začali by ste chodiť s niekým s veľmi silnou depresiou???

no ako reagovalo, poza chrbát si kadečo rozprávali, ale do očí mi nič nepovedali, áno, je to kruté, vobec byť posudzovaná a nadto niesť kruté bremeno, depresiu, nemať pri sebe nikoho a ešte "lepšie" nemať žiadnu budúcnosť, tak je to počas depresie, ktorá sa lieči. Nie je to život, je to živorenie. Nazvyme to presnými slovami. Ale tá raz skončí. Odíde do nezabudnutia. Vždy bude našim skrytým motorom. Vždy nás bude hnať, budete prekvapené, aké ostanete po tejto skúsenosti silné a odolné. A ešte niečo, nádherné:)

bože keď ja by som potrebovala niekde na dlhšiu dobu odísť...niekde kde by som bola úplne sama, bez akéhokoľvek kontaktu.Potrebujem si oddýchnuť od ľudí, byť určitý čas len sama so sebou, ale nejde to.

zdravím vás ľudkovia...zajtra ma čaká návšteva psychiatričky, všetko je na prd, ani neviem čo jej poviem. Sama neviem čo momentálne chcem, ja fakt už nevládzem. A najlepšie je na tom to že my blázni si nezaslúžime ani žiť...viem, znie to strašne ale je to tak. Poznala som viacerých ľudí čo sa liečili na psychiatrii a viem ako na nich okolie reagovalo. Tak čo...

no ja sa liecim s prestavkami uz siesty rok a veru velka skoda je ze prvy krat mi psych. po tazkej depresii po 7 mesiacoch navrhla vysadit Ad, velka skoda, pretoze by sa to nebolo vratilo v este vacsej podobe!!! a takto sa to stalo tri krat, tento krat to trva dost dlho co sa neviem spamatat, vazne strasna chyba ze mi boli tak skoro vysadene, mohla som byt odbremenena od tej strasnej uzkosti a mohla som napredopvat, a namiesto toho som napredovala a padala, napredovala a padala, a stale takto dookola...neskoro vsetci pochopili ze som prekonala velmi tazke obdobie, a cas liecenia bol podceneny, no moja psychiatricka nemala cas a mala vela pacientov...

podľa toho, čo som si prečítala, veronika, mala si ľahší druh depresie a nezľahčujem, prosím, rešpekt

ťažká depresia sa lieči roky, prvý rok liečby je malý posun k lepšiemu; veronika, moc ti to prajem, ale ak má depka ťažkú depku, nestavajme jej vzdušné zámky, to jej nepomože

ahojte vsetci depkujuci, ajoj lencok :) especially this is dedicated to depka: prosim ta, moja, vse bude ok!!!!!!! minuly rok som padla na totalne psychicke dno, presne tak to nazval moj psychiater, ktoreho som sama chcela uz navstivit a obvolavala som vsetky mozne ambulancie, ze kde ma uz mozu konecne vziat, tak mi bolo zle....fyzicky mi bolo super, len psychicky aboslutne strasne...mne sa ale zit chcelo,nikdy som neuvazovala nad sebevrazdou, len som bola uz tak na tom zle, ze som to uz nezvladala, myslela som si, ze sa asi uplne zblaznim,na nic okolo mna som sa uz nedokazala sustredit dlhsie ako 5 minut, stale som sa motala sama v sebe...nespala, nejedla....navstivila som aj s mojou mamou(bola mi psychickou oporou) psychiatra...on ma vypocul, nasadil lieky, aj mi ich raz zmenil, lebo prvy mesiac sa nic nemenilo...ale nakoniec asi zabrali...v tomto case, ked som lieky brala asi mesiac, som si nasla priatela, od prveho rande vedel, do coho so mnou ide, vsetko, co sa so mnou dialo vtedy, aj kedykolvek predtym..som mu povedala vsetko, a mal pochopenie, mozno aj preto, ye on niecim podbnym davnejsie presiel sam...mne sa ulavilo, podporoval ma, co mi nesmierne pomahalo, mala som v nom istotu a liecba bola rychla a uspesna...Vdaka Panu Bohu...dnes sme spolu uz rok a par dnickov a ja som nesmierne vdacna, ze sme sa nasli :) dnes je mi uz fajn, uplne som vpohode, lieky este beriem,ale minimalnu davku a ludia, ktori odsudzuju psychicky labilnych, su sami vadni, pretoze nikto nikdy nevie, kedy pride rad aj na neho...

"depresívny sa má liečiť a prijímať lásku od tých, ktorí možu a chcú, ďalej čakať."

toto je jedna VELKA pravda!

skúsim ja niečo: život s ťažkou depresiou je nenormálne nepríjemný pre toho, kto ju má, aj pre všetkých naokolo; kto sa necíti, ten sa predsa nebude premáhať, sám by do toho skočil; je málo takých, ktorí sa cítia vobec sa prizerať na utrpenie druhého a preto nemožeme očakávať, že láska hory prenesie, v žiadnom prípade; ale existujú svetlé body aj v živote depresívneho, napríklad moji spolužiaci, dvaja mladí muži, ktorí ma vždy pochválili, vždy mi so všetkým pomohli, pozývali ma na obed aj v časoch najťažších, ďalší spolužiak, ktorý ma rozveseľoval, bol láskavý a ohľaduplný, možem povedať všetko veľmi pekní mladí muži, s nimi mi bolo fajn, nehanbili sa za mňa a nerobili na mňa útoky, žiadne bočné úmysli, jednoducho CHLAPY! pointa? depresívny sa má liečiť a prijímať lásku od tých, ktorí možu a chcú, ďalej čakať... je to liečiteľná choroba, raz pominie a potom si može tento človek vynahradiť všetko, čo zameškal, tým najsprávnejším výberom partnera;
DEPRESIA nie je koniec, je to ponaučenie

Nie kazdy je rovnaky a niektori si dokonca len namyslaju, ze maju depresie a snazia sa tym byt zaujimavi a paci sa im ked ho druhi lutuju.