Ja už som na konci so silami. Viem, že väčšina si povie, že mám proste depresiu a mala by som sa liečiť, lenže už som to skúšala a nepomohlo. Môj život je snáď od detstva séria katastrof. Nechápem život, fungovanie sveta. 25 percent času som bola v živote možno ako tak spokojná a zvyšných 75 percent som bola nešťastná. A nemám teda pocit že tých 25 percent času za to stálo, ked vždy ked som bola šťastná som sa tešila a začínala od znova a potom prišli veci, ktoré som poriadne nemohla ovplyvniť alebo sa niečo proste pokazilo a prišiel pád a bola som na tom horšie ako predtým. Čo je také hrozné na samovražde? Prečo je život tak glorifikovaný? Nechápem to. Ľudia sa stále oháňajú tým, že každý si je sám strojcom svojho šťastia - kravina. Neni. Nemáme rovnakú štartovaciu čiaru a na 80 percent vecí nemá bežný človek vôbec dosah a nemá to ako ovplyvniť. Ľudia sú ale tak presvedčený o svojej dôležitosti že si myslia že ich život má nejaký veľký význam, vyšší cieľ, že zrazu na smrteľnej posteli každého osvieti. A nedokážu si priznať že tá ich slobodná vôľa je veľmi obmedzená. Povedzme že sú dvaja navlas rovnaký ľudia s rovnakou genetickou výbavou - už len tá genetika určuje veľmi veľa aký človek bude, výzor si nevyberáme, rodinu si nevyberáme, materiálne zabezpečenie si nevyberáme pri narodení, zdravotný stav si nevyberáme - niekto sa narodí chorý, niekto zdravý, každý sa rodí v iných podmienkach, v inom prostredí, má iné zážitky a skúsenosti a naša genetika a psychika a výchova a celé prostredie určuje ako sa budeme v danej situácii chovať a odolnosť voči stresu si tiež človek nevyberá a niekto zvládne viac a niekto menej. A že život naloží človeku iba toľko koľko zvládne? Tak potom by asi neexistovali samovraždy. Život, vesmír, Boh - každý si to nazve ako chce - na nás zvysoka kašle. Celé mi to príde ako nejaká blbá počítačová hra. Chcela som vždy vyzerať inak - ale okej s výzorom som sa nejak časom zmierila a povedzme že do určitej znesiteľnej miery som spokojná. Zdravotne je to bieda. Pokúšala som sa to zdravie riešiť ale nikdy mi nič nezistili - vraj som okej. Nemám peniaze, som zadlžená, nemám momentálne prácu lebo žiadnu nezvládam - nie som žiadny prínos pre spoločnosť. Vzťahy - katastrofa. Priatelia - minimum. Rodina - nikto blízky, kto by mne vedel pomôcť, to skôr ja sa musím starať (nemyslím deti - tie nemám ani mať nebudem.) Talent - nikdy nič nebolo ocenené aj keď som sa roky snažila - nemám teda talent na nič. A psychika? Nič ma nebaví, nič ma neteší, nevidím žiadny zmysel, žiadnu víziu do budúcnosti, nič. Lenže nemôžem si dovoliť vegetovať mesiac na psychiatrii aj ked by som to potrebovala, pretože potrebujem zháňať robotu, v ktorej bohvie či vôbec vydržím, ked som v stavoch v akých som. Tak načo je toto celé? Také reči že bude lepšie len treba vydržať a bojovať som už počula. Uverila som tomu a skončila som v ešte väčších sračkách v akých som bola. Pozitívne myslenie - skúšala som a skončilo to dosť katastrofálne. Vraj ma veľa pekného ešte čaká - toto je to pekné? No tak to ďakujem pekne teda, fakt. Nemám už vieru v nič. Keď celý život len padáte hlbšie a hlbšie tak už radšej budete neštastný stále ako sa zbytočne tešiť - potom ma to totiž zloží ešte viac lebo neni dňa kedy by sa niečo neposralo. Načo je toto dobré?
