Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať. Som nejak v depresii. Ide o to, že často rozmýšľam o čom je vlastne tento život, môj život, Váš život.. Celý život, celú mladosť strávime v práci. Všetci musíme pracovať 40 rokov. 40 rokov !!! Čo z takého života? Nič si človek neužije, nikam nechodí, len pracuje ako taký otrok za omrvinky. Ale pracovať musíme, lebo bez práce nemôžeme žiť. Teda nemôžeme žiť bez peňaží a tie získame len prácou. Som z toho tak nešťastná. Som mladá, ešte bez záväzkov, ale tá predstava, že skoro do konca života budem v práci... ma neskutočne ubíja. Navyše v dnešnej dobe, keď ani človek nevie či zajtra bude mať prácu a neskončí na ulici. Jediným krásnym momentom je detstvo, je to to najkrajšie obdobie života človeka, potom príde škola a potom... práca a po zvyšok života len práca. Naháňame sa za peniazmi, pracujeme ako otroci a máme max tak na jedlo a nájom. Sú ľudia čo zarobia viac ale sú aj iní ľudia, jednoduchší, ktorí nemajú na to stať sa inžiniermi, vedcami, vývojármi, proste "mozgami" a títo jednoduchí ľudia pracujú ako otroci za almužnu. Sme len otroci, len s tým rozdielom, že už nemáme na rukách a nohách okovy. Celý tento život je akési otroctvo z ktorého sa nemôžeme vymaniť. Nenávidím tento život, celý tento systém. Načo sa človek vôbec narodí? Aby mukloval od rána do večera a potom keď človek zostarne tak si ani neužije zaslúžený oddych lebo sa neustále posúva vek odchodu do dôchodku? Najradšej by som umrela, nechcem takýto život. Aby ste ma nepochopili zle, ja nie som lenivá a práca mi nevadí, vadí mi len celý ten systém. Nebaví ma triasť sa každý deň, že čo ak prídem o prácu, čo ak si nenájdem prácu, čo ak skončím na ulici... z čoho všetko zaplatím. Aj dnes, všade strašia krízou, automatizáciou a robotizáciou. Čo bude s nami, obyčajnými ľuďmi? Človek nemá ani na strechu nad hlavou, musí si brať hypotéku, pôžičky. Celý život je zadĺžený. A toto je deň čo deň, neustále nad týmto premýšľam. Ako sa dá takto žiť?
Celý život len pracujeme
Mám 22 rokov a nikdy som si nepovedal "pracujem preto, aby som mal dôchodok" :DDDDDDDDDD
To je taká konina, však kedy pôjdem do dôchodku? Ako sedemdesiat ročný? Polovička ľudí, ktorí lamentujú "robím, len preto lebo dôchodok" sa ho nedožijú.
„Kto sa chudákom cíti, chudákom ostane.“
Otrokyna a Alenanepracuje a z coho
Vam vypocitaju dochodok? Ja len dufam ze nie z priemeru tak ako ciganom. Takyto lenivci sa vzdy mali lepsie ako pracujuci.
Chapem. Ja lutujem, ze som v 18 nesla do klastora za mnisku, ale vtedy som na to nemyslela. Tym som si posrala zivot. Teraz som uz stara a uz ma ziaden klastor nevezme. Dievcata, ktore ste mlade a chcete istotu, ze budete mat dozivotne strechu nad hlavou a teplu postel a stravu, chodte do klastora. Mnisky v klastore a tiez farari maju aspon 100% istotu, ze budu mat cely zivot strechu nad hlavou a teplu postel, tiez stravu, teda aj ked maju posty a ziju v chudobe, ale maju aspon tu istotu ze nezomru od hladu. Ale z kolkych ludi sa po smrti rodicov stavaju bezdomovci? Staci, ze clovek strati pracu a je na ulici, lebo uspory ziadne nema. Pri minimalnom plate nie je z coho ani setrit.
