Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

naivny

sonnka, predstav si, že by ma priťahovalo dievča z erotického salónu? To akože mám strácať roky života s takým dačím? To je všetko len chémia.
A teraz si predstav, že chémia úžasne funguje, všetko fajn, len porozprávať sa s ňou nedá, nepodporí ma, nepodrží ma?
Vy baby chcete vždy všetko extra, a mám známeho, ktorý viacerým ženám hovorí, aké je to s nimi jedinečné a výnimočné a podobne, a tak má aj dve tri ženy v tom istom čase, pritom o sebe nevedia, a každá je presvedčená, že našla osudovú lásku svojho života.
Tak ja sa pýtam: mať takýto vzťah so silným sexuálnym vzrušením, alebo mať normálny? Veď pokiaľ viem, aj to vzrušenie opadne, a potom sa to robí hlavne preto, aby sa prejavila náklonnosť a láska, takže človeku sa ani veľmi nechce s tým druhým spať, ale urobí to, lebo je to zdravé a ten druhý potrebuje cítiť, že je milovaný.
Podľa mňa aj moji rodičia spávajú spolu len preto, a nie pre extrémne vzrucho.

Sonnnka

Naivny .... Mysliš to ozaj, že by si si vedel predstaviť život s dievčinou ktorá by ťa priťahovala menej ako ostatné ženy , len kvôli tomu že by si mal s ňou kvalitný rozhovor ?
Prepáč, ale ja mam na to kontroverzný názor, kedže vychádzam aj so svojich vlastných skúseností, to sa jednoducho nedá, aspoň ja by som to nemohla spraviť, Neviem si predstaviť že by som bola s človekom celý život, ktorý by ma minimálne aspoň na začiatku vzťahu (pár rokov) nepriťahoval ako riadny muž, alebo bez toho žeby som ho veľmi ľúbila. To sú potom aj problémy v intímnej sfére.

naivny

ked tam nie je príťažlivosť hlbšia duchovná a zároveň aj telesná ...Tak takýto vzťah mi nikdy nepriniesol skutočné uspokojenie a naplnenie. "
sonnka, tu ide práve o tú Vašu dievčenskú odlišnosť. Preto sa stávate obeťami tých, ktorí Vás majú len na sex, a playboyov, alebo vo vzťahoch, kde ste psychicky týrané, a kde ste nešťastné. Kvôli Vášmu prekomplikovanému pohľadu na vzťah. Musíte cítiť niečo extra-extra. A potom to cítite k nesprávnemu človeku a čítame o tom na fóre.
Osobne si myslím, že si dokážem na základe rozumného zváženia obľúbiť nejakého človeka, o ktorom sa rozhodnem, že má byť mojím životným partnerom. Vychádzam pritom z kvalít, ktoré som uviedol. Na prvé miesto by som dal ten rozhovor. Keď je kvalitný a obohacujúci, bude taký aj vzťah. Nezohráva potom úlohu, akej farby má vlasy, alebo aké má prsia. Veď to, že sa s ňou ožením, alebo budem mať vážny vzťah, ešte neznamená, že ma žiadna iná nevzruší. Len proste človek je pre niečo človekom a preto má aj výsostné postavenie v prírode, lebo vie používať nástroje, v tomto prípade zdravý rozum. To znamená, že nech ma vzruší a priťahuje iná žena, ako moja priateľka, tak kvôli nejakému vzruchu neohrozím perspektívny vzťah a neobetujem rodinu a jasne budem vedieť, kde je moje miesto a pri kom.