Kto toto vymyslel? Tie životy že zničené detstvo, v škole ťa nikto nemá nikdy rád lebo si divná, ani nevieš prečo, dostaneš depresie, ešte ani nechápeš čo to je a už to zažívaš, potom sa vyserieš aj na učenie a na školu lebo más depresie a každému je to ukradnuté. Ty to riešiť ešte nevieš, neuvedomuješ si to a ostatní na teba kašlú alebo tiež nevedia že čo. Potom si hľadaj robotu za pár šupov, rozmýšlaj každý deň že či vôbec budeš mať na jedlo, na základné hygienické potreby a podobne. Do toho sa furt aj všetko ostatné sype na hlavu. A vstávaj ráno o 6.00 do roboty a furt a dokola a nemaj na nič čas. Ked robíš 8 hodín tak po práci rieš upratovanie, povinnosti, nákupy, varenie a tisíc tých vecí čo sa na teba valí a potom máš dva dni na aký taký oddych ale nemôžeš robiť nič lebo nemáš ani na žrádlo poriadne. A ked robíš 12ky tak maj zabité celé dni a počas voľna doháňaj tie povinnosti čo si nestihla ked si bola v robote. A tých 20 dní dovolenky no to už mi je len výhra. Ani to si nemôžte vybrať kedy vy potrebujete. Nehovoriac o tom, že v robote neustále riešite len zákazníkov pre ktorých ste odpad aj ked o vás nevedia absolútne nič. Ale bud milá a usmievaj sa - to je jedno že to z teba vysaje všetkú energiu a nemáš potom ani chuť žiť.
Musím riešiť milion vecí a nedokážem to pretože neviem spať a potom či spím 5 - 7 - 8 - 10 - 12 - 15 hocikoľko hodín tak v každom prípade som unavená, zničená, bez energie, nevidím zmysel ani v tom vstať z postele. Ležím alebo sedím a kukám do blba. Vlastne ani neviem čo chcem týmto povedať - asi si len potrebujem vyventilovať to čo ma dusí lebo nikto ma nepočúva, nikto nechápe môj stav, nikto nevie pochopiť, že už mám toho fakt plné zuby a že čoskoro ostanem len ležať na posteli a nikdy v živote z nej nevstanem lebo neviem prečo by som mala a nevládzem.
Ničota, prázdno a nezmysli
sne-zienka
jo, presne viem, čo prežívaš...Keď som chodila k psychológovi, tak mi radila, aby som šla hento spraviť, tamto urobiť, aby som prerušila ten zabehnutý kruh depky, ale nebolo to tak jednoduché, ako hovorila, ja som mala pocit, že každá snaha ma ešte viac vyčerpala a nedala mi nič, ale ešte vzala ten kúsok energie a vypľula na hlbšie dno.. Plus tabletky, čo ma otupovali..No ako mi malo dať niečo zmysel :) Otupenej od zmyslov :) A teraz sa veľmi hnevám..Lebo liek pre nás rastie za domom a nikto ti ho nedá. Vyskúšala som všeliaké antidepresíva - mne len všetko zhoršovali, ja neviem, či som ja divná..Škoda vyrábať lieky tohto druhu, to len zase tlmí niečo na povrchu, a čo je skutočná príčina ostane naveky záhadou. Západná medicína naša :) Napíš mi sne-zienka sem ebrietas@seznam.cz, súkromne by som Ti niečo chcela napísať :) .
Super, že si si našla prácu, tak si šikovná dosť! Neboj sa ničoho. Zdáš sa byť aj fakt milá. Úsmev milej ženy je tajná zbraň! :)
Zlovlk11 dosť sa stotožňujem s napísaným, poslala som ti mail. Momentálne som vo fáze, že sa s tým všetkým snažím bojovať, len už nemám moc vieru ani v samu seba, že mi to vydrží dlhodobo. Potrebovala by som nejaký radikálny reštart, len by bolo fajn ak by proste prišiel sám od seba, lebo pochybujem, že mám silu, zmeniť chod môjho života sama.
Vraj si je každý svojho šťastia strojcom - ale keď na to nemám silu? Nie je to veľmi fér.
