Červenanie = Socialna fobia

alpaka..sedi to na mna.
idem po ulici,akoby sa na mna vsetci pozerali a skumali.v autobuse sa necitim dobre,medzi ludmi.pripadam si nedokonala,nepekna.mama nizke sebavedomie,strach,uzkost, depresie zo seba,zo zivota,z buducnosti.akoby som bola nikto.uz nikoho nemam,pripadam si uplne zbytocna,nula.

neboj,si len dalsia co si neveri.verim tomu,ze sa da z toho dostat.treba na sebe "trochu" popracovat.
a mozno mas socialnu fobiu,precitaj si nieco o nej..aj tu.zhodnot sa a uvidis.napis na co si prisla :o)

tiez sa necitim velmi dobre medzi ludmi.mam pocit ze som nedokonala a akoby ma ludia hodnotili,skumali,obzerali.najradsej by som nebola.radsej som doma ,ako vonku.radsej ujdem,akoby som mala nieco riesit.co to je,da sa stym nieco robit? som zakomplexovana?

mam podobne pocity ako vy,zajtra sem este napisem,teraz sa velmi neda.je zaujimave citat niekoho,koho nepoznam,a pritom akoby ma uplne vystihol.zazivam co vy.zatial prajem vam dobru noc.a prajem nam nech sa zbavime komlexov a zacneme normalne zit.. papa

inak neviem čím to je, ale to čo píšeš ty, akoby som sám napísal, o tom sebavedomí a o tom ako ľahko sa búra ťažko nadobudnuté, a tak, úplne
ale ono ten pocit prejde. buď ho prekonáš sama, alebo skôr-neskôr prejde sám, teda aspoň ja to tak mám
dnes mi bolo hrozne, ale takým zvláštnym pocitom, kt. neviem ani opísať. ono ja som sa akosi nehambil alebo čo, ale mňa to už akosi všetko nebaví, nech robím čokoľvek život si robí podľa seba, cítim odpor ku všetkému, mal som 100 chutí ísť domov pešo a nie busom, ale nie že by som sa hanbil ale ten čudný pocit mi bránil, ani neviem ako to opísať, bolo mi totálne zle, nikoho som nechcel vidieť a okolo mňa bolo snáď milion ľudí, nesmierne ma to ubíja alebo čo, neviem čo to je za pocit

opravujem:toto forum mi zase pomohlo ziskat elan a ist dalej.
neznasam ked robim chyby:o)

ak som to pochopila spravne,co tym myslela,tak mi zase moje tazko nadobudnute sebavedomie zacalo rapidne klesat..koli tomu, ze som sa zase zacala vyhybat, napr.rano som si povedala ze urobim to a to..ale odkladala som to dovtedy,kym nebol vecer a potom prisiel samozrejme pocit,ze som nic nestihla,ze som neschopna nula...ze sa mi ani zit neoplati..kedze som troska..pridam este jedno neschopna,to je moja oblubena nadavka..ked ju vravim sama sebe:o)..a kedze ma znova prepadli negativne myslienky na moju osobu,tak som sa postupne zacala zase zosypavat a citit skareda a neviem este aka..a sla som nizsie a nizsie a zase som uverila tym kravinam co si o sebe cely zivot myslim,ze nikdy nic nedokazem a ze nic pre mna nema zmysel.vsetky chyby v mysleni,ktore som sa tych par mesiacov snazila postupne odstranovat boli zase tu a ja som si ani nevsimla,ze prisli.zase som sa zacala hrbit..a to som uz par mesiacov chodila s hlavou hore,co je super pocit...a ked na to teraz tak myslim,tak este zabojujem..stoji to za to
sakra,toto forum my zase pomohlo ziskat elan a ist dalej.dik
.........keby to nebolo take tazke,presvedcit samu seba,ze za nieco stojim.

alpaka, akosi ma nebaví realita, viem toto tvrdí veľa teens, často len tak z nudi, ale ja to hovorím ako výslodok dlhodobého plazenia svetom. Ono človek raz lieta a na druhý deň leží na papuli. Takže asi tak. Inak to čo ty opisuješ dobre poznám. Ja sa toho nikdy neviem potom zbaviť a prichádza to ako bumerang. A čo ti vlastne tá psycho povedala?

dnes mi konecne psychologicka ozrejmila,preco sa tak blbo citim a musim povedat,ze mala uplnu pravdu.zasa som sa zacala vyhybat veciam,ktorych sa bojim,neviem preco som to nechala zajst tak daleko az dva tyzdne to trva.ved som sa uz v pohode pustala do tych situacii.od dnes to menim.neviem ako som si to mohla nevsimnut,ze sa zase bojim... a ze fooobia sa vracia:o)
davajte si pozor na vyhybanie..nic sa tym neriesi.

zaujimave,fakt.tak to mi este ostava 8 mesiacov terapie,to je celkom o.k. len myslim,ze mne minimum stacit nebude,ze si este pockam aj dlhsie kym budem v pohode.mimodavu,este si mal taky skvely den ako predtym?pokracuje to?