Ahojte.
Spoznala som pred pol r.muza, ma 39, ja 31. Po 2 neuspesnych bolestivych vztahoch som sla s malou dusickou. Vedel o tom. Rozpravali sme sa. Je slobodny, bez zavazkov, uspesny ale to nebolo to, co ma zaujalo, najskor som onho az tak zaujem nemala, no spolocnou komunikaciou sa mi priblizil tak som tomu dala sancu. Samozrejme bol vcelku aktivny, program, snaha atd. Neskor uz polavil a po 3 mesiacoch som sa ho na rovinu spytala, ze mi to nieco pripomina a ze pokial mu uz nejde o nic vazne tak nech to rychlo skoncime. Chcel sa porozpravat osobne, lenze v ten den mu do toho nieco objektivne voslo a mne takisto, cestovala som prec kvoli pohrebu. Tyzden sme sa nevideli, ale pisal. Ked somm sa vratila, tak som sa ho na rovinu pytala ci sa vobec este uvidime, a akoby sa nic nedialo, len zavtipkoval a ci chcem nazadok. Dohodli stretnutie A potom sme opat fungovali relativne okej. Z toho stresu co som posl.obdobie mala , pohreb, aj on, som nejak zospodu ochorela (prechladla), proste imunita narusena. Trvalo to 2 mes, samozrejme celibat, ale fungovali sme aj nadalej, relativne, komunikovali o tom. Vtedy som sa tak ukludnila ked sme nemali sex, hovorim si, ze je so mnou, aj kvoli mne, nie len kvoli sexu (moje myslienky). No len co problem pominul, proste tie myslienky ze nieco nie je v poriadku ptretrvavaju. Vidime sa tak 1-2x do tyzdna. Ked je sviatok alebo sa nepracuje nie vzdy sme spolu. Nehovori o spoloc.planoch, stretnutia su len operativne, nic planovane. Mame aj ine aktivity, napr.nakupy, kedysi prechadzky, vecera v meste, ale...mam jednoducho pocit, ze ma neberie seriozne, len ako doplnok na obcasne chvile. Uvazujem ze opat otvorim temu, ale, najskor som chcela vediet nazor, lebo nikdy som so starsim clovekom nechodila, mozno ti chlapi inak funguju..neviem...ale po takom case by som uz aj ja chcela travit spolu viac casu..lebo mi uz chyba. Len asi ja jemu nie
Vztah alebo ako to je?
ja by som po takej debate bola tam, kde aj oredtym. v niecom ti to pomohlo, ozrejmilo ti to nieco?
na nic ine sa nevyhovaral. na moju adresu sa absolutne nevyjadril. Jedine co medzi riadkami spomenul, ze vsetko bolo fajn aj povedat si mame co, ale ze on si uz k sebe citovo nepripusti nikoho. A ze skor ci neskor by mi to vadilo, resp.uz aj vadilo, ze som videla ze sa nesprava tak, ako by sa mal spravat, a ze on si to aj uvedomoval a s*alo ho to.
Ja na to, ze to si nemyslim ze je bloknuty. Ze cele je to len o tom ze nenasiel to co hladal, co by ho z toho bloku vymanilo. Ze ja som aj citila ze asi nesom podla jeho predstav, ale ze je to v poriadku.
On stale iba svoje, ze bloknuty je. A bla bla. A ja na to ze mne az tak tato stranka nevadila, skor ine veci. A on ze ake. A ja ze dovera ze ja som sla od zakladov, ze jasne ze skor ci neskor by to chcelo aj city, ale medzi nami nefungovala dovera- ze od 3 tyzdnov som zacala pochybovat, strucne vysvetlila preco a preco som aj ja bola uz len taka "obmedzena", ze mi to pripominalo jednu moju skusenost z minulosti a preto som sa chcela aj v juni rozpravat. Trosku ho to prekvapilo, plus ked som vytiahla tinder, ze sa mu tam menila poloha, cize to asi aj pouzival, tak bol prekvapeny, len vyhovorka ze ked si to nainstalujes, tak sa ti to aktualizuje samo, ale ja som skusila urobit test a viem ze samo sa to neaktualizuje, len ked sa prihlasi. A on na to ze keby vedel, mali sme sa sa potom rozpravat (bla bla) a potom ze uz nevie co na to povedat a uvazuje ci by sme sa nemali predsa len stretnut a porozpravat. Ja ze neviem teraz ja co na to povedat. A uz len tak neutralne sa to uzavrelo, sa este raz ospravedlnil a ze cely cas co sa neozval posledne 3dni, uz iba hladal spravne slova co mi napise, nechcel to nechat len tak. A ja na to ze spravne slova su tie pravdive slova a tie sa nehladaju. On ze ved ano ale snazil sa analyzovat ci nieco citi, ci nie. Ja ze dobre, chapem. A skoncila debata.