Satanko - aj ty si zlatá. Čo sa týka alkoholu - ten som trošku obmedzila - aj ked zatiaľ iba trochu. Len všetko je to také ľahšie keď je človek otupený. Bodaj by som aj ja našla nejakú zázračnú bylinku :D Zatiaľ sa všetky moje zázraky premenili časom skôr na nočné mory. Aspoň som si už konečne našla prácu, tak uvidím čo to so mnou spraví aj keď mám z toho obrovský strach a nevidím to pozitívne, kedže začleňovanie sa do kolektívu nieje vôbec mojou silnou stránkou. Kto má záujem ma spoznať tak väčšinou vraj zistí, že som veľmi fajn a ževraj zaujímavá osoba, ale tá zvyšná väčšina ma nemá záujem spoznať hlbšie, pre nich som hned divná, lebo mi veľmi dlho trvá chovať sa kamarátsky a otvorene k ľuďom, ktorých nepoznám - aj keď viem, že sú to moji kolegovia a budem ich stretávať takmer denne.
Mirecko, prečo ma chceš analyzovať? :) Myslíš, že tvoj rozum ti dá správny úsudok? Ja svojmu rozumu neverím, ja verím len srdcu, čo zažijem, čo prežijem, momentu a potom tomu učím rozum. (Teraz máme vždy parkovacie miesto pripravené, lebo som rozum naučila, že do čarov sa nemá montovať :D) A je to ťažké! Lebo on ťa presvedčí, ako nikto a ty veríš, že to si ty! Stokrát môže vidieť nadprirodzený jav aj tak si bude mlieť svoje. Rozum je len naučený a veľmi obmedzený, v podstate nič nové nevymyslí, len točí všeliak to čo už pozná. (Ježiš už musel vrieskať na Petra, či kerého apoštola, že by už prestal uvažovať, ale veriť! Ako prestal uvažovať, zrazu aj on mohol chodiť po hladine! )Myšlienky, to je iná vec, keď sa snažím aby rozum stíchol, vtedy otravujú, kadečo mi predstavia na analýzu pre rozum. Srdce je super vec. To neviditeľné. To ti dá pocit ! Napríkald taký súcit! A potom rozum povie - nedávaj tomu žobrákovi nič, ešte od neho niečo chytíš!
satanko - :D ...ďakujem za foto..., ale asi vieš, že som mal na mysli tvoju tvár, nie môj obraz/ok :) Mail som uviedol v niektorom predchádzajúcom príspevku... - a myslím to seriózne, len za účelom "štúdie" tvojho "Ja". Ak pošleš viac "obrázkov" (svojich :D ) budem ti vďačný.
Tvoj príspevok "pre Zuzanku" by mohol zaujať aj sne-žienku. Je v ňom veľa toho, čo by ju mohlo zaujať a pomôcť jej. Píšeš nielen zaujímavo, ale aj s hlbokou myšlienkou/kami, ktoré dokážu naozaj zaujať a dať niečo ľuďom, ktorí v tom nájdu pointu "ducha".
Naozaj dobré čítanie niečoho, čo má úroveň a výpovednú hodnotu.
