Dcéra sa mi nedávno priznala že už niekoľko rokov randi s najlepšou kamarátkou, ktorú aj poznám, čím mi rovno oznámila že je orientovaná na rovnaké pohlavie. Dcéra má 20 rokov, čiže už bije pochýb že vie co cíti. Ja som tuto spravu vzala pokojne, no dalo mi veľa námahy, aby som pred ňou zamaskovala šok, strach a veľké zdesenie. Snažím sa rešpektovať ako to je a ľúbim ju stále rovnako, no nedokážem sa zbaviť strachu o ňu, že vďaka svojej orientácii nebude šťastná v živote a bude sa všade stretávať s nepochopením a výsmechom. Musím sa pripraviť na to, že časom by som to mala ja alebo ona oznit zvyšku rodiny a známym, lebo tak ci tak sa to dozvedia, cdera mi oznámila že sa tým nebude tajiť. Prosím ak má niekto podobnú skúsenosť, keby mi pomohol ako sa dá vyrovnať s takouto nezvratnou skutočnosťou. Naozaj mam s tým problém.
Moja dcéra je lesba
Hej mohla by sa ti ozvať, aj súkromne si popísať, povzbudiť, že nie si sama takto..lebo ja mám zase iný problém, ale musela som prijať: že je to trvalé a nemenné, čím skôr,tým lepšie a pracovať na sebe
Lebo keď my sme ,, roztrasené" tak sa to prenáša na nich a je to zlé veľmi, pre obe strany, min.plač a beznádej, otázky a prečo akurát mne..
Hej, keď to syn v tak zraniteľnom veku objavil prvý, aj s ním treba rozprávať, aj jemu sa môžu vysmievať, deti a v puberte si kruté, aj keď to tak
nemusia myslieť,
Je to úder poriadny, ale máš ešte pomerne mladý vek, a život pred tebou, normálne ide život ďalej, lebo ste zdraví, a to je prvoradé,
Áno, ak je dcéra v 1.vzťahu a ešte so skúsenou bis.,tak je predpoklad,že sa sklame, a preto ty musíš byť silná, okolie to časom prijme, len to, aby sa v meste,ak v menšom žijete ony dve moc nepredvádzali, lebo tej bi to môže byť jedno,dnes sa bežne držia dievčatá za ruky, chlapci nosia sukne v Česku..maľujú sa,
Aby ty, brat a ak žije rodina v meste, netrpeli ste, rozdiel je, keď idú dve dievčatá vo vzťahu inteligentne..
Hej mohla by sa ti ozvať, aj súkromne si popísať, povzbudiť, že nie si sama takto..lebo ja mám zase iný problém, ale musela som prijať: že je to trvalé a nemenné, čím skôr,tým lepšie a pracovať na sebe
Lebo keď my sme ,, roztrasené" tak sa to prenáša na nich a je to zlé veľmi, pre obe strany, min.plač a beznádej, otázky a prečo akurát mne..
Hej, keď to syn v tak zraniteľnom veku objavil prvý, aj s ním treba rozprávať, aj jemu sa môžu vysmievať, deti a v puberte si kruté, aj keď to tak
nemusia myslieť,
Je to úder poriadny, ale máš ešte pomerne mladý vek, a život pred tebou, normálne ide život ďalej, lebo ste zdraví, a to je prvoradé,
Áno, ak je dcéra v 1.vzťahu a ešte so skúsenou bis.,tak je predpoklad,že sa sklame, a preto ty musíš byť silná, okolie to časom prijme, len to, aby sa v meste,ak v menšom žijete ony dve moc nepredvádzali, lebo tej bi to môže byť jedno,dnes sa bežne držia dievčatá za ruky, chlapci nosia sukne v Česku..maľujú sa,
Aby ty, brat a ak žije rodina v meste, netrpeli ste, rozdiel je, keď idú dve dievčatá vo vzťahu inteligentne..
Rada by som sa opýtala Alma76,ako to po rokoch pociťuje.
Keď sa s dcérou rozprávam,tak som v pohode.Ale keď ostanem sama,tie myšlienky ma stále prenasledujú.Dosť to otriaslo aj 14 ročným synom,ktorý ich teda ako prvý videl a všetko sa to prevalilo.
Faba,
každý rodič, ktorému na svojom dieťati záleží, má takéto obavy. Na druhej strane si každý rodič musí uvedomiť, že to dieťa je už dospelá bytosť. Treba ho prepustiť, aj keď s ťažkým srdcom, ale nechať žiť svoj vlastný život. A "pobláznenia i sklamania" k životu patria.
