Introvert

sam: no mam pocit ze si to pochopil dobre, teda si to napisal tak zjednodusene, a mas asi pravdu. naco rozmyslat nad tym co si o mne mysli dakto cudzi, mne to moze byt uplne jedno, toho cloveka mozes mat na haku, spravat sa treba tak ako to clovek citi a bud to ten druhy zoberie alebo nie.

dedy: ja tiez furt sedim doma, a rodicia si musia mysilet ze som pako, proste kazdy chodi vonku a ja sedim doma, lebo mi je tak lepsie, ale keby bolo s kym, dakto ochotny ist tak by nebol problem ist, niekedy skocime vonku, so spoluziakmi napriklad a aj to zvladam sa da povedat, ale nikdy to nie je to prave orechove, ale snazim sa. niekedy je to super, sranda setko a zase inokedy tam sedim a cusim a nic zo mna nevypadne, a co si myslia o mne v tej chvili ostatni by som rad vedel. ale v podstate mi to moze byt jedno.

a tiez si myslim ze natrafit na introverta je dost tazke. ako sa k takym ludom dostat? ked ako ste uz pisali su zalezeni doma..., to musi byt asi stastna nahoda, moc stastna nahoda. a mozno clovek takymto sposobom natrafi aj na cloveka uplne ineho ako je on, napr. extroverta ale sadnu si, a chapu sa. ako uz pisal niekto pred tym, ma normalny vztah. ale to je cisto ( pre mna ) iba o nahode takeho dakoho stretnut...

sam ved prave, nemame sancu len tak stretnu niekoho podobneho lebo vsetci ako my su zalezeni doma a je velka nahoda ked stretnes niekoho takeho :)

dedy, navrhujem, aby sme vsetci vysli so svojich skrys a zaplavili mesta. Hned by sa vylepsila demograficka krivka :-DDDDD. No to sa asi nikdy nestane :-(.

Prepac SHAKTI, to, ze som z Teba spravil dievca, ktore nikomu nepomoze, pretoze robi vsetko pre seba. Este raz pardon! Po 159 precitanich Tvojho prispevku mi doslo, co si mala na mysli. Chcela si mi povedat, ze nie je dolezite to, co si o mne mysli akysi cudzi clovek na ulici, ked ja viem, ze to co robim je spravne, ze to vychadza z mojho vnutra a som to ja. Ked si ja myslim, ze je to to "prave orechove", tak to robim pre seba, som sam sebou pre seba, nie pre ostatnych. Ja mam dobry pocit s toho, ze som nieco spravil, ze som sa akosi zachoval podla seba. Nejde o to, ci sa budem pacit kazdemu na svete, len sebe sa nebudem moct pozriet do oci. Mam spravit to, co ma prave v tej chvili vyjadruje a nie rozmyslat, co si o mne prave v tej chvili mysli niekto iny, komu na mne vlastne vobec nezalezi, a co by som mal spravit, aby som vyhovel jeho kriteriam "spravneho" cloveka. Vsak si myslela toto :-). V tomto smere mam na ludi kaslat, zit svoj zivot pre seba, nie pre hocikoho cudzieho.

uz par rokov sa snazim zmenit svoj postoj k sebe, napr. niekedy som sa stale mracila, ale to som uz celkom zvladla a dokazem sa uz aj usmievat (a aj smiat ked mam na to dobry dovod) prisla som na to, ze usmev je celkom zaujimavy jav a napr sa snazim i troska komunikovat ale to nejde vzdy a vzdy to uviazne na mrtvom bode ked sa odo mna ocakava odpoved a ja odpovedat neviem
tiez niekedy ked som sla napr. po meste som sklopila pohlad no pozerat po svete je zaujimavejsie :)

sam, otazka preco vlastne existujem ma zaujima uz velmi dlho ale ja nemam ani velku motivaciu kvoli rodicom, v rodine ako i v spolocnoti sa mi zda ze som 5 koleso na voze (brat sestra extroverti s ktorych maju rodicia radost ze niekde chodia maju priatelov a ked vidia mna, ze nikam nechodim jedine von so psom, no nie su z toho nadseni...)

clovek by sa potreboval niekomu zdoverit a netvrdim ze v okoli nie je niekto komu by sa to dalo povedat, urcite je ale ako TOHO cloveka najst, to je ten problem, ked su introverti vzdy niekde zalezeni

sami nepochopili sme sa...myslela som cosi ine..snad niekto pochopi moje myslienkove pochody a vysvetli,alebo sa o to pokusim vecer,ted nestiham,musim utekat do davu ludi :-DD tak toto zas bude sranda,introvert v dave ludi...to je ako ked pride milucka,kucerava ovecka medzi hladnych vlkov :-DD
tak ak ma neroztrhaju vecer som tu :-)