Tak študuj otrokyna keď na to máš.
Zuzana možno neuveríš, ale som veriaca. Len nechápem ako to Boh mohol takto zariadiť. Že jeden sa narodí so zlatou lyžičkou v ústach a druhý ako otrok. Jeden je superbohatý, superkrásny a druhý sa narodí ako chudobný a navyše nepekný. Otroci otročia za almužnu aby páni mali zisky a mali plné bruchá a luxus. Niekto má všestranný talent a niekto nevie nič, niekto je nadaný športovec, umelec, herec, spevák a druhému ostane robota predavačky alebo zametača ulíc. Niekto sa vie učiť a má prestížne školy a niekto učivo nechápe a teda študovať nemôže.
A tá predstava že by ťa mati živila do konca ťa neubíja?... Alebo si natoľko hlúpy že sa nevieš zamestnať ani ako spisovateľ?
A ďalej aj pracovať budeme, keďže dôchodok sa stále posúva a my sa zničíme tou prácou!
Ahoj "otrokyna", úplne chápem ako sa cítiš a myslím, že v tvojom príspevku nejde o to, aká robota je tá správna ani o to či si alebo nie si lenivá - skôr o všeobecnejšiu otázku - načo je potom takýto život v ktorom človek iba - je, spí a pracuje...
Ja tomu rozumiem, lebo podobnú krízu som okolo 30tky zažila aj ja - preto som aj častejšie zmenila zamestnanie lebo som verila, že problém je v práci - t.j. treba sa viac snažiť a hľadať stále lepšieho zamestnávateľa - žiadne uspokojenie nad touto otázkou mi to ale neprinieslo. Síce som dostala aj lepšiu mzdu a zoznámila som sa s fajn ľudmi, mohla som ísť na dovolenku ale stále ma trápila otázka - toto je všetko? to stačí? Stále mi to pripadalo veľmi málo aby život stál za to. Všímala som si, že tí, ktorí majú deti tú vnútornú prázdnotu tak neprežívali, lebo dávali nádej do detí - čo plne chápem. Ale niektorí z nich majú dnes už dospelé deti a sú presne tam kde som ja bola pred tým - teda "prázdnota" vo vnútri ich dobehla..
Som si istá, že existujú práce - zväčša sú to povolania - napr. lekár, učiteľ, hasič, majiteľ rodinnej firmy ktorá reálne niečo tvorí - pri ktorých práca má viditeľný zmysel. Na celkový zmysel života je však nutné myslieť aj na svoju dušu, teda pracovať na svojom duchovnom živote. Ja som dosiahla skutočne veľa z toho, čo dnes svet tlčie ľudom do hlavy a môžem len potrvrdiť - že to nestačí! Ani peniaze, ani dobrý job, dobrá rodina, záujmy - to všetko je málo keď človek nehľadá aj niečo viac a tým je Boh.
Nemám na mysli "mrtveho Boha" - t.j. chodím do kostola, spievam pekné pesničky - ALE živého Boha, t.j. snažím sa k Nemu volať, hľadať odpovede, premýšlať o tom, čo mi v Písme radí ako žiť a skúsiť to...Nedostanem síce okamžite odpoved na úplne všetko ale zrazu mi život príde zmysluplný - začnem chápať že sú tu aj iné "maličkosti" ako napr. že niekomu pomôžem, odpustím mu, premôžem lenivosť, začnem pracovať na svojich chybách atď a tejto snahy mi začne vzrastať vnútorný pokoj - lebo to je Božie požehnanie..
Tiež sa na život už nebudeš pozerať ako na úsečku , kde máš ostatným a sebe dokázať aká si super - ale pohľad sa ti upriami na večnosť ..teda na cestu k Bohu "domov" kde budeš žiť navždy so všetkými svojimi drahými - taký život má zmysel. Držím ti palce aby si na to našla odvahu - nedaj sa odradiť vysmievaním od iných...