Tým, že sa trápiš vytváraš vo svojom vnútri chaos, jej to nepomôže a tebe ublíži. Má to podľa teba zmysel? Nie!
Dopraj jej šťastie, nechaj to na ňu a osud. Buď tu pre ňu vo chvíľach, kedy ťa bude veľmi potrebovať.
ďakujem pekne za rady ,povzbudenia...Presne ako píšete,sa cítim,snažim sa začať cvičiť,ale moje telo je vyčerpané.Tie myšlienky sú hrozné.
Dcéra je šťastná,má 19 rokov,je to jej prvý vzťah ,už so skúsenou bisexuálkou a to ma trápi najviac,aby sa nepobláznila,nesklamala...
Hej verím ti, kým ostatní, väčšina, žijú svoj kľudný život, idú dopredu, chodia spolu na dovolenky, grilujú, tešia sa zo života..
Hanbíš sa, ja viem to pochopiť, ja som sa plazila po kanáloch doslova, chodila do práce o hodinu skôr, aby na nikto nevidel, depky strašné, lebo dcéra záchvaty aj na ulici, potom psychiatrie furt.,
a mňa veľa ľudí poznalo, ako vysmiatu osobu,čo sa jej vo všetkom darí, a nikto by nepredpokladal, že ja, tak silná, zdatná fyzicky, psychicky, šport, lyže, plávanie, tenis, dlhé husté vlasy po pás, miery modelky, fin.zabezpečená...
Začni aj proti bolesti duše, proti vlastnej vôli, že sa ti nechce, cvičiť, ja som si kúpila domov orbitrek, cross trenažér a zapnem si hudbu, alebo telku a idem, život nekončí, a najlepšie je byť s vlastnou dcérou kamoška, daj si cvičko aj 2 x denne,
potom upratujem, keď ma to chytí, len nedovoliť myšlienkam, aby ťa schvátili, lebo spánok nepríde, trápenie deň, noc.
Kúp si magnezko, omegu 3, multivitamín Stamina ja mám, kamošku aspoň jednu, či máš dobrú vyplač sa,
Mysli nato, že dievča je zdravé, len dobrý vzťah aby bol, veď aj vnúčatá prídu časom, musíš byť silná, a to budeš cvičením... dnes už je iná, moderná doba
Faba,
ak to zvláda tvoja dcéra, pre ktorú je to oveľa ťažšie, tak to zvládneš aj ty sama. Chce to len čas, veľa času. Buď rada, že to neženie do extrému a aby zakryla svoju sexuálnu orientáciu, chcela by si zmeniť aj pohlavie.
Viem, nie je to jednoduché, si ešte v šoku, lebo si nič netušila, ale nie je to koniec sveta. Dopraj si čas, nechaj to prebolieť, ale neutápaj sa v tom. Musíš sa s tým zmieriť, čím skôr, tým lepšie pre teba, tvoje zdravie a aj vaše vzájomné vzťahy. Pomôže ti aj úprimný rozhovor s dcérou, aby si ju a jej konanie pochopila, a tak sa bez následkov cez to preniesla. Ak to prijmeš ako holý fakt, ktorý nemôžeš a ani nedokážeš zmeniť, potom sa svojej bolesti zbavíš. A svoj život vrátiš späť do svojich zabehaných koľají.
pupavka18 Ano,neustále na to myslím,cez deň,v noci.Niekedy mám pocit,že to sama nezvládnem.Nemôžem jest,spat,je to len pár dní,je to strašné pre mna.Ešte k tomu ,keď som na to sama,bez partnera...
Treba sa s tým naučiť žiť, lebo inak to už nebude,
zaraď si do denného ,, režimu" ešte ďalší režim, a to cvičenie, lebo myšlienky ako OCD ťa budú furt prenasledovať, tak cvičením to zmierniš,
A tiež: dievča je zdravé a ty môžeš byť s nimi kamoška, ja mám postihnutú dcéru, a nič neostávalo,len s tým vedieť žiť, byť stále nápomocná,
Každý má niečo, hej, no držať sa za ruky v menšom meste ak bývate, by nemuseli, hoci dnes to už nič nie je, len kôli rodine, lebo posmech je hnusný od ľudí, za chrbtom..do očí divadlo sa hrá,
Preto cvičenie, na zvládnutie situácii