SHAKTI myslim ,ze chapem, co chces povedat. Ja osobne menozem povedat ze by som nemal rad ludi. Samozrejme, ze mi nie je kazdy sympaticky. No myslim si, ze clovek potrebuje ostatnych, aby vedel kto vlastne je. Ako si si asi vsimla, snazim sa najst na vsetko logicke vysvetlenie a naozaj dokazem pochopit vela veci. Sice nie srdcom, ale rozumom urcite. A dokazem aj vela odpustit. No zit tak, ze kaslem na inych, zijem pre svoj zivot a svoje stastie, nech pochadza hoci aj z ublizovania druhym (ak vobec s toho stastie moze pochadzat), ze su mi ostatni ukradnuti, to ja proste nedokazem. Pomozem, ak je to v mojich silach a nic za to necakam. Mozno som sa to len naucil. Neviem. No casto sa mi stalo, ze ludia si na mna spomenu len vtedy, ked nieco potrebuju a ja im nedokazem povedat nie, ked je v mojich silach im pomoct. Aj ked viem, ze som pre nich nic. No ja to chapem, teda tym rozumom. Chapem, ze chcu len uspokojit svoje potreby a ja som prostriedok, ktory im to umozni. No kedze za to nic nechcem, tak sa ani nebudu namahat a stverat sa na vrchol Masslowa ,ci ako sa ten pan volal, aby uspokojili aj vyssie potreby. Proste viem, ze mnohi z nich ma maju za debilka. No ja si seba asi nevazim dostatocne na to, aby som im povedal nie. Aby som vstal a povedal, ze aj ja chcem stastie, ze aj ja mam na neho pravo a ty mi absolutne nestojis za to, aby som sa tebou zaoberal. Ved staci spravit tak malo a mozem mu pomoct. Ja sa musim naucit chciet. Nie len vnimat toho druheho ako cloveka, ktory si zasluzi ovela viac, ako som ja uz len kvoli tomu, ze je clovek. Je to zvlastne, no pre niehoko je tazke pomoct tomu druhemu, no mne je tazke nepomoct, ako mozem a som od pomoci len malilinky krocik. Ket to pisem, tak mam v hlave tolko myslienok, ze ich ani nedkoazem dat von. Chcel by som vediet, aky je ucel cloveka ako som ja, preco vlastne existujem (viem ze kvoli rodicom :-D). Ale inak je to ako v tej pesnicke Aisha: "Comme si je n´existais pas", Ako keby som neexistoval.

sami chapem...ale robime,my vsetci,ludia,jednu obrovsku chybu...snazime sa pre druhych!!! robime vsetko preto aby nas ini brali,aby sme v ich ociach boli dokonali...

my sa musime vsak naucit byt dokonali sami pre seba..naucit sa zit sami so sebou,byt sami so sebou spokojny,robit veci sami pre seba,nie pre druhych! na druhych sa mozme vykaslat...a potom to pojde..
tiez sa ludi bojim..nemam ich rada..doslovne..ale zit s nimi musime..

