zdravím pre začiatok by som chcela povedat som baba a mám 13 rokou. Poslednou dobou mám pocit že som uplne nahovno v tomto svete, cítim sa unavená zo života všetko má vyčerpavá...škola, priatelia, rodina, ja sama.Každú noc si preplačem pekné 2 hodiny a to koli tomu ako sa mi v hlave prehravaju moje ale aj mojich známich slová "nič nedokážeš", "zabi sa" "ty škaredé prasa!" ničí ma to, tak strašne to bolí...citím sa byt ako utlačená do rohu a zbitá
prosím pomoc..bolí to...
už to nezvládam
Mňa tiež volali bifloš a tiež mám aj som vždy mal dobrú pamäť aj logiku. A tým, že si možno sama môže za to, som myslel hlavne drzosť niektorých teenagerov voči učiteľom, rodičom atď... Samozrejme to boli iba dohady... Netvrdím, že totak musí byť... Ale určite autorka témy by sa mala za seba postaviť a „dupnúť " si trocha, lebo ako už napísala Antisexx, tak nech sa nebude brániť, tak bude ľahkou korisťou aj naďalej. Tak jej prajem viacej sebavedomia do nového roka a hlavne odvahy.
dobreuz
mňa volali bifľoška, pritom som sa nebifľovala, jednoducho som mala vynikajúcu pamäť a pamätala som si z hodiny.
Kvôli tomu ma jeden chalan mlátil, že som bifľoška. Keď som mala 11-12 rokov a zistila som, že som si zabudla napísať úlohu, pustila som sa do nej v škole. Jednoducho bola prestávka, otvorila som si knihu a zošit a začala som ju písať. A na to sa do mňa jeden chalan pustil, a začal na mňa kričať, že úlohu si píše,úlohu, vytrhol mi zošit, drgol do mňa tak, že som spadla zo stoličky a za kriku: "Úlohu si píše, úlohu" - do mňa v kuse kopal. Nikto v triede sa ma nezastal, dve z mojích kamarátok išli pre nejakého učiteľa.
Nechci mi povedať, že písať si úlohu v škole je niečo také zlé, že som si to zaslúžila!
Neskôr, keď som chodila na VŠ a bola som akurát čerstvo vydatá, som sa s tým chalanom stretla po 11. rokoch - teda mohol mať 24 rokov. Povedal mi, že ma príšerne nenávidí. Pýtal sa ma, čo robím. Hovorila som mu, že chodím do školy, a pýtal sa ma na obrúčku, tak som mu povedala, že áno, som čerstvo vydatá. Na to mi povedal, že on je už aj rozvedený, a potom, že vždy som sa iba učila a vždy som mala všetko, čo on nemal a príšerne ma nenávidí. Aj teraz by ma najradšej zmlátil, ale aká som sprostá, že nechápem, že to kvôli tomu, že ja som ****, tak by som zavolala políciu, tak preto to teraz neurobí.
Problém ameriky je že sa tam dostať pracovať je pre obyčajného človeka skoro nemôžme. Zelenú kartu dostaneš buď ak vyhraš ju v lotérii, alebo sa tam vydáš, alebo ak budeš mať vzdelanie že nejaká firma dokáže že žiadny american to nevie, alebo tam založiš firmu a investujes 1 000 000 dolárov
Si pre nich lahka korist. Vedia ze si do teba mozu dovolit lebo sa ziadno neobranis. Slovnu sikanu som prezila na zakladnej skole a sčasti som si za to mohla aj ja- nevedela som si otvorit usta, namiesto toho som sklonila hlavu a revala. Stredná ma naučila vela vecí, ziskat si respekt a byt nebojacna. Neviem ako vyzeras ale tiez som na tom bola zle, ale zacala som si vyrovnavat vlasy, trocha sa nalicit, zacvicit si. Sice nevyzeram pekne ale urcite leepsie ako kedysi. Tym ti chcem povedat že so vzhladom sa vzdy da nieco robit, ked budes starsia. Ked budes pracovat aj na plastiky si mozes nasetrit, dnes uz neni nic nemozne. Alr najlepsie by bolo prijat sa a byt hrda na to aka si. Na zakladnej su tupe decka ktoré nemaju na robote nic ine len sa posmievat. Mala som spoluziacku na voziku a jeden chalan sa jej ustipacne vkuse pytal "preco nechodis, preco nevies chodit?" Tá sa musela citit omnoho horšie ..
Tomas12345- Orientujem sa aj na koníčky...ale ist do ameriky je moj sen a je mi jedno či to bude tažké alebo nie využijem všetky svoje sily aby som sa do ameriky dostala a mala tam slušnu prácu :)
Zuzana209- katarina.lazikova@yahoo.com
dobreuz- niesom obézna mám normalnu postavu a kraviny nerobím snazím sa byt čo najviac neviditelna a radšej nič nehovorit v minulosti som taka antisocialna nebola normalne som sa vedela zasmiat atd ale potom mi to každý rozpravat hovadiny...ani neviem prečo...a odvtedy som antisocialny typ.
Ahoj ničoho sa neboj a hlavne nepodliehaj tým vnútorným hlasom ktoré si opísala..
- napíš mi na zuzatka@atlas.sk alebo mi napíš svoju mailovú adresu...
Áno Tomasko, behám aj keď mám chorobnú dehydratáciu, nie som uplakanec ako ostatní, dokážem sa premôcť, pred chvíľou som zase dal beh + rýchla chôdza 50 km dokopy.
Inak s posmrtným životom to je nezmysel, nič také neexistuje, to je iba fanatizmus.
icEg :
No a toto je ten problém, že máš prehnané vysoké požiadavky. Kto má vysoké očakávania ten sa i pravdepodobnejsie o silnejsie sklame.
Ist do Ameriky a najst si tam dobru prácu to nie je tak lahké a nie každému sa to podarí. Orientovat si do tohto svoje stastie je vysoko rizikove. Nebolo by lepsie si orientovat svoje stastie do vecé ktoré môže mať každý ? Tými vecami sú koníčky (Tv, Pc, hudba, jedlo, citanie kníh, pomáhanie ostatným, sportovanie, cestovanie, relax, atd) a viera v posmrtný život a v Boha.