P.S. - (okrem poľných kvetov) ...mám rád skôr frézie, jarné krókusy a gladioly. To len keby si mi chcela poslať ešte nejaké kvety :) Ale aj tie narcisy sú krásne, ďakujem :)
pre Zuzanku :) a všetkých,kto chce čítať: máš pravdu, silný človek nemusí mať silný charakter. ale charakter, keď povieme, že ,,ten má charakter,, na nejakého človeka, tak taký má aj silu. Nejakú takú duchovnú, akoby ten charakter vyvieral zo silnej viery v dobro.Taký hlbší vnútorný svet. Za tým je veľa učenia v životných skúškach, to sa brúsi dlhodobo. A ten človek, čo si drží ten charakter, je už presvedčený o správnosti viery v dobra. Alebo aspoň dúfa. A tu sa z neho stáva charakterný. Proste tá viera v dobro má akúsi ozaj príjemnú vôňu,farbu,jas,chuť neviem.. niečo, čo nevidíme, ale cítime..Nedá sa to popísať Je to pravda? o je jedno, že musíme pracovať, aj tak musíme.Lebo musíme jesť, spať, chceme si zakryť telá oblečením..Nie je to pravda? A teraz ako sa s tým ťažkým údelom zvaným život s piatimi zmyslami vyrovnať. My by sme si kľudne mohli žiť, ako v raji. Ale nie, my sa stále budeme o niečo napr. strachovať :D A ešte lepšie, radšej to zapijeme :( Dva roky potom, čo som nevypila ani kvapku alkoholu sa môj život začal uberať úplne iným smerom raketovou rýchlosťou.Do pol roka od tých dvoch rokov bez alkoholu niečo ako depresie a strach, sebaľútosti, preberanie minulosti je pre mňa strácanie času. Keď som dlhodobo uvažovala o zmysle môjho života samozrejme s náznakmi sebaľútosti a myšlienkami na samovraždu, do toho som dostala ešte potvrdené od psychologičky, že už nikdy nebudem prežívať šťastie ako ,,normálni,, ľudia som sa postavila na zadné. Vykročila som underground cestou. Moja prognóza neznela dobre. Našla som si jednu bylinku, ktorou som si vedome-nevedome zvýšila frekvenciu vedomia. A pocítila som zreteľný rozdiel. Tak jasný, že mi to nedalo.Vyprodukoval to môj mozog. Nie tá bylina predsa! Využívam odvtedy solfeggio frekvencie, nerozoberám negatívne veci, snažím sa udržiavať vyššie frekvencie (vďačnosť, dôveru, pokoru, snažím sa pomáhať, rešpektovať druhých, nepremýšľať negatívne, chodiť von, vzorne sa o seba starať a o svoje okolie..) Jedna moja priateľka mi povedala, aby som prestala čítať filozofie o živote, duši, duchovne atd. že odpovede dostanem svoje lepšie, ako keď prečítam niečo od nejakého autora. Začala som meditovať, cvičiť, chodiť hodiny do lesa vo voľne a moje telo zareagovalo. Zistila som, že vlastne nič neviem o svojom tele, že ono rozumie určitým frekvenciám, napríklad v meditácií,pri cvičení si spievam Óm.(kto netuší, čo tu píšem, nech si prečíta, čo sú solfeggio frekvencie) Že dva dni po tom, som cítila úžasné zmeny na sebe, rôzne nové myšlienky, ktoré sa nedajú popísať,ale pootvoria oči, vdýchnu trocha čerstvého vzduchu do mysle. Veľmi ťažko sa také veci popisujú. Niektoré, ktoré sa mi podarilo sformulovať do súvislej myšlienky v slovách mi v googli vyhodilo odkazy na hinduizmus, Dušeka atd..Zaujímavé ako:) ale snažím sa na radu priateľky nečítať filozofie, tak nečítajte, nemusíme sa predbiehať,kto koľko načítal :) Každý má tu pravdu/vieru/boha/nádej v sebe ! :)
Mirecko, pre Teba :D
Zlovĺčko..Obaja by ste sa mali vyhnúť negatívnym rečiam, ak si začnete písať. Skôr by bolo fajn,keby ste mali v okruhu svojich známych niekoho, koho máte za ,,pozitívneho človeka,, od neho sa trošku nabiť. Potrebujete nový vzduch, nové myšlienky.
Jasné že sme otroci v systéme, ktorý je tu dávno pred nami, že všetko okolo je ilúzia. Že nemáme peniaze a musíme pracovať aby sme nejaké dostali a prežili. Kebyže máš svoje vlastné políčko a dobytok, tiež musíš od rána vstať a makať aby si mal stále čo jesť. Človek musí jesť a spať, tá práca je tam takisto, ajkeby sme nežili v mestách. Toto neovplyvníš, s tým sa treba zmieriť, že pracovať musíš pokiaľ si nevyhral milióny alebo nemáš zabezpečený život vďaka niekomu z rodiny. Ani ja nemám, tiež musím ráno vstávať do práce, žiť skromne. Pretože sa chcem večer osprchovať v teplej vode, zapnúť si nejakú muzičku, urobiť si večeru, obliecť si čisté prádlo...
