Dcéra sa mi nedávno priznala že už niekoľko rokov randi s najlepšou kamarátkou, ktorú aj poznám, čím mi rovno oznámila že je orientovaná na rovnaké pohlavie. Dcéra má 20 rokov, čiže už bije pochýb že vie co cíti. Ja som tuto spravu vzala pokojne, no dalo mi veľa námahy, aby som pred ňou zamaskovala šok, strach a veľké zdesenie. Snažím sa rešpektovať ako to je a ľúbim ju stále rovnako, no nedokážem sa zbaviť strachu o ňu, že vďaka svojej orientácii nebude šťastná v živote a bude sa všade stretávať s nepochopením a výsmechom. Musím sa pripraviť na to, že časom by som to mala ja alebo ona oznit zvyšku rodiny a známym, lebo tak ci tak sa to dozvedia, cdera mi oznámila že sa tým nebude tajiť. Prosím ak má niekto podobnú skúsenosť, keby mi pomohol ako sa dá vyrovnať s takouto nezvratnou skutočnosťou. Naozaj mam s tým problém.
Moja dcéra je lesba
Kaido
Tak ked nie psycholog tak jednu cez papulu, pobalit tasku s vecmi,ktore si sama kupila a vyhodit ju cez dvere. Homosexualita nie je normalna. Ja by som sa hanbil ukazat sa na ulici keby ze je moja dcera na zeny. Nastastie som svoje dcery vychoval v krestanskej vychove a boja sa vsetkeho nemoralneho.
Alma76: Tvoja dcéra je tvoja krv, tvoji vnuci sú tvoj večný život. Rozhodne sa do toho máš starať. Ale ako? Dcéra sa môže odsťahovať, prestať komunikovať... má možnosti ako ťa z toho vynechať Musíš ísť na to chytro. Homosexualita nie je normálna. Neviem ako si ju vychovávala, kto na ňu vplýval v škole, pod akým tlakom je zo strany "priateľky". Začni niečo zisťovať, tiež bez vedomia dcéry, oa ti tiež nič nehovorila. Ako otec by som to vyriesil tvrdo a rýchlo, ale ona svojho otca má...
Tomas12345
Odkedy sa chodi k psychologovi s homosexualitou. Tebe by sa skor zisiel. Uz davno bola homosexualita vyradena zo zoznamu ochoreni tak aky psycholog.
Mas stredoveke nazory.
Ďakujem za názory a za úprimnosť. Je to presne ako som čakala, čiže niekto to ma na háku a niekto to pokladá za pohromu. A presne pre to sa bojím ako bude raz dcéra na svoju orientáciu doplácať. Tiež ma vytáča keď sa homosexuáli prezentujú ako utlačaní, ale ešte dlho potrvá kým ich ľudia prestanú odsudzovať v takej väčšine ako to je. Kým sa ma to bytostne nedotýkalo, brala som ich ako každého iného, no teraz som zmätená a chápem názor každého jedného, ktorý sa tu vyjadril. Svoje dieťa neprestanem nikdy ľúbiť a súdiť ju nemám najmenšie právo.
Este je mlada, skusa, nic to neznamena. Mam kamaratku, ktora tiez bola dlhe roky lesba a teraz uz so svojim muzom caka tretie dieta. Navyse lesby mozu mat deti kedy sa im zachce, aj svadba je riesitelna a zat ti uz potom bude ukradnuty.
Daj jej este 10 rokov cas a potom sa trap ak ta to este bude bavit.
Ist s nou za knazom vo vasej farnosti alebo psychologom a ak jej oni nepomozu tak vyhodit z domu!!! Fuj... Ja by som sa zblaznil ak by mi jedna z mojich dcer toto oznamila! Cely zivot sa o to clovek stara a potom si slecinka aby bola moderna vymysli takuto hlupost. Je to odporne. Fuj hnus!!
Pises Tomasko 12345 z vlastnej skusenosti? Tebe psycholog zmenil sexualnu orientaciu? No daj panej kontakt na toho diletanta.
A skúšala si s dcérou zájsť za psychologom ? Myslím že ten by mohol tvojej dcére zmeniť myslenie na svoju sexualnu orientaciu.
S homosexualitou nemaju problem asi ziadni ludia. Samozrejme, mama a otec to vidia inak, ale okolie to ma tvrdo na haku. Ja mam skoro 50, som konzervativec, ziadny progresivec a aj tak mi je to tvrdo jedno.....
To len lgbti komunita rozduchava nejaky flame, lenze tam je ucel sa robit utlacanym a pytat potom peniaze od statu.
Osobne keby mi syn povedal ze je buzna, tak mu akurat mozem podat ruku a popriat stastie, ale inak mi je to jedno.
Piatok hmm áno, súhlasím s tebou, máš úplnú pravdu a rozum aj srdce mi hovorí ze by som to mala brať takto, ale nestotoznujem sa s tým, bojím sa ze dcéra bude často kvôli tomu trpieť, aj sa snažím v sebe potláčať to ze akoby som sa za ňu pre to hanbila. Hanbím sa za to, že sa za ňu hanbím. A nebudem mat vnúčatá, nebudem mat zaťa, neuvidím ju pred oltárom. Áno, toto všetko sú malochernosti a ja som možno zostala, no stále to nemeni nič na tom, ze sa s tým nikdy nezmierim.
