začali by ste chodiť s niekým s veľmi silnou depresiou???

zdravim ta veronika:), napisem mailik, idem na pohovor k psychologicke, tak ked sa vratim ti napisem:)

mila katty19, urcite ani nahodou si spravne neodhadla moj psychicky stav...moja krasna, stavmi uzkosti,som trpela od 15tich dva roky, otom dva tri roky mierny pokoj a z nicoho nic som sa zacala bat nozov a napadali ma same zle veci, zacala som sa bat sama seba, ze si nieco spravim, alebo niekomu inemu, bolo to strasne, strasne ma to mucilo. stale dokola tie myslienky v moje hlave...ktore, ani neviem odkial prisli, a nie a nie odist, tomuto vravis lahsia depresia????to bolo tri roky dozadu...mucilo ma to asi rok a pol, medzi tym ma opustila zo dna na dcen moja prva velka laska, bol to vazny vztah, dodnes neviem, preco a co sa stalo...nevadi, to uz som mala tie myslienky a do toho tento necakany rozchod zo dnana den,a ziadne lieky som nebrala, bojovala som s tym sama vo svojom vnutri....zrazu, asi po roku, ked uz som vazne zvazovala navstevu psychiatra, mi zacalo byt lespie, intenzita divnych myslienok ma opustala, a bol klud...ked tu zrazu, zacala som mat divne pocity v rukach, nohach, a zla diagnoza oci mi sposobila, ze mozno mam aj nador na mozgu...to vsteko, plus dalsi rozchod z mojej strany s clovekom, ktory ma lubil, ale ja som nedokazala zabudnut na ex, ktory nechal mna, a este ma aj natahoval....do poslednje chvile...v tom, jedneho dna, akoby mi preskocilo, zacala som sledovat toky vlastnych myslieno, nie to, co bolo obsahom myslienok, ale to, ze myslim, a akoby som si snazila proti mojej vlastenj voli zachytit kaydu jednu vetu..vsetko...to robila moja psychika, a tak moc som sa do toho kazdym dnom zamotavala, ze som prestala regaovatna okolie, resp som bola v koncoch, nevedela som absolutne spat, akoby moja mysel nonstop premyslala s ja som nevedela prestat sledovat moju mysel,nejedla som, nespala, moji najlepsi priatelia ma nespoynavali, mna santivu veve, hyperaktivnu, mna uz nic netesilo, a najhorsie bolo, ye ja som chcela yit, len som sa bala, ze to uz viac nevydrzim, bol to strasny napor na moju psychiku...hnusny...hnusnyyyy..nikomu by som to nikdy nedopriala zazit!!!!!ja som normalne hladala na internete svoju zachranu, nejaky sok elektricky alebo co, aby som prestala sledovat samu seba, myslienky, nicim to neslo zastavit...som plakala, myslela som si, ze do konca mesiaca(jun 2006, €ze umriem...uz som dalej nevladala)...potom som sla k psychiatrovi, dal mi lieky, tie sice nezaberali, ale dal i potom aj ine...a uz bolo lepsie...som velmi vdacna mojmu psychiatrovi, je to super chlapik, vzdy ma vedel rozosmiat, podporit, aj ukludnit,...a moj stav nazval, ze som bola na uplnom psychickom dne....a moja diagnoza je ocd a ine uzkostne stavy......katty 19, este stale mas pocit, ze som trpela lahsiou depresiou????......lencok, moja prosim ta, ty uz nebyvas na icq?? napis mi maila teda:)

tak daj potom vediet ako si dopadla, budeme cakat!!!

no super, moja "geniálna" mama ma "pozitívne" naladila na návštevu psychiatrie...Všetko mi začala vykrikovať a práve sme sa stihli pohádať...Tak je to fakt úplne super. Teším sa!

lencok
tak to som rada, že je všetko v poriadku. No ja len teraz vyrazím z domu, som zvedavá čo sa zase bude diať. Inak dnes ešte pôjdem k mojej psychiatričke a uvidím aká bude a podľa dnešného stretka sa rozhodnem či pôjdem inde. No ja som z Brezna.

ja som zo ziliny, ty depka?

ahojte, dosla som z vysetrenia stitnej zlazy, vse ok, az na nejake male cysticky...veite ako som si dnes uvedomila ako si treba vazit zdravie???? neskutocne! ludia majte radi svoje telo, laskajte ho, lubte seba sameho...akoby ma dnes osvietilo a idem si uzivat kazdy jeden den naplno s ludmi ktorych lubim pretoze nikdy neveite kedy sa nieco pokazi...

ak sa môžem spýtať, z kade ste?

katty ty si bola hospitalizovaná? prečo, pokúsila si sa o samovraždu?

depka, keď ťa čítam, čítam seba na začiatku depresie, cítila som sa rovnako, nerozumela som tomu, veľmi som plakala a hľadala som skrytý význam prečo... A ako som sa cítila opustene, rodičia mi neverili, kámošky ma neprišli do nemocnice pozrieť, lebo museli skúšky zapíjať (ochorela som počas výšky), ja som skoro nikoho pri sebe nemala. A tak som v kútiku fajčiarne plakala a naučila sa fajčiť. A vtedy to prišlo, keď budem zdravá, urobím niečo pre depresívnych, mala som aj taký plán, zháňať financie a otvárať oddychové centrá pre chorých; vedela som, že ani lekári nemožu túto chorobu celkom pochopiť, možu len bádať, ak je niekto zodpovední, tak sme to my, post depresívni, iba my vieme...
dobré ránko, a snaž sa nezutekať:)