Existuje dnes vôbec nejaký dobrý vzťah?

nejde o vzťah na báze strachu z osamelosti. Neviem, kde som čítala, niektorá celebrita povedala, že ukončiť vzťah je treba vtedy, keď tam chýba úcta k druhému. Tá úcta je aj o tom, nebyť s ním tak, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.
Vyprchá zamilovanosť,a v druhom nájdem vlastnosti, ktoré si želám. Tak načo meniť, načo vystupovať zo vzťahu, keď mám, čo som si želala? Lebo chcem mať pocit zamilovanosti? Aj ten príde, po nejakej pauze. Život prinesie situáciu, ktorá nás k tomu pocitu privedie. A ďalšie, keď vzdiali.

ahjaj, pre mňa veľmi zaujímavé čítanie tvojho príspevku, lebo - ako už som nižšie uviedla - vzťah na báze rozumu, zvyku, strachu z osamelosti či iného subjektívneho komplexu - nie je ten pravý vzťah pre mňa. Samozrejme sa nezhodneme na niektorých veciach, ale je to pre mňa minimálne "teória" na zamyslenia sa nad tým, čo si napísala.

dlhší vzťah prechádza fázami zamilovanosti a nezamilovanosti. isté obdobie máš pocit, že zamilovaná/ý nie si, a istý čas áno, a ono sa to periodicky strieda. Ide o to, vedieť mať rád toho druhého, aj keď práve nie si zamilovaný/á. Napokon pred oltárom sa sľubuje láska a nie zamilovanosť. A na hodinách etiky či neviem akého predmetu, rovnako rodičia by mali deti učiť, že zamilovanosť je zamilovanosť, ale dôležité je vybudovať si lásku k druhému, nie pocitovú, ale takú z rozumu. Proste chodíme spolu, sme zamilovaní. potom zamilovanosť vyprchá a sledujeme druhého, aký je. A keď nám jeho povaha a životné postoje vyhovujú, a vieme si s ním predstaviť budúcnosť, potom na tom stavať. Sľub lásky pred oltárom je rozhodnutie. Rozhodnutie mať rád toho druhého nie je emócia, ale skutky lásky. Ak hľadá kľúče, pomôcť mu ich hľadať, ak má rád vajíčkovú pomazánku, pripraviť mu ju. Podporovať ho v jeho koníčkoch. Má rád hokej? To je fajn, choď si kľudne zahrať, je to pre Teba dobré. Mnohé vzťahy možno troskotajú na tom, že človek hľadá stále len tú zamilovanosť. Aj keď neviem, možno sú to najmä muži, ktorým ide o zamilovanosť, ženy sú skôr ochotnejšie mať dlhšie a trvalejšie vzťahy... lebo okrem zamilovanosti aj majú radi, neviem.

Ja osobne nemôžem súhlasiť s tvrdením, že zamilovanosť trvá približne 6 mesiacov. Asi každý pod zamilovanosťou rozumie niečo iné, alebo to inak prežíva. Ja som vo svojich vzťahoch bola zamilovaná po celú dobu vzťahu - pričom najdlhší trval možno aj cez 9 rokov. Keď som zistila (čo bol dlhý proces), že moje city k partnerovi slabnú, tak vzťah skončil (tiež to bol dlhší proces). Vzťahy zo zvyku a z dôvodu, že niekto sa bojí, že ostane sám, totiž absolútne neuznávam.

No veď toto, že zamilovanosť, ktorá opadne po chvíli a vzťahu je koniec.

zanedbávajú, ale po čase a po dlhodobom vzťahu sa k nim vracajú. Keď je človek zamilovaný, prioritou je partner, treba počkať, kým tá zamilovanosť vyprchá. Zamilovanosť zvykne trvať zhruba 4-6 mesiacov.

Tí čo sú vo vzťahoch zanedbávajú ostatné veci.

Šťastie sa nezakladá na vzťahoch. Šťastie je tvorené z viacerých ingrediencií. Ak sa založí na vzťahu, potom ten človek na tom druhom visí, a to nie je dobré, ani pre tomu, komu sa zavesia na krk, ani tomu, kto sa na krk vešia.
Vzťah je také čosi, že chodím do školy alebo pracujem. Stretnem kolegov, popri práci dačo žartujeme, robím niečo, čo ma aspoň priemerne baví. Z času na čas idem niekam s kamoškami, inak mám svoje hobby, plaváreň, posilku, knižnicu, lebo rada čítam, a keď sú nejaké výstavy v múzeu, prípadne každý to svoje.
K tomuto všetkému príde vzťah.
Keď vzťah stroskotá, kolegovia, práca, knižnica, posilka, plaváreň, kamarátky atď ostanú.

Iba poukazujem na to, že si zakladať šťastie na vzťahoch je úplne nezmyselné a nie som ovečka ako mnohí iní, takže vždy poviem svoj názor na rovinu.

Musím súhlasiť sofiaella ma pravdu. Tvoje príspevky dobreuz sú úplne depresívne a stále len záporné hodnotenie koniec proste..... Normálne už keď vidím nick tak musím ísť preč z príspevku nedá sa nato pozerať. Keď už nemáš záujem o vsťah ako píšeš tak načo sa do toho sereš?!