Toto proste nezmeníš. Či už budeš celý deň prehľadávať odpadky alebo 8 hodín poskakovať v bille - musíš lebo musíš jesť ! S tým sa zmier a ostatné je tvoj slobodný vnútroný svet. Tvoje myšlienky a tvoje postoje. Čím budeš napĺňať ďalšie svoje minúty svojho života? Ja neviem nájsť liek na rakovinu, z chémie som prepadávala, ale môžem byť inak užitočná, keď momentálne moja hlava chce riešiť nejaké negatívne veci. Nie! Je to môj čas, ja nechcem riešiť negatívne veci za ktoré nemôžem a nemôžem s nimi nič spraviť. Zober sa do lesa, do prírody, veď s prírodou sme prepojení! Tam sa nám dobíjajú baterky, nie doma pri počítači, prírode sa hovorí aj matka príroda, tam je náš domov. Už len vzduch v lese je rozoznateľne iný, čistejší. Nepotrebujete na to žiadne merače aby ste mohli súhlasiť, že les, zeleň, slnko - dobíjajú našu energiu. Takéto dlhé prechádzky niekoľkokrát a znova sa naštartujete. Preč od ľudí keď je vám ťažko, do lesa a potom keď sa naštartujete, môžte byť aj užitoční. Keď je vám zle radšej ani nehovorte, lebo nakazíte iných. Vo východnej medicíne sa tomu hovorí informačná choroba. Ktorá potom prestupuje, ak sa nič nezmení v uvažovaní až na hmotnú úroveň a z nej sú už choroby, patologické nálezy. Keď je vám zle, treba sa o seba postarať, ako o svoje dieťa a urobiť maximum pre zlepšenie.
satanko, odhalil si ma :D ...ale neposielaj mi fotku, lebo ti to vrátim aj s úrokmi :D :D
Ahoj snežienka, ako tak čítam to čo si napísala tak ti chcem povedať že to isté poznám aj ja, všetko čo si napísala je úplna pravda, takisto je jedno ako veľmi sa snažíš, to či tvoja snaha vyjde totižto nezáleží od teba ale od okolností, podľa mňa človek ani slobodnú vôľu nemá, to že si to myslí je iba jeho pocit, ilúzia, pretože keby mám slobodnú vôľu robil by som to čo chcem aby som robil (možno) a možno nie
Najhorší je potom ten pocit že za to všetko si môžem sám, pretože aj keď si myslím že slobodnú vôľu nemám, moje hlava bude vždy hrať proti mne
Momentálne sa citim úplne hrozne, je pravda že sa takto hrozne ako teraz necítim furt ale to na tom teraz nič nemení, proste fuj život, niekto je šťastný, iny nie
Moj zivot je hrozný posledné roky, moje detstvo bolo viac menej fajn, aj ked nebolo ukážkové ale aspoň som nemal také problémy ako teraz
Píšem ti hlavne preto že je mi otrasne a vidím že takých ľudí je kopu, chcel som ti napísať lebo keď sa človek vyspoveda je mu aspoň o trochu lepšie, troska sa vyventiluje a takisto ked som cital to čo si napísala tak som citil že máme rovnaký problém, život sám o sebe je problém
Je mi zle zo života, nechceš si písať? Možno by sme si rozumeli, mozno to aj tebe pomôže, asi si sem neprišla hľadať pokec (aj keď ktovie) ale nemala by si záujem si písať? Ak nie tak pochopím ale nebolo by to na škodu ver mi
Môj email je: koniec.cesty@gmail.com
Ak teda máš záujem môžeš mi rovno na mail napísať, ak nie tak pochopím
Ale inak zaujímalo by ma čo všetko tomu predchádzalo a ako si k tomu došla do takejto situácie a tak...
Tak teda zatiaľ ahoj :)
zlata :) ❤ dokazes to, drzim ti palce ! ❤
