Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

naivny

"Stale v okoli nevidim nikoho kto by sa mi pacil, kto by bol sam, ze by som si spravila zalusk na niekoho, v tom pripade by som sa vedela asi hlupo prelubit, ale naozaj sa tohto drzim ako kliest, lebo nikto volny sympaticky a rozumny naokolo nie je. "
keď píšeš na toto fórum, môžeš aj na zoznamke. A prečo by dotyčný musel byť z okolia? Veď Ty si práve v okolí nevieš nájsť prácu, takže ak by si sa odsťahovala, bol by to len prínos pre Teba, aj z hľadiska nových kontaktov, aj z hľadiska práce. Takže sa neupínaj na neho len preto, že sa bojíš, že ostaneš sama. Neostaneš. Treba sa otvoriť iným možnostiam. Hneď dnes si založ profil na nejakej zoznamke a začni si s niekým písať. Ako si napísala: biologické hodinky Ti tikajú. S frajerom sa k sebe nehodíte. Akonáhle sa Ti dačo perspektívne rozbehne, budeš mať silu aj k rozchodu, takže nebudeš hrať na dve strany, lebo to vyriešiš ešte predtým, a navyše aj on rád flirtoval. Takže nič zlé neurobíš, ak sa pohneš ďalej.

Lucinda000

Ach naivny, ja viem svoje chyby voci praci a veru, nehodime sa vobec. Pochybujem, ze k nemu sa aj nejaka hodi, lebo to nie je len o robote. A ved to je pre mna ta najtazsia uloha, odist od neho alebo minimalizovat kontakt a odputavat sa od neho. Stale v okoli nevidim nikoho kto by sa mi pacil, kto by bol sam, ze by som si spravila zalusk na niekoho, v tom pripade by som sa vedela asi hlupo prelubit, ale naozaj sa tohto drzim ako kliest, lebo nikto volny sympaticky a rozumny naokolo nie je. A preto nastava ten vacsi strach zo samoty a ak nie samoty navzdy, ktovie po akom case by som si niekoho nasla a tym padom dalsie roky fuc ale zas asi aj v tomto vztahu budu fuc. Ved to, ze vsade a stale len ta neistota, az nakoniec sa zobudim v 40 a sama bezdetna a slobodna. :(

naivny

kebyže mám priateľku ako Ty Lucinda, tiež by ma trápilo, že sa nevie uplatniť v živote a všetko čaká odo mňa. Chcel by som, aby pracovala, ale nie ako robotníčka. Cítil by som sa frustrovaný z toho, že je tam tlak, áno, dieťa, ale pritom, žiadna sebarealizácia z jej strany tam nie je. Spýtal by som sa sám seba, a čo ak sa aj zoberieme, a dieťa nebude chcieť prísť? To budem musieť ako hodinky s ňou spávať a bude neustále uplakaná a frustrovaná, a keď budem mať zlú náladu, bude stále plakať a bude nešťastná?
Vo všeobecnosti si myslím, Lucinda, že vy dvaja sa k sebe bytostne nehodíte. Nebudete šťastní ani v manželstve.
Už ste sa príliš spoznali a nie len z toho dobrého.
Navrhol by som, aby si si hľadala nejakú prácu aj mimo svojho domova, kde začneš nový život a domov budeš chodiť trebárs na víkendy. Je mnoho nezadaných chlapov, a ako mladá baba na zoznamke budeš doslova žiariť, a nájde sa niekto, kto Ťa prijme, takú, aká si a budeš mať dieťatko. Ak mi pošleš foto svojej dlane, aj Ti vyvešťím, že do 4 rokov 8 mesiacov a 2 týždňoch budeš mať v perinke Tvoje bábätko, ale nie s týmto.
Ak sa s ním nedokážeš rozísť, nerozchádzaj sa. Hľadaj prácu mimo domova, obmedz kontakty s ním, prestaň mať akékoľvek očakávania.

Lucinda000

Ahojte, idem si opat po nejake rady od vas. Rozpravali sme sa partnerom, povedala som teda bud alebo, aj kvoli veku aj ako dokaz aj preto, ze proste po tom tuzim. Som zena a naozaj mi tikaju biologicke hodiny. Jeho odpovede, no stale len vyhybave. Najskor o mojej praci, potom, ze ta nema s tym nic spolocne a ze keby ho podporujem, tak mu to vobec nevadi aj keby tu robotu nemam, ale hovorim raz tak raz onak. Dalsia vec, ze nie, pretoze cele roky co sme spolu to bolo zle a len sme sa nicili, vobec to nebol pekny a milujuci vztah a milionkrat som ho nechala a teraz co pri prvej hadke ze by som zase utiekla a rozisla sa. Dalej mu hovorim, ze sme sa dohodli, ze minulost uz nebudeme vytahovat a posledne mesiace od posledneho rozchodu to bolo celkom dobre, on hned, ze ano, lebo sa mi stale venoval a nemali sme sa preco hadat, ale vraj on stastny nebol a necitil tam tu lahkost a spontannu plynulost, lebo ze necitil ani ze som stastna ja. No to je blbost, ja som tie tri mesiace celkom bola spokojna aj stastna az na tych par incidentov, ale jednoducho mam v hlave uz len dieta, aj keby ideme na neviem aku dovolenku, tak stastna nebudem, lebo chcem rodinu. Takze toto ma uplne dojalo, ze neciti lahkost ani nic. To, ze sme prave opaky, vieme uz davno. Velakrat som ustupila, on vobec. A citim, ze je v nom uz maximalne zakotvene aka som. Normalne citim, ze ma aj nenavidi, ale na druhej strane je asi aj zvyknuty a vie, ze som povahovo dobra zena. Ale nikam sme sa nepohli, len zase mali nervy a ked som sa nakoniec pytala co dalej, tak len s nervami, ze nevie, naozaj nevie. Ale videla som asi, ze by najradej isiel odo mna, len asi hrdost mu to nechce dovolit, ze on necha mna alebo neviem. No keby on necha mna, mozno by mi to pomohlo lahsie potom dychat a nemala by som uz na vyber. A ked som aj vytiahla, ze ak caka na nieco lepsie a ja som docasna, tak vraj na co by stracal so mnou cas a uz by hladal davno. Takze ako to je ? Ja sa mu nerozumiem a podla mna ani on sam nevie co chce.

