Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

daniela2

čaute, dievčence.
Som čerstvo vydatá, a určite nie som ten najvhodnejší človek, ktorý vie dávať rady.
Na Lucindinom mieste by som sa s priateľom rozišla, ale ona to očividne nedokáže urobiť. V tom prípade by som si to nejak vnútorne usporiadala trochu tak, akoby som bola nezadaná. Znamená to, že by som sa nezáväzne zoznamovala s inými chlapmi, išla by som s nimi na výlety a podobne.
Napadla ma jedna kamarátka z VŠ. 4 roky chodila s chlapom, bola to vážna známosť, ale mal ju za rohožku, pekné slovo na ňu nemal a stále ju ponižoval.
Ona si to všetko nechala a nedokázala sa rozísť. Potom sa nejak dala dokopy s naším spolužiakom, o 4 roky mladším ako ona, fyzicky síce priateľa nepodviedla, ale s tým spolužiakom sa vedela o všetkom rozprávať a bola ako v siedmom nebi, aj keď predtým bola veľmi nešťastná kvôli vzťahu.
No a keďže vo vzťahu k tomu spolužiakovi chcela prejsť aj na úroveň vzťahu, nielen kamarátstva, rozhodla sa so svojím priateľom rozísť. A on ju aj vtedy ponižoval, že je nezrelá, nie je schopná riadneho vzťahu a manželstva a podobne. O pol roka sa vydala za spolužiaka a majú spolu syna.

herb

Ked ides bojovat bez psychiatra a bez psychologa, tak musis byt silna. Dala si si nejaky ciel?
Pamatas si, raz som tu dala nieco od psychiatra, nejake vyjadrenie k zavislosti, ze to je diagnoza, ktoru lieci, tak asi tam spadame, ked sme take blbe. Ktovie, ako to lieci, ci len liekmi, ci aj inak a ci to vobec ide.
Inak, to je hrozne, ze ti ten psycholog nepomohol. Mala si sa ho viac pytat, ze ako to vidi, ci ti vie pomoct a co s tym. Naozaj vykecat sa mozes hocikde, ved o tu spatnu vazbu a pomoc islo.

Lucinda000

Herb, ale aka silna.. keby som silna, tak uz som davno a dlho sama a viem aj zit sama. Ale radsej sa budem podriadovat niekomu cely zivot aj ked ma nerobi a nechce robit stastnou, lebo mu to je sumafuk. Tym nechcem povedat, aby robil zo seba gaspara samozrejme. Ked vazne si neviem predstavit uz byt s inym a zacat si s inym. Je mi to cudne a neprirodzene a vobec nemozne. A ked som sa dostavala rok z jedneho vztahu, ktory trval necele dva roky, tak z tohto by som sa dostavala asi minimalne 3,5 roka ak nie viac a ci vobec. Skoda, ze ludia su tak jednoducho nahraditelni :( a ja to vidim uplne inak.

herb

Lucinda, nie, mna nie je za co obdivovat, to skor teba, ako sa snazis. On sa sprava pod psa, viem si uplne zivo predstavit, ako ho opisujes.
Nie, nikto sa nikomu nedoprosoval, neviem, co robi, ci niekoho ma, ci mal uz skor, vzdy sa tvaril, ze nie, ale ja neviem. Uz z tolkeho premyslania o nom mi sibe. Snad aj to prejde a vybledne. Nic uz nevyriesim, aj ked vseliake otazky ma stale mataju.

Lucinda000

Ahoj ahjaj, psychologa aj psychiatra som zrusila. Tabletky som uz davnejsie vysadila, je mi bez nich ovela lepsie, je to podla mna svinstvo a verim, ze to zvladnem bez nich. A co sa tyka psychologa, bola som tam dvakrat a o nicom. Zial, mala som smolu, ze ma priradili k takemu co este len zacina a robi tam 2 mesiace. Viem, ze kazdy musi niekde nadobudnut skusenosti, no ja potrebujem uz skuseneho cloveka co ma vie naviest a poradit, nie len ucit sa a tipovat. Ked som tam bola druhy raz, znovu som sa len vyrozpravala, co mozem aj hociktorej kamoske a on len pozeral a bol ticho, lebo nevedel co povedat, preto som s tym sekla. Uz to, ze som sa prekonala vobec ist a prekonat, dalsieho sa mi hladat vazne nechce.

ahjajjaj

Lucinda, a čo posedenia u psychologičky?
Herb: ono je to ešte veľmi čerstvé. Časom sa budeš cítiť lepšie.

Lucinda000

Ahoj herb, skusim sa polepsit, aj sem chodim, pozriem ci niekto nenapisal a tak, pozeram si aj ine temy, len niekedy neviem ani co napisat, lebo by to bolo asi stale to iste. Citim sa stale taka unavena, hlavne rano sa citim najhorsie, pocas dna sa to trosku lepsi