SHAKTI, sam Ta prosi o spravedlnenie, no domacu ulohu si asi nebude moct spravit. Teda nie v takom rozsahu, ako si asi ocakavas :-). Napisala si to velmi pekne. Uvedomujem si tuto vec uz niekolko rokov a je mi uplne jasna. To ako ma vnimaju ini je len na mne. Je velmi dolezite mat silnu identitu, vediet kto som. No zaroven ju ja dat najavo, prezentovat sa tak, ze moj imidz odzrkaludje to, co som vnutri. ==Tom, je to niekde na zaciatku toho e-booku.== No moj problem je ten, ze sa ludi trochu bojim. Neviem preco, nikto mi neublizil. Mam v sebe akysi blok. Casto si hovorim, ze to musim odstranit a viem, ze to odstranim len ja. No mam taky pocit, ze som do samoty, strachu, uzavretosti zapadol az prilis hlboko. Pamatam sa este na prve dni na zakladnej. Bol som jediny z triedy, ktory plakal. mozno to bolo sposobene aj tym, ze som nechodil do skolky (teda len do pripravky). Ja som bol proste zvyknuty len na brata. A k tomu bloku. Ked sme mali v prvej triede vstat a nahlas pocitat do, ja neviem trebars 20, tak ja som to v pohode vedel. Ibaze som sa dostal po 6, potom som sa zasekol na 0.5s a aj ked som vedel pokracovat, tak som to zo seba proste nedostal. Stal som tam ako taky stlp. Zovsadial sepkanie 7,7,7... No zom mna to uz nevyslo. Akoby to mlcenie bolo cimsi, co ma chranilo, chcel som si cim skor sadnut, tak mozno preto som nepokracoval. A toto mi ostalo v principe asi az dodnes. Ja som proste zablokovany. Nedokazem si povedat, ze mi je jedno, co si o mne mysli ostatni. Ja chcem stale vsetko dokonale. Nedokazem v praxi realizovat to, ze si uvedomim, ze podstatne je to, ze sa mozem pozriet do zrkadla, ze som tym, cim som a ten niekto vobec nie je zly. Ja si myslim, ze si uvedomujem svoje dobre stranky. Iba. ze to ostane len vnutri, ja to nedokaze dat von, prezentovat sa tak. Ja proste nie som ani zdaleka sebavedomy. Stale sa bojim toho, ze nieco pokazim, ze to nebude dokonale a ono je to ako zacarovany kruh. Ono to fakt nebude dokonale, pretoze som to pochoval este skor, ako sa to mohlo narodit. Bojim sa ,ze vyzeram trapne a ja potom skutocne vyzeram trapne. Teda ta samota mi pripada ako akasi ochrana, tam nemusim nic riesit, tam som sam sebou. Ked som sam v lese, je mi vynikajuco, som uplne uvolneni: vesley krok, hlava hore v ociach radost. No akonahle vyjdem na ulicu plnu ludi, tak chcem cez nu cim skor prebehnut. Robim presne vsetky veci, ktore demonstruju moju nizku hodnotu (SHAKTI vies, ako to s tou hodnotou myslim), nedokaze byt sam sebou. To co je vo mne v skutocnosti sa von nedostane, ukaze sa len strach a nizke sebavedomie. Aj ja viem, ze to vidiet, ze to ostatny hodnotia alebo si to aspon vsimaju, a tak sa opat bojim. Som ako "zosilnovac so spatnou vazbou". Vsetko s vystupu sa dostane sa vstup a este viac ho viac utlmi az ostanem kdesi pri nule. A tu spatnu vazbu ja neviem odstranit. No uz dost tej elektroniky :-)))).

Hodim to aj sem k vam - moji introverti :-)
Lebo je to velmi poucne a mudre...a poviete si blbost,ale tak to neni! Podvedomie ma velmi silnu moc,musime sa naucit ho spravne pouzivat a naprogramovat,ako som uz radila samkovi,je to iba v nasom zaujme!
takze zamyslite sa nad tou vetickou..ale uz tu nieco podobne napisal identity..
"I love your body!" tusim tak nejak..

"PREDSTIERAJ, ŽE TO SI, AŽ KÝM SA TÝM NESTANEŠ !"

Pretoze to ako vnimame sami seba,tak nas vnimaju aj ini.To som cely cas hovorila aj samimu...Ak chcem aby na mna zmenili pohlad ini- musim zacat najprv sam od seba,nie od nich-to je ta najvacsia chyba aku mozem spravit! Ak chcem aby sa zmenili ini,musim sa najprv zmenit ja!
Kazdy musi zacat sam od seba!! A mozno sa mi splni moj sen a moje usilie nadobudne realne kontury,ak kazdy zacne sam od seba-mozno i ten svet bude konecne lepsi !!! Ked budu lepsi ludia!
v prvom rade voci sebe a tym aj voci inym!!
najdite na sebe cosi pekne-podotykam nemali by to byt vonkajsie prvky-teda fyz.krasa..ale vlastnosti,char.crty atd.
najdite na sebe cosi pekne a to povazujte za svoj zachytny bod,bod,ktory budete rozvijat dalej...
Neverim,ze nikto nenajde v sebe nic pekne- v kazdom z nas je kus narcisu :-)
a neverim,ze to pekne co v sebe najdete bude iba jedno!
napr.ja...rychlo sa ucim,mam fotograficku pamat,som tvrdohlava-co je moja deviza ale aj nedostatok-zalezi na tom ako tuto vlastnost dokazem ovladat a pouzivat vo svoj prospech :-), nevzdavam sa atd.(zas vam nemienim prezradit vsetko o sebe :-)to len na ukazku)
takze berte to ako domacu ulohu..som hlavne zvedava na to,co napise sami,ale aj tom a ostatny..trebars aj dedy.. :-)
proste kazdy kto chce..