Prosím Vás o radu, ako sa správať ku kolegyniam, už nevládzem. Nastúpila som do práce pred mesiacom, na začiatku to bolo fajn, pridelili mi kolegu aby ma zaškolil, ukázal "čo a ako". Už hneď v prvý deň som náhodou počula ako na mňa vyzvedajú kolegyne, pýtali sa ho na moju osobu. Asi po dvoch týždňoch, keď už som pracovala samostatne, sa na mňa jedna kolegyňa sťažovala u líderky, vraj nepracujem, som pomalá, hrám sa s mobilom (nikdy sa v práci s mobilom nehrám, jedine keď máme prestávku. Líderka si ma začala okamžite viac všímať, bola mi nonstop za zadkom. Samozrejme, že mi nikto nič nepovedal, pracujem dobre, aj rýchlo, myslím, že prácu zvládam. Neskôr som počula ako ma ohovárali. Nerozumiem prečo, ani slovko som s nimi neprehodila, som milá, priateľská, usmievavá.. naozaj neviem, čo im na mne vadí. Teraz pracujem s jednou staršou pani, a tá mi dala robiť tu najťažšiu prácu, asi si myslí, že keď som mladá, nech to robím ja. Ale mne sa to nezdá spravodlivé. Tak som jej povedala, že takto určite nie, že mňa využívať nebude. Tá pani išla za šéfkou. Tá sa zastala pani, vraj som mladá, som tu mesiac a už si idem vyskakovať a že keď sa mi nepáči, možem odísť. Naozaj neviem ako to riešiť, som už zúfalá.
Kolegyne ma ohovárajú
pracaanka úplne ťa chápem, tiež som to zažila. Pracovala som aj v iných krajinách preto viem porovnať. No nikde som nezažila to čo na slovensku. Slovenský kolektív a hlavne ženský kolektív je peklo, tak hnusné ženy som nestretla veru nikde vo svete. Len intrigy, závisť, ohováranie. Keď nie si ako ony priprav sa že budeš vylúčená zo skupiny a budeš objekt ohovárania a posmeškov. Na tvojom mieste odídem a hľadám si inú prácu.
Kimmi aku mas narodnost slovensku alebo kanadsku?
Sloniecko: ja som svoj komentár mala na mysli skôr k príspevku SofieElly... špecificky k tomu "žalovaniu nadriadenej..."
Ja si myslím, že toto zažilo veľa ľudí, nad to sa proste treba povzniesť
realistka585 ja som aj nad tým rozmýšľala, že by som študovala, ale môžem len diaľkovo. So svojou školou momentálne nemám na výber, mám obchodnú akadémiu s maturitou, ale vždy som pracovala ako operátorka vo výrobe alebo v obchode. Jasné, že ma to nebaví, ale pracovať musím a vyberať si nemôžem. S inými prácami nemám prax, teda nespĺňam základné kritéria, a pochybujem, že by ma vôbec pozvali na pohovor napr. pracovníčku do banky, administratívna pracovníčka keď moja prax je len ako operátorka vo výrobe.
Pracanka s toho co opisujes si myslim ze pracujes niekde ako operatorka vyroby. Tiez som pracovala vo vyrobe a zeny boli presne take iste ako tvoje kolegyne. Odporne, zavistlive, intriganky s nadváhou co ich len cigarety a klebety zaujimali. SI mladucka baba chod studovat na vysoku skolu aby si si zaistila lepsiu buducnost. Nechci cely zivot prezit niekde ako operatorka vyroby na montaznej linke . Ludia su tam z donutenia ta praca ich nebavi a vybijaju si tam zlost na kom mozu. Naozaj . Ja som si preto vo vyssom veku spravila vysokoskolske vzdelanie a nasla si ovela lepsiu pracu. Neda sa to porovnat s výrobou. Clovek sa tam len nici a nerozvija sa su to uplne najhorsie miesta ake mozu byt.
a kto tu pise o tom, ze "zalovala" zamestnankyna na to, ze ju niekto okradol atd..? Ak myslis mna, tak som aj pisal o tom, ze je to ohladom prace! Priklad: jedna sa mi stazovala na novu zamestnankynu, vraj si nerobi svoju pracu, vela veci si prifarbila- to viem preto, lebo nie som slepy a pracu si praveze splnila (ta nova). A to zrovna zalovala taka, ktora sa naozaj nema cim chvalit. Chapes? Na cudzom cloveku zbadaju aj najmensiu chybicku, pripadne si ju vymyslia ci prifarbia- a na seba sa nepozru. Takze ja som sa zastal novej zamestnankyne.
