Načo vedieť či planéta Mars má tuhé jadro alebo tekuté ?

Mozog spoznávame tiež mozgom. Preto je jeho poznanie obmedzené.
Myslím si a odhadujem tak na 60%.
Vedomie je obmedzené a je spojené s rozumom.
Rozum sa s rozumom nedá poznať.

Bohatier
pocit mohol byť rovnaký ale neviem či médiom, zdrojom pri regrese bola pamäť v mozogu.
Ja si myslím, že to bolo napojenie na Akášu , pamäťový rezervuár mimo fyzického tela.

Trosku zvuku z Marsu. :))
www.youtube.com

Priest, mne raz ako 8 rocnemu zabehla ceresna (asi som ich pahltne jedol :D) a tak som sa dostal do stavu ked som uz nedokazal mat otvorene oci (proste sa same zavreli a neslo to kontrolovat proste dost divny pocit:P) a ani sa hybat (nechapem tomu ale asi telo vypinalo vsetko nepotrebne aby sa co nadlhsie udrzal mozog) a uz som v podstate podvedome vedel ze je asi koniec ale nastastie ma niekto zachranil (pointa z toho zazitku je ze sa mi nestalo nic zahadneho sice aj ked ta zachrana bola zazracna a to doslova na poslednu chvilku).

Potom preslo okolo 6 rokov a som sa opat dostal k hranici smrti a v tom prisiel ten zazitok ze som prezil "zivot pred ocami" (v podsate by som povedal ze to bolo take skutocne ako keby som tie roky zivota skutocne zil prave teraz v tom danom momente a uz by som len potreboval aby ma niekto ustipol ci sa mi to fakt nesniva :P) ale potom som precitol spat si uvedomujuc ze to bol len taky kratky mžik mozno sekunda ktora ubehla v nasom svete. :)) Podla mna je to velice zaujimavy ukaz ze nieco taketo dokaze nas mozog (akoze si prehrat take kvantum dat v tak kratkom case). A ze tie data tam proste su! Kedze podla doterajsieho poznania mozog vela dat vymazava. :)) Pointa celeho je ze by ma zaujimalo preco podla teba toto nas mozog robi ked sa blizi cas nasej smrt? Zaujima ma to ale z pohladu niekoho kto nieco taketo zazil (sice to bolo za inych podmienok (v regrese) ale z mojho pohladu sa mi ten tvoj opis zda celkom rovnaky ako ten moj "mžik". :)) Sice moj zazitok bol len z mojho kratkeho zivota ktory som do toho obdobia prezil.

Jeden novinár sa raz vybral spraviť rozhovor z Jogínom...
Prišiel k nemu do skromnej chatrče a spýtal sa jogína že prečo nemá nábytok.
Jogín sa ho nato opýtal protiotázkou
A tvoj nábytok je teraz kde?Máš ho zosebou?No dobre vraví novinár ,ale ja tadeto len prechádzam.....
Ja tiež vraví Jogín

Priest :

Ok ži si ako chceš, ale to stále nemení nič na fakte že si náš budúci život nebudeme vedome pamätať, naše JA si nebude vedomé svojej identity. Cize z tohto pohladu cela reinkarnácia jednoducho nemá zmysel.

Tomas12345
mne stačí čo mám lebo žijem v PRÍTOMNOSTI ako
múdro už písal Meridián.

Ja si ideály nerobím.

Ideály / očakávania = sklamanie

Priest :

Teraz v bezvedomí pochopitelne nie sme, lebo si tento život uvedomujeme, a vedome prežívame emocie a fyzické i psychicke pocity.

Ak si takto vedome bude moje súčasne JA uvedomovať i svoj budúci život tak by to bolo v poriadku. Problém je však ten, že moje súčasne JA si ten budúci život vedome pamätať nebude.

Omen,
máš pravdu. Zatiaľ je o to o hádzaní hrachu na stenu.

Priest, ty si myslíš, že ho vyvedieš z temnoty do sveta? Že ho privedieš na správnu cestu? Že mu to dokážeš vysvetliť? A vlastne čo mu chceš vysvetliť? Veď tá jeho otázka je jeden nezmysel!

Je to mladá duša, nedostatočne vyvinutá a uvedomelá, bez znalosti, vedomosti, talentu, chápania...
Ale kľudne pokračuj... : D