Ako som napísala v názve, začali by ste chodiť s niekým o kom by ste vedeli že máva časté a silné depresie a že sa lieči na psychiatrii? Alebo by ste sa takému človekovi radšej vyhýbali?? Majú takýto ľudia vôbec šancu?
začali by ste chodiť s niekým s veľmi silnou depresiou???
depka, ja beriem welbutrin, preco? chces nieco vediet?
ale tie stránky sú fakt dobré, treba robiť osvetu, lebo ak sa o to nepostaráme my, ťažko možme očakávať, že niekto iný
nabehávam na fázu materstva, jedným očkom všade:)))) musím byť v strehu, depka, ako by to bolo:) ja beriem seroxat, nemám skúsenosť, ale nájdi si na internete, čo o tom píšu
a ešte to: máte niekto skúsenosti s tým Wellbutrinom SR a Calmabenom?
a viete čo vám poviem, som rada že som vás spoznala a že ste tu, lebo inak by som teraz zrejme bola zalezená niekde v posteli alebo sa len tak utápala sama vo svojich hnusných myšlienkach...
katty...jj, myslela som si že pracuješ ale aj napriek tomu si tu s nami:)
programu:) ja som niekedy taká smiešna:)))
a viete čo som si ešte uvedomila?...včera som našla veľmi dobrú stránku a dosť vecí som sa tam dozvedela nových a vytlačila som to aj rodičom, lebo oni tomu stále nechcú veriť...oni sú z tých čo už aj psychológa považujú za cvokára...patria medzi tých čo nás chorých odsudzujú a nechcú si to priznať že sa to stalo ich dieťaťu a stále sa presviedčajú že to tak nie je. nevedia sa vžiť do mojej situácie a tak stále rozprávajú okolo toho hlúposti tak mi to nedalo a musela som im to vytlačiť. info: www.psychoterapia-sk.sk
www.psychoterapia-sk.sk
www.psychoterapia-sk.sk
takže som si uvedomila prečo mi mi vždy vykrikoval môj miláčik že nechcem chodiť k nim, že nechcem ísť s ním na dovolenku a mnoho iných vecí...Vždy som mala z toho všetkého akýsi strach, dokonca sa bojím aj cestovať...A tu som sa dočítala že pri depresívnych je to úplne normálne, že sa nemajú robiť zmeny pretože to zle na nás vplýva...A on mi to vždy vyčítal, proste sa toho bojím, bojím sa zmien a je to pre mňa stresujúce...Ale za to som konečne pochopila otázku čo som si vždy dávala v duchu: Prečo? Prečo sa toho tak bojím? No lebo je to pri mojom stave úplne normálne...Škoda, že to so mnou nevydržal. Aj tak ho budem navždy milovať, už sme mali naplánovanú budúcnosť a nič z toho...
v skratke?:) inak, musím ťa pochváliť, máš pekný štýl písania, číta sa to ľahko a dobre, aj keď informácie, ktoré podávaš sú dosť nepríjemné, najma pre teba.
takže, po prvé, nemáš sa za čo hanbiť, čo si napísala nie je nijakým zvláštnym priestupkom proti morálke:) v tomto smere možeš byť pokojná; čo ma viac trápi, a na čo sa možeme spoločne všetci zamerať sú myšlienky na smrť, tie treba hneď odstraňovať, už sa nesmú opakovať, aj keď sa zrejme zopakujú, treba ich hneď riešiť, to bude prvý bod tohto programu, dobre?
inak, pracujem, ale nahliadam čo robíte, tak ak sa zase dlhšie neobjavím, viete kde som:)
uff... trošku mi to trvalo...a ospravedlňujem sa že je to také dlhé ale to je napísané v skratke