Mam 33 rokov, zijem s priatelom, sme v dlhodobom vztahu. Mame pekny vztah, a to je jedine co ma drzi nad vodou. Priatel ma nalomene zdravie. Nic uz neberiem ako samozrejmost, snazim sa tesit z malickosti. S touto situaciou sa vyrovnavam tak, ze myslim na to, ze o zdravie ci zivot moze prist ktokolvek, kedykolvek, takze v tom vlastne nie som sama a zivot je proste taky. Nevladzem vsak uz zit zivot sama so sebou. Citim sa sama, vsade a vzdy. Mam samozrejme socialnu fobiu, ktora mi vsetko vzala. Bola som spolocenska, dokonca oblubena a takto som sa otocila. Nikto mi nezavola, nevytiahne medzi ludi. Nemam kamaratky, v praci ma asi tiez nemaju extra radi. Som totiz neskutocne uzavreta v porovnani s ostatnymi. Nerada hovorim o sukromi, kedze moj zivot je nezaujimavy. A problemy inych ludia neradi riesia.
Snazim sa usmievat a tvarit sa, ze je vsetko v poriadku, avsak uz to takto dlhsie asi nepojde. Casto si predstavujem ako lezim v krasnych ciernych cipkovanych satach mrtva na posteli a neviem posudit ci to je normalne alebo som uz skutocne psycho. Co si myslite vy?
Vzdat tento zivot
ahoj :) ..ak by si bola z ba, tak ta beriem do partie ja som tiez samotar a nemam moc ludi ktorym by som sa venovala, tiez by mi to pomohlo. mala som depresie teraz mam stav stabilizovany, tabletky neuzivam, uz je dobre. mala by som aspoň niekoho s kým budem chodiť meditovať. ak chceš napíš mi na ebrietas@seznam.cz aspoň popísať ak by si chcela.
ahoj, keby si bola z ba tak ta beriem do partie urcite by sme nieco vymysleli. som si s depresiami presla aj kadecim uz mam stav stabilizovany mohli by sme si vymenit skusenosti a nebola by si sama.. ja som taky samotar tiez..nikam nezapadam...ale je mi dobre konecne. minimalne by som mala kamošku na čchi kung. ak chceš napiš mi na ebrietas@seznam.cz
mala by si urcite vyhladat odbornu pomoc!
Little držím Ti palce a nech sa Tvoj problém vyrieši. Lieky neviem niekomu pomôžu mne moc nepomáhajú. Aši skôr čaje, to je lepšia alternatíva.
Lieky neberiem, ale rozmyslam nad lubovnikom, neviem ci niekomu pomohol. Dakujem vsetkym za cas.
Nad sebavedomý mi ľuďmi a pretvarkou sa nezamyslaj. Sú tu medzi nami a musíme ich prijať takých akí sú. Musíš sa niekomu blízkemu vyrozprávať a dat to zo seba von. Prajem priateľovi nech sa nájde pre neho riešenie ako mu pomôcť.
v tej nemocnici maju aj psychologov pre pribuznych, obrat sa na nich, ako to mas zvladat, neviem, ci beries aj nejake lieky
Vieš Little život nás veľmi skúša, to ze nám dáva do cesty aj takéto veci je pre niečo. Ale potrebuješ vedľa seba osobu, ktorá Ti pomôže. Trápi Ta priateľ a to Ti ide na psychiku. Neuzatvaraj sa do seba lebo to ešte viac boli. Určite existuje riešenie a niekomu sa vyrozprávať tak aby Ta podržal. Nemôže Ta ani nič zaujímať keď sa trápis to je logické.
Priatel ma nevyliecitelnu chorobu. Nerada by som to tu rozoberala. A nikomu nehovorim, ze chcem umriet, ani nic podobne. Ved pisem, ze sa pretvarujem, ze som uplne v pohode. Proste len nemam potrebu vesat negativne veci ludom na nos a kedze inak nerobim cele dni nic zaujimave, nemam co zaujimave ani ako namet na rozhovor. Radsej si vypocujem inych a ano, aj ich problemy. Neviem co sme to za ludia, ked chceme byt iba s tymi stastnymi, vtipnymi a sebavedomymi. Niet divu, ze niekto hanblivy sa potom citi menejcenne a uziera sa doma, aby nahodou nebol za cudaka, ked sa nesmeje na kazdej hluposti. Kamaratky by som mohla mat, ale mam blok a strach. Nahovarala som si, ze ich nepotrebujem, ale nie je to tak. A vekom som si to uvedomila.
Niečo ju trápi, to ju zaťažuje a preto hľadá co to je. Lenze keď sa začne moc zamýšľať nad sebou a rýpať sa v sebe to nikam nevedie. Pozornosť by mala zamerať na niečo iné. Tu čítam, že ako lieči láska, tak mu ju prejavuj, ale nie ľútosť aby to ne vycítil.