Sonnnka

Naivny Nemyslím si že máš v tom úplne celkom pravdu.
Ak hľadáš u dievčaťa len kvality nefajčí, nepije, nedroguje, vie byť verná , nestrieda partnerov... Tak ako chlap môžeš mať s ňou dlhodobý vzťah, aj manželstvo, ale to ešte neznamená že tvoj vzťah ti bude prinášať naplnenie a hlboké uspokojenie po duchovnej , duševnej či telesnej oblasti alebo že pri takej budeš skutočne šťastný.......ked tam nie je príťažlivosť hlbšia duchovná a zároveň aj telesná ....................Tak takýto vzťah mi nikdy nepriniesol skutočné uspokojenie a naplnenie. Možno že ten problém mám len ja alebo možno aj iné sa nájdu, ale aj ked je dotyčný dobrý chlapec znesie mi modré z neba, je starostlivý, vie si ma vážiť, ale ked ja k nemu nepocitujem nejaku príťažlivosť tak ja v takom vzťahu s takým chalanom nedokážem byť šťastná .... mám to aj odskúšané :( :(

naivny

páčilo sa mi dievča z katedry. Aj ona je druháčka ako ja, spolu sme sa aj učili na dve skúšky a aj sme spolu cestovali vo vlaku. Volal som ju k nám, aby sme sa išli korčuľovať, ale mala iný program. Potom som sa jej už neskôr pýtal, ako jej dopadli skúšky, a odpovedala mi iba zdvorilo a celý čas nepustila mobil z ruky a na to, ako dopadli moje skúšky sa ani nespýtala. Takže darmo som ju chcel, keď bola taká, aká bola. Odvtedy sa jej iba zdvorilo pozdravím a do rozhovoru sa s ňou nepúšťam. Načo?
Potom som bol na diskotéke a páčilo sa mi tam jedno dievča. Vypila si trochu viac a chalani ju chytali. Tak som ju zobral so sebou na moju izbu, kde iba spala a spala a ani som sa nedozvedel, ako sa volá, a vlastne som o ňu stratil záujem, keď bola až tak opitá. Potom som sa vo vlaku zoznámil s dievčaťom, ktoré sa mi páčilo a pomohol som jej s taškami na internát. Dohodli sme sa, že sa stretneme, ale ochorel som, tak som jej napísal na FB, že som chorý, ale vynahradíme si to. Potom som ju raz videl, ako sa cmúľa s iným. Odvtedy som ju prestal kontaktovať, aj keď ona ma niekoľkokrát kontaktovala a volala, jednoducho som neodpovedal.
Zakaždým to bolo o tom, že ja som niečo chcel, ale potom som pragmaticky videl, že nie za cenu, ako by som to mal.

naivny

ono je to pekné, keď je človek aj zamilovaný, ale keď je to na úkor logiky a proti zdravému rozumu, potom by človek mal používať mozog.

Lucinda000

naivny ved to..keby viem co ta zamilovanost obnasa a ake je to potom tazke odist a odmilovat, tiez to nikdy nedopustim a nenecham sa tym uniest.

naivny

ja som nikdy nebol zamilovaný, a ani by som vo vzťahu zamilovanosť nehľadal. Ak by som chcel, a bolo by to dobré dievča, dokázal by som sa s ňou oženiť, aj keby to nebolo také vzrucho, ako iné dievča. A radšej sa vzdám vzrucha a čo to písali o tých chrobákoch v bruchu? No, aj bez toho by som sa zaobišiel. Išiel by som na to vyslovene pragmaticky. Chcem si založiť rodinu. Je to dobré dievča? Nefičí na drogách, nestrieda partnerov, vie byť verná? Dá sa s ňou dobre porozprávať? Tak fajn, Aj spať sa s ňou potom dá. (Dobre, len nech zato váži dvojciferné číslo...)

Lucinda000

Chodievam na jedno forum, aj ked tam su skoro vsetci len za jednym ucelom, nie vztah. A pisem si tam s viacerymi, ale som tam tajne, lebo mam vycitky sama pred sebou, ze podvadzam a robim nieco zle. A keby si aj rozumiem, nedonutim sa s niekym stretnut, lebo moze byt aj mily, dobry, aj foto moze byt take normalne, ale pride realita, nazivo a vsetko to padne, ziadna iskra, zapacenie a nejde pri tom o vzhlad, ale musi sa pacit mne, lebo kazdemu sa paci predsa nieco ine. Alebo mam zacat s hocikym dobrym aj ked ma nebude pritahovat?