Lucinda000

Ahojte, dakujem zase vsetkym. Tusim su rozne nazory na to jeho spravanie, niekto povie, ze je ok s chybami, iny, ze caka na inu, dalsi, ze neviem co. Par dni som s nim nebola a ked sme spolu volali, tak ja som riesila to dieta a on sa stale vyhybal odpovedi preco nie teraz. Pretoze teraz alebo o pol roka bude situacia rovnaka. No stale mi vycita tu robotu, tak som mu povedala, ze pokial mu to prekaza a nevie sa s tym zmierit, nech si najde taku co mu bude vyhovovat, ale ja uz cakat nebudem a vsetku minulost neovplyvnim, skratka je to tak ako to je a bud alebo. Stale utoci, ze kolko mam rokov a ze samu ma to nenapadlo sa vzchopit a robit, pritom v jeho rodine, za ktoru by dal aj zivot, tak ma vela prislusnikov, ktori nerobili a zivia ich. Na to sa nepozrie a porovnava ma len ak sa mu to hodi. Dohodli sme sa, ze sa porozpravame, neviem kedy to bude, mozno cez vikend, ale rozhodla som sa. Uz tolko rokov pocuvam, ze potom a ked toto a ked tamto a pride ten cas a zase su dalsie vyhovorky, takze nebudem stracat dalsi cas, bud sa rozhodne, ze chce byt so mnou alebo nie, po tolkych rokoch to predsa musi vediet a v tom dome sa da aj tak zatial byvat aj ked este skromnejsie, ale da. Vsetko sa da, ak sa chce. Takze toto je moje rozhodnutie. On povie, ze ma chape, ale to je vsetko, len slova a ide si svoje a stale ma nervy, lebo vraj tocim vkuse o tom istom a nechapem jeho. Ak sa ho spytam, co nechapem, tak neodpovie a vzdy to niecim zahovori. Davam tomu poslednu sancu, nech mi da konecne nejaky pravy dokaz, ze som ta prava a nemusi ma skusat a premyslat. Ak nie, nech si teda ide. Nech sam porozmysla co je v jeho zivote prioritou a zvlast v tomto veku.
Co sa tyka tej prace teraz, ak mam byt s nim, chcem uz najskor tu rodinu, chcem deti a po detoch mozem s kludnou dusou robit to co chcem alebo rozbehnut co chcem. Momentalne mam skolu, ktora ma vobec nebavila a vzdelanie mam take, s ktorym nemozem robit to co chcem. Popri materskej by som si mohla dorobit to, co tuzim, co som mohla sice uz aj mat, ale stale som to odkladala, lebo vzdy som myslela, ze uz uz bude babo. Takze to je jedna varianta, no pocitam skor s tou druhou a to ak nebude suhlasit a radsej zoberie rozchod, potom pojdem teda do zavodu a prihlasim sa na externe studium, uz mi nic zostavat nebude a ak by potom otvoril oci, tak zial bude neskoro.

naivny

moja bývalá učiteľka mala nezamestnanú dcéru, a že skončila nejakú pedagogiku pre škôlkárov. Tak nenašla pracovné miesto, kým sprosto čakala, že si niekde nejaká inštitúcia všimne jej životopis a podobne. Potom sa rozhodla: založiť si vlastné súkromné jasličky. Enormná námaha, ale je šťastná, darí sa jej.
Môj bratranec. Vyštudoval športový gympel. Čo by sa tak na dedine dalo robiť? Tak vymyslel: telocvik pre seniorov. Potom pre iné vekové kategórie. A teraz má posilovňu a pracuje na dedine ako osobný tréner a darí sa mu.
Takže myslím s tou prácou nečakať na to, že nejaká firma si ju všimne, ale pouvažovať, čo a ako, a sama ponúkať služby ľuďom, aké potrebujú a čo je v súlade s jej schopnosťami. Jasné zlyhanie systému, dakto si ma všimne, a prijme do zamestnania. Preto si musím zamestnanie vymyslieť a zrealizovať sám.

naivny

jej frajer má pravdu, že nemá robiť robotnícke povolanie. Ja som to pochopil. Ale zároveň si ju neváži, že by si nič iného nevedela nájsť. Preto si myslím, nech nie je zamestnanec, ale vytvorí niečo sama pre seba. Nepoznám ju, neviem, čo by to bolo. Ja sa vyznám v programovaní a pod., a dokážem sa tým uživiť tak, že nie som závislý od nejakého jedného stabilného zamestnávateľa. Tak aj ona by mohla niečo vymyslieť, v čom by začala, v čom je dobrá, a čo je súlade s jej vzdelaním a schopnosťami. A keby sa jej zadarilo, aj frajer by na ňu inak pozeral... aj keď mám k nemu výhrady...

herb

naivny, neviem ako si to pochopil ty, ale ja som to pochopila tak, ze prave jej frajer nechce, aby isla robit robotnicku profesiu, on praveze chce, aby isla robit normalnu.