Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Červenanie = Socialna fobia

Príspevok v téme: Červenanie = Socialna fobia
nádej

Našiel som vo fóre už niekoľko článkov o tom ako ľudia trpia červenaním. Ja patrím k nim a tak som sa rozhodol pátrať trochu po tejto "chorobe".
Ak chceš vedieť viac, čítaj trpezlivo ďalej...

Jednou z najmladších fóbií je sociálna fóbia. Touto fóbiou trpí každý desiaty človek. Vzniká predovšetkým v detstve a v dospievaní, keď sú ľudia oveľa viac citlivejší na úsudok okolia. Jedným z prejavou sociálnej fóbie je červenanie sa. Červenajúci sa cíti svojim rúmencom ponížený, pretože prezrádza jeho neistotu. Postihnutí sa boja byť v centre pozornosti ostatných, majú strach z jeho hodnotenia, z vlastných rozpakov a trápnosti. Sociálna fóbia postihuje okolo 3 percent žien a asi 2 percentá mužov.

Príznaky sociálnej fóbie:
Strach,
že sa druhí na vás pozerajú
že sa znemožníte
aby ste neboli stredobodom pozornosti
z neprirodzeného správania
z večierkov a voľnej zábavy
jesť pred ľuďmi
zo schôdzí, stretnutí, verejného vystúpenia
z použitia verejných WC
hovoriť pred malou skupinou
písať na verejnosti (vyplňovať formuláre)
hovoriť pred autoritou
nadviazať konverzáciu, udržovať ju
požiadať si o to, čo človek potrebuje
z rozhovoru s cudzím človekom
telefonovať

Človek trpiaci sociálnou fóbiou by mal vyhľadať odborníka!!!

alpaka

Niektora,ako ide zivot?co mas nove??ja sa strasne tesim,ze je vikend,aj ked som dnes este bola v robote..teraz uz oddychujem)

alpaka

pokracujem perfektne,len som sa teraz pobavila,ked si pisal,ze nemam prepisovat veci,ze mam pisat moje vlastne..lebo to bolo moje vlastne,ale ked som si to precitala po sebe...fakt to znie ako z knihy,tam slo o moje pocity ked som sem nepisala,len som si tak citala,lebo niektora sa cudovala,ze tu pise tak malo ludi,a ja som sa predtym hambila aj pisat medzi ludmi:o)ale zase sme pri tom,ze sa ospravedlnujem za to,ako to vyznelo...co vlasne riesim,vsak?ved nech si kazdy mysli co chce:)tento tyzden som na seba hrda, prekonala som veela prekazok a moje sebavedomie sa zlepsuje.aj ked ako vidno este mam co vylepsovat,co je super,inac by to bola straaasna nuda.uz sa necervenam,najviac raz za tyzden aj to je slaby odvar toho co bolo predtym,len tak light.zvladam sa s prehladom,kym nepride nejaka depka,ale ta trva tak 3-4 dni a uz mizne,ale ani ked som v depke tak sa cervenanie neobjavuje...zacnite makat na sebe,vrelo odporucam.

mimodavu

čo som chcel vlastne povedať:
pokúste sa brať červnanie ako výhodu, nech to stojí čo to stojí
ak to predsalen nejde, hlavu hore nech sa tí nafúkanci len pozrú

a ak ti bude najhoršie, spomeň si na mňa že sa i ja možno práve červenám a tak nie si sama/sám na svete

mimodavu

toto fórum ja fakt niečo ako bútlavá vŕba, hi :)
ja som tuším spravil skvelú vec: nepozerám sa do zrkadla vždy keď idem okolo, a keď sa pozriem tak nesledujem či sa červenám, ale radšej si upravím golier alebo čo. takto neviem či sa mám trápiť pre červenú tvár alebo nie, a nakoniec sa tvárim že som v poho. možno to znie divne ale vážne, keď sa stále nesleduješ v zrkadle, tak potom máš pocit že vlastne vyzeráš dobre, teda aspoň môj mozog sa tak nechá oklamať.
a musím uznať že mi bolo skvele.

alpaka, to dúfam že už hentak furt neprepisuješ tie texty, veď človeku je lepšie keď tu zanechá myšlienky tak ako same z tela vyšli.

inak ja si myslím, že pri SF človek potrebuje tých naj kamošou na svete, nie kamarátov ale tých naj kamošou. síce nie preto aby sa im spovedal s problémami, ale aby sa medzi nimi citil dobre i napriek vedomiu že sa možno červená, takto sa dá fakt odreagovať a úžasne to pomáha.
a aj keď idem sám mestom, akoby na mne všetky oči sedeli(samozrejme že to je iba púhy výplod mojej mysle). ale keď ideme viacerí pokope, tak je menšia šanca že si práve vás niekto všimne, a to mi dáva akúsi istotu. samozrejme podmienkou je ako som hore uviedol, že tí s ktorími idete musia byť fakt super ľudia pri ktorích sa cítite ako tak v poho(i keď pravdu povediac občas mám chuť újsť pred každým nech je to hocikto).

