začali by ste chodiť s niekým s veľmi silnou depresiou???

lencok1

no zaujimave, ja trpim depresiou a je to preto ze som az moc citliva, moj priatel je zdravy a ja mam pocit ze mu davam viac citov ako on mne, on ma tak torsku citovo vyzmykal, lebo je to taky tvrdas ale ma dobre srdce, stoji pri mne, moja depka vznikla kvoli tomu ze odisiel zo dna na den na dlho do kanady a mna tu nechal, a moje milujuce srdce sa rozapdlo na male kusky, dodnes som sa z toho nedostala...ja som praveze az moc citliva, neviem ci nam vztah vydrzi, ale dufam ze aj ked sa liecim bude ma este niekto milovat, inak mam velmi vela napadnikov, ale netusia ze som chora a liecim sa...preto este raz hovorim dajte nam sancu, nie vsetci depkari sme rovnaki!!!

romantik

Priatelka je psychicky labilna uz od zakladnej skoly, dobre som vedel, do coho idem. Dovolim si povedat, ze mam nadpriemerne pevnu volu, tak som to zvladal pomerne dobre...

Daval som jej pocitit, ze ju nesmierne milujem a ju mrzelo, ze nie je schopna svoju lasku dat tak najavo ako ja. Zozierala sa preto a velakrat to bol spustac depresie... Vysvetlil som jej, aby sa kvoli tomu netrapila, ze to chapem... Robil som vsetko preto, aby zistila, ze zivot je krasny. Nic som za to necakal, vedel som, ze nie je schopna opatovat lasku, ale to mi nevadilo, laska je laska. Daval som jej vsetko, co som mal a tak som aj skoncil...

Chcela to vybavit jednou sms-kou: "Nelubim ta a uz nikdy nebudeme spolu, KONIEC!!!!!!!!!!!!" Prislo necakane, zodna naden, doslova. Nadavky a obvinovanie radsej vynecham...

Takto sa mi odvdacila za moju nezistnu lasku a podporu...

Opakujem: "NIKDY!!!" (nemozete ani len tusit, co takehoto cloveka napadne...)

lencok1

20 rokov? ved mas zivot pred sebou sakra, zaojuj dievca, nie je to lahke, ale co ked ta niekde este caka stasticko? vytrvaj a raz sa budes tesit...takze vzdelanie mozes dohnat, ziaden problem, zdravie sa da napravit, ak chces a budes vytrvala a laska pride sama od seba...je to tazke viem ta pochopit lebo sama som si presla starsnymi stavmi, ale este chcem skusit bojovat, aj ked mam kopec problemov, snazim sa na ne teraz nemylsiet a postupne si ich vyriesim, jedem po druhom...

depka

povedala som si že zmením svoj život a určila som si aj ciele, ale už to nie je potrebne, veď načo sa mám snažiť... Môj život bola láska, pre lásku som sa vzdala rôznych vecí a priorít. A teraz nemám nič. Ale čo už život ide ďalej. Inak mám 20 rokov a F32.2

lencok1

dobre vies ze ak budes uzivat spravne lieky, cvicit vsetko sa vrati do starych kolaji, musis ziskat aj fyzicku kondiciu, je to tazke, ale treba na sebe pracovat, aj ja som zacala, bolo to tazke zacat cvicit, nevladala som, ale stale sa to zlepsuje...daj si nejake ciele, ktore su pre teba realne dosiahnutelne, splni sa ti jeden, druhy atd...az sa zacnes znova tesit zo zivota, neupadaj do hlbokej depresie, aj som v takej bola, ale verim liekom, chodim na psychoterpaiu, ucim sa znovu zit a vyrovnat sa s vecami ktore sa stali anemozem ich nijako ovplyvnit, stale je sanca...

lencok1

v akom slova zmysle si stratila zdravie?...laska je vsade, tu nestratis nikdy ak budes verit a vzdelavat sa mozes stale...!!!

depka

Ja som sa fakt snažila...ale nejde to, nemôžem už, nevládzem...Fakt som stratila všetko čo som mala a hlavne to najdôležitejšie: zdravie, lásku a dokonca aj vzdelanie...z čoho sa mám tešiť?