Dcéra sa mi nedávno priznala že už niekoľko rokov randi s najlepšou kamarátkou, ktorú aj poznám, čím mi rovno oznámila že je orientovaná na rovnaké pohlavie. Dcéra má 20 rokov, čiže už bije pochýb že vie co cíti. Ja som tuto spravu vzala pokojne, no dalo mi veľa námahy, aby som pred ňou zamaskovala šok, strach a veľké zdesenie. Snažím sa rešpektovať ako to je a ľúbim ju stále rovnako, no nedokážem sa zbaviť strachu o ňu, že vďaka svojej orientácii nebude šťastná v živote a bude sa všade stretávať s nepochopením a výsmechom. Musím sa pripraviť na to, že časom by som to mala ja alebo ona oznit zvyšku rodiny a známym, lebo tak ci tak sa to dozvedia, cdera mi oznámila že sa tým nebude tajiť. Prosím ak má niekto podobnú skúsenosť, keby mi pomohol ako sa dá vyrovnať s takouto nezvratnou skutočnosťou. Naozaj mam s tým problém.
Moja dcéra je lesba
Vedci sa o homosexualite domnievajú, že je pravdepodobne už zapríčinená v maternici len preto, že nejakí lobbisti v 50tych rokoch lobovali za to, aby homosexualita bola vyňatá z duševných (psychických porúch). Okrem toho vôbec na vedeckej báze nie je zrejmé, za akých okolností jedinec bude či nebude homosexuál. Celkom porovnateľné (hoci nie schválené lobistami), jedinec tiež nevie, kedy akým sexuálnym diviantom sa stane, prípadne, kedy začne byť agresor. V zmysle psychológie by som chcela vidieť tie rozdiely medzi ľudmi, ktorí si uvedomili, že sú orientovaní na rovnaké pohlavie a napríklad ľudí, ktorí si uvedomili protizákonné pedofilné chúťky. V zmysle psychológie ma toto napríklad naozaj zaujíma. A chápem, že som dala ťažké porovnanie, ale chcem sa vymaniť z určitého ľudského úzusu, resp. chcem vedieť, či je to vôbec možné.
V ponímaní homosexuality ako sexuálnej orientácie ide o "pretrvávajúcu citovú, romantickú a/alebo sexuálnu príťažlivosť" k osobám rovnakého pohlavia.
Homosexualita je jednou z troch základných sexuálnych orientácií (spolu s heterosexualitou a bisexualitou) nachádzajúcich sa na heterosexuálno-homosexuálnom spektre.Vedci nevedia presne určiť príčiny homosexuality, avšak špekuluje sa, že je zapríčinená zložitou súhrou genetických, hormonálnych a environmentálnych faktorov. Neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz, ktorý hovorí o tom, že sexuálna orientácia je osobnou voľbou jedinca. Vedci sa väčšinou prikláňajú k názoru, že je určená prevažne počas skorého vývoja plodu v maternici matky a taktiež je ovplyvnená génmi daného jedinca.Hypotézy zamerané na popôrodný vývoj sexuálnej orientácie neboli dostatočne dokázané.Taktiež neexistuje dostatok dôkazov, ktoré by poukazovali na vplyv rodičovstva alebo skúseností z detstva na sexuálnu orientáciu.Početné vedecké výskumy naopak dokázali,že homosexualita je normálnou a prirodzenou variáciou ľudskej sexuality a nie je sama o sebe zdrojom akýchkoľvek negatívnych psychologických efektov.Pokusy o zmenu sexuálnej orientácie boli vedcami označené ako škodlivé a niektoré štáty pristúpili až k legislatívnemu zákazu takýchto zákrokov. Homosexualita bola taktiež pozorovaná u obrovského množstva druhov zvierat počnúc od hmyzu a článkonožce, až po vtáky a cicavce.
Mnoho homosexuálov tvorí romantické páry, ktoré sú v psychologických aspektoch úplne ekvivalentné heterosexuálnym párom.Viditeľnosť týchto párov sa však začala mierne zvyšovať až od konca 19. storočia, kedy vzniklo globálne hnutie s cieľom dosiahnuť slobodu a rovnosť pre všetkých homosexuálne orientovaných ľudí. Dnes sa na ochranu týchto ľudí používa legislatíva, ktorou sa zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie.
pre alma76,neberiem ti iluzie,ale čas velmi uteka,ak som sa ta dotkol,ospravedlnujem sa,želam všetko dobre...
Dcéra nepotrebuje rešpekt, ale pomoc. Homosexualita je deviacia, čiže úchylka. To tvrdíš ty že si ju dobre vychoval a ze to stačí.
hartak ako mi chceš v tomto pomôcť? Ja sa snazim zmieriť s dcérinou orientáciou aj vďaka tomu, ze neverím ze by to dokázal u nej zmeniť psychológ, lieky, hypnoza, modlitby, exorcista.... . Je to v nej, nevzniklo to výchovou, snu zlou životnou skúsenosťou. Ja nemám snahu zmeniť ju. Beriem a rešpektujem dcéru takú aká je. Ja mam problém so sebou, že to vnímam ako niečo zvrátené a nenormálne. Ja som tu tá, ktorá potrebuje psychiatria, či psychológa. evicka085 asi tak ako píšeš, všetko chce čas.
niektoré veci podľa mňa chcú čas a niekedy ani nie je potrebné vysvetľovať..
pre alma76,..neda mi neregovat,..radšej maj strach a zdesenie,ale nikdy s tym jej smerovanim nesuhlas! maš ju velmi rada,bud vytrvala a neustupčiva,nedaj sa nachytat,..ako neg.priklady jej rozpravaj o živote,ktory si sami vybrali,a pominutelnej slave,a o nebezpečnych a tažkych chorobach a krutej smrti niektorych umelcov,spevakov,hercov...Fredy Mercury,Amy Winehouse,Georg Michael,Prince...a dalšich,a dalšich...držim ti palce na ceste,ktora neni pre teba vôbec jednoducha,ale vysledok tvojej vytrvalosti bude stat za tu namahu,bude stat za to!....pozdravujem,nevnucujem...a ak chceš,pomožem....
Uz teraz to je coraz viac vo svete a za par rokov, to uz kazdy bude pomaly brat ako samozrejmost... Doba sa aj v tomto poriadne zmenila!...