a vy ste niekedy stretli niekoho kto by sa tiež pri ľuďoch červenal okrem vás? lebo ja asi ani nie, každopádne sme jednoducho jedinečný-wááw.

alpaka, ty si jasný prípad človeka kt. je/bol nútení okolnosťami žiť tzv. život podľa predstáv druhých. hádam to tak už nefunguje!!! lebo sa to často končí zle.

niektora, ako ty pokračuješ na "sebavýchove"?

alpaka

ludia so soc.fobiou sa hambia aj pisat o sebe,stale maju pocit,ze ich druhy budu zosmiesnovat,ze niesu dost dobry(aj ked pisu),maju pocit,ze druhych len obtazuju..ze aj tak nikoho nezaujimaju,lebo su divny..este ani nic nespravia a uz sa preistotu ospravedlnuju,alebo nieco povedia..a ospravedlnia sa hned za tym...aby sa len ten druhy neurazil a nieco zle si o nich nemyslel.a tak,pisem podla seba,ja som to tu dlllho len citala a neodvazila sa napista..a potom,ked som napisala..tak som prerabala..kym sa mi to nezdalo ako tak znesitelne..a potom po odoslani som sa citila trapne:o) proste normalka,teraz uz sa tolko neriesim.je to ovela lepsie,mam sa rada.

niektora

alpaka,drzim palec!nex budeme v pohode..:) inac to je naozaj zaujimave ze sem ani nikto nepise:))to len my sme divni? alebo sa ostatni nechcu priznat..))ja mam stale take pocity,akoby som bola daka divna,ina ako ostatni,ked idem po ulici,akoby som nepatrila medzi tyx ostatnyx ludi,ale ok.toto forum je super,ze si sem mozes pisat kvazy svoje pocity,ako taky dennik.aj ked to ostatni citaju,nevedia,nepoznaju ta.
mimodavu,alpaka pekny den:-)

alpaka

a ja som si myslela,ze su tu uz vsetci zdravy,ked sa nik neozyval.sice by ma to tesilo,ale zavidela by som:o)................
je to ten cudny pocit prazdna,ked sa zabudnes tesit z malickosti..ked sa zabudnes smiat,mne sa to stava,hlavne ked zbitocne moc riesim vsetky svoje problemy z ktorych si
3/4 vyrobim sama a vtedy sa mi zda,ze nic ine neexistuje..ze ma nic nenaplna,nic mi nemoze spravit radost...ale ked sa tolko tym nezaoberam,alebo si to v hlave rychlo riesim,tak je zivot uplne uzasny..neviem sa zbavit tych vysokych narokov na seba,je to strasne,lebo aj tak nikdy nikto nebude stopercentny...tak neviem naco je to dobre.ale za to moze aj rodina..stale som pocuvala,ten spravil to...a ty preco nie...a on ma to ...aj ty si to uz mohla davno mat..ta sa dostala na take skvele miesto...mas taku istu skolu,malo sa snazis...a ja som sa vacsinou citila tak...ze maju pravdu,az teraz chapem,ze to bol zivot tych druhych.ja som chcela veci robit po svojom,byt sama sebou,ale oni so mna vzdy chceli mat nieco ine,a ja som mala stale pocit,ze nerobim dost.preplo mi...a teraz sa z toho neviem dostat,uz neviem co chcem....nech robim cokolvek,je to pre mna stale malo...

mimodavu

a viež že som si všimol to isté? kladiem tuším na seba príliš veľké nároky, chcem aby bolo vždy všetko dokonalé, a keď to tak nebolo asi ma to ubíjalo a možno som si myslel že som neschopný keď neklapalo všetko ako som chcel a tak som si asi sám nabúraval vlastné sebavedomie.

ale veď som si to nikdy ani neuvedomoval

alebo som si všimol tiež že sa takmer nikdy nesmejem, veď to je strašné, a pristihol som sa i pri tom ako mám zväčša vážnu tvár.

čo som sa zabudol tešiť zo života???? vy tú chybu radšej neurobte

alpaka

tak som si vravela,ze uz sa musim nad to povzniest,ved kazdy robi chyby,ale tak ma to stve ked som si to po sebe precitala,ze by som na to myslela cely den..sory ze sa mylim.psychologicka mi stale vravi,ze najviac sa podcenujem preto,lebo chcem byt vo vsetkom 100% a to sa neda samozrejme...no,ked to konecne pochopim,bude lepsie.