To som ja vsunula. Na zaver. To uz nepovedal. Ale jedine v tom je cela pravda. Nebola som prenho vhodna.
a na co sa este vyhovaral? mne to vsetko znie ako vyhovorky a tu poslednu vetu tam tiez napisal alebo to si len tak zhrnula?
(posledny riadok..)
Tak ja som mu predsa len napisala...ale myslim dost rozumne. V zmysle, ze .... ci je tolko povedat veci na rovinu, nech to neberie ako urazku, ale kde je ta jeho serioznost, lojalnost a rozhodnost, ktoru som v nom videla? Ked si nevsimol, bol pol roka so zenou-serioznou, ziadnou stetkou ani mrchou, ze rozhodne som si taky laxny pristup nezasluzila. A ze uz necakam nic, viem ze na vsetko musia byt dvaja. Ze som skoncila.
Odpisal tiez "rozumne" ale najskor sa ospravedlnil a potom zacal v zmysle ze cely cas uvazoval nad tym, ze nie je pravda zeby mu to bolo cele jedno, len hladal spravne slova a analyzoval co citi a co nie. Ze za vsetkym budu tie sku*vene vztahy co mal, a najma ten posledny s psychopatkou, ze on si uz asi nikoho nepripusti k sebe citovo. A ze uvedomoval si ze sa nesprava dobre, aj ho to stvalo ale neslo mu to inak. A bla bla...by som pokracovala ...ale v zasade to co bolo dole povedane, neciti nic ku mne a preto to nefungovalo.
"potom ju prekukol, ze ho moc tlacila do veci co nechcel, spoznat rodinu, ist na svadbu niekomu atd.."
keď s ním chcela ísť niekomu na svadbu, jasne tým dala najavo, že ona ho berie seriózne a uvažuje o spoločnej budúcnosti. Preto nechcel s ňou spoznať rodinu ani za rok, či pol druha roka. Lebo nechcel spoločnú budúcnosť. A tú neplánuje podľa všetkého ani s Tebou.
Myslím, že by si si teraz mala vziať z neho recipročný príklad. Zamestnaj sa inými záležitosťami a jeho vôbec nerieš.
Nepíš mu nič, nezaslúži si ani to posledné slovo. Ty si predsa rozhovor navrhla. On to zamietol pod koberec. Takže to chce mať pod kobercom. Rešpektuj jeho rozhodnutie, je to citový mrzák a zbabelec. A máš pravdu, zlyhal nielen ako priateľ, ale aj ako človek. Čo by si mu tak vedela Ty povedať? Vytknúť mu jeho chyby? Možno si ich aj prizná, ale on sa tým ešte nezmení a ani sa meniť nechce.
Kedze som ho poznala ako seriozneho cloveka, ocakavala som rozhovor, ale ano, vidim, ze tudy cesta nevede. Dnes to uzavriem. Bud len sama v sebe alebo mu napisem posledne slovo a dalej sa uz s nim nemienim zaoberat. Sklamal ma nie ze ako muz ale ako clovek.
je to s nim dost nijake, vseobecne, na nic sa nechyta, ani na nikoho, tazko povedat, ze preco
je to s nim dost nijake, vseobecne, na nic sa nechyta, ani na nikoho, tazko povedat, ze preco
A co ty akoze ides/chces riesit s takymto muzom?
Luto mi je ho. To ktora matka vychova z muza takeho citoveho mrzaka, ktory zostane v zivote na vsetko sam?
