Ako som napísala v názve, začali by ste chodiť s niekým o kom by ste vedeli že máva časté a silné depresie a že sa lieči na psychiatrii? Alebo by ste sa takému človekovi radšej vyhýbali?? Majú takýto ľudia vôbec šancu?
začali by ste chodiť s niekým s veľmi silnou depresiou???
tak to je uzasne katty:), som rada ze sa ti dari, mne sa tiez zacina znova vyjasnovat...mala som recedivu depresie v tazkej forme ale opat stupam hore
lenčok, momentálne som so sebou vysporiadaná a som šťastná, ruky sa mi netrasú, dokonca pracujem s ľuďmi a niečo ti pošuškám:) budúci týždeň máme kontrolu z ministerstva a ja ich budem oboznamovať s vecami a vobec sa nebojím, dokonca sa na nich teším:)
... veríte, že je ťažké sa vrátiť? ale ja sa vrátim: v tom čase nikto neveril, že sa somnou niečo deje; vždy ma ľudia brali tak, že si so všetkým sama poradím, ale ja som tak veľmi potrebovala pomoc. Začali sa mi ruky triasť. Keď vám poviem, že po nástupe na liečenie som sa nemohla najesť? Nemohla som sa trafiť lyžičkou do úst. Obidvoma očami mi nonstop šklbalo. V nemocnici na posteli som nemohla prestať šúchať nohami o madrac. Prvé účinky liekov som spozorovala, keď aspoň na sekundu som sa dokázala pozrieť do zrkadla. Absolútne som sa nemohla pozrieť ľuďom do očí. Celá som sa triasla pri rozhovoroch aj s lekármi. V autobuse, vo vlaku, všade kde boli ľudia bol problém.
O samovraždu som sa nepokúsila. Ale keď ma po pol roku odmietania lekár opať nechcel prijať do nemocnice na liečenie, tak som musela použiť taktiku buď alebo. A až vtedy to pochopil.
katty a ako sa citis momentalne, pracujes...?
Celé sa to začalo v čase puberty. Svojím zjavom a sposobmi som dosť silne pútala pozornosť na seba. Bola som divoška medzi menej zdivenými. Organizácia hlúpostí vždy pripadala na mňa. Kde bolo rušno, niečo sa dialo, tam figurovala aj moja osoba. V takýchto stavoch sa ľahko vlietne do problémov. A problémy sa časom začali kopiť. Okolie ma zbožňovalo pre moju vodcovskú a bláznivú povahu, no problémy som nemala s kým riešiť. Hneď zkraja možem napísať, že mám bipolárnu afektívnu poruchu, inými slovami manicko-depresívnu poruchu. Raz hore - raz dolu. Nikdy predtým som sa nad svojimi pochodmi nezamýšľala, len mi prichádzalo divné, prečo som taká premenlivá. Žiaľ, v čase sa všetko tak nakopilo, že som zaprela svoju manickú časť osobnosti. Úplne som ju poprela. Prestala som chodiť medzi veselých ľudí, stratila som kontakty so svojimi bláznivými priateľmi. A postupne som si začala sama ubližovať. Postila som sa o chlebe a vode, často som navštevovala kostoly a chodila na spovede. Pomaly som videla na sebe všetko zlé a iba zlé. Toto odcudzenie od okolia trvalo tri roky a v tomto čase som sa prepracovala k ťažkej depresii. Chýbala mi osveta, že takto sa žiť nemá, no nemal mi ju kto poskytnúť. Depresia, Bóže, to je na ďalší príspevok.:)
paci sa mi ako si tu pomahate.:) len tak dalej aby aj depka prisla na lepsie myslienky.
dobre rankko katty, aj mam kavicku, mozeme si dat spolu, tesim sa na tvoj prispevok
Dobré ránko všetkým:)
Veronika, keby si vedela, koľko krát som sa včera preklikávala na zdravie, aby som ti mohla odpovedať. tvoj príspevok som si prečítala v práci a nemohla som zareagovať.
Verím ti, veronika, sú to hrozné stavy. Niekedy podľa reakcie okolia zvažujem, čo som povedala. Trocha som pritvrdila, uznávam. No keď tak nad tým premýšľam, práve tvoj príspevok zo včera 9.55 mohol depke pomocť. A ten predtým može potvrdiť, že víťazstvo nad depresiou existuje. samozrejme, uznávam, utrpenie, ktoré prichádza počas depresívneho obdobia, je nad zmysly, niečo nepochopiteľné. Na odplatu ja vyrozprávam svoj príbeh. Len si vypijem svoju kávu:)
ahojte, len vas chcem pozdravit a odkazat, ze nic nie je nemozne aj poslat depresiu do ....kosa... terapia ti urcite pomoze, len sa nesmies spoliehat na pomoc inych, musis aj ty pomalicky pracovat na sebe. ja sa liecim 6 rokov a tiez som az teraz na to prisla, ze samotne lieky ma nespasia....este sa ozvem...
ahojte, no konečne som už doma...psychiatričke som dokopy nič nepovedala, proste sa nedalo, mala som plné oči sĺz, zmenila mi lieky a o 2 týždne tam mám ísť znova. písala som aj môjmu ex, že či by dokázal ešte niekedy odpustiť, že mám nové lieky a že to možno už pomôže, tak neviem, ale asi ma od ignoruje. Inak mám pár otázok, dostala som Vellbutrin SR a Calmaben, nemáte náhodou s tým niektorá skúsenosti? Sú to dobré lieky? A ešte, myslíte si že by mi terapia mohla pomôcť a asi koľko sa za to platí? Vďaka