A snad si nemyslis, ze by som odbil zamestnankynu, ktoru by okradli?
Chvalabohu k nicomu takemu u nas nedochadza. Ked uz nic ine, aspon su v tomto ohlade ludia poctivi.
Ja osobne nerozumiem, aký je rozdiel medzi tým, či ide niekto takzvane "žalovať nadriadenej" po mesiaci či po piatich rokoch. Ak má na to oprávnený dôvod, tak je ten časový úsek snáď úplne nepodstatný, nie?
Príklad: nová zamestnankyňa v prvý deň v novej kancelárii zistila, že jej niekto ukradol mesačný lístok na hromadnú dopravu a kreditnú kartu. Podozrievala kolegyňu ktorá ju za jej stolom zaškolovala, a išla za šéfom. Ten ju najskôr odbil. Neskôr, keď aj iným chýbali veci, sa vyšetrovaním zistilo, že upodozrievaná kolegyňa je naozaj vinná (zistilo sa to aj tým, že sa kontrolovali transakcie na ukradnutých kartách). A tak ju zo zamestnania vyhodili a vyviedli z budovy.
Uvedený prípad sa naozaj stal, ale nie mne, ale jednej mojej známej, a nie na SR ale tu v zahraničí kde bývam.
A teraz, za to že akože ona tam bola nová (a tá druhá kolegyňa čo bola zlodejka tam pracovala už dlhšie), tak tá nová mala akože držať hubu a krok a tváriť sa, že sa nič nestalo ("skutok sa nestal") a že ten trestný čin krádeže spáchaný na jej osobe jej nevadí? Len preto, aby náhodou chudáčik zamestnávateľ nemusel niečo riešiť? A keby v dobe tej krádeže tam obidve pracovali už päť rokov, tak ako by to menilo skutkový stav veci?
A z tohto príkladu sa môžu vyvodiť aj horšie. Napríklad, keď zamestnanec robí manuálnu prácu (so strojmi a tá), tak si môže ublížiť, môže sa aj zabiť. A to akože preto že je tam nový, tak sa nemá ohradiť, aj keby tým riskoval ohrozenie na svojom živote? Ale ak by tam už pracoval dajme tomu päť rokov a doniesli mu nový stroj, tak vtedy sa už ohradiť môže? A čo ak by vstupné kritériá boli inak v obidvoch prípadoch rovnaké a jediný rozdiel by bol v dĺžke zamestnania a odpracovanom čase? Čo robí z toho druhého prípadu keď je tam zamestnanec dlhšie legitímny nárok a z toho prvého nie, keď ináč môže byť zamestnanec v obidvoch prípadoch rovnako ohrozený?
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
ja som veducim jednej prevadzky, mam pod sebou v priemere 15-20 podriadenych, z toho je cca 90% zien. A mozem potvrdit svoje nemale skusenosti, ze zeny sa dokazu ku sebe spravat naozaj hnusne. Ja samozrejme nic take nemienim dopustit, ale clovek nemoze mat oci a usi vsade. Bohuzial, toto je mentalita dnesnych zien (cest vynimkam). Ked su spolu, spravaju sa ako najlepsie kamaratky, ale za chrbtom donasanie, intrigy, ohovaracky. Ked sa aj snazili jedna na druhu nieco donasat, rychlo zistili, ze su na nespravnej adrese. Ja som im povedal, ze take sracky ma nezaujimaju a kazdy nech sa stara sam o seba. Ked donasaju na niekoho ineho (ohladom prace atd), velmi rychlo som im vysvetlil, ze sme ludia (nikto nie je dokonaly) a ak by som velmi chcel, aj na ich praci by som nasiel hocijake nedostatky. A ak neprestanu, naozaj to spravim. Ale zaujimave je, ze muzi su uplne v pohode, povedia si vsetko do oci, max na seba navrieskaju a potom su zas najlepsi kamosi (nieze by u mna na seba vrieskali, mam tam nekonfliktnych kolegov).
