doma, ako v nore, normalne im zavidim. a tiez z ked sa dakde vyberieme tak som tam ako idiot ktory nevie komunitkovat, kto by sa so mnou asi zaoberal, snazim sa ale nejde to moc no,

quixy: prosim ta, nesranduj, moc fajn prispevok. Ty si dokaz toho ze aj introvert moze mat krasny vztah, teda podla toho co pises.
ja tiez som da sa povedat komunikativny ale tiez dokazem rozpravat s niekym len ked ho dobre poznam, napriklad so sesternicou vychadzame velmi dobre, normalke ani sa nebojim kecat, nic setko ide uplne v pohode, ale s cudzou zenskou je to uplne ine. lenze najskor sa k tomu cloveku treba dostat aby som si mohol normalne pokecat ale ono to je to najtazsie, to prve, co treba spravit. proste ja ako introvert sa k nijakemu cloveku tak lahko nedostanem. a nast take dievca ktore bude ochotne a hlavne trpezlive, a vobec ochotne zaoberat sa mnou je podla mna hrozne takze, to jej mam ako povedat ze som pako a ze na mna treba pomaly? ci co. a to by som ju musel neviem ako zaujat vzhladom alebo niecim ze by fakt bola ochotna ma blizsie spoznat, ale tipujem ze ak by so mnou bola chvilku tak by si to rychlo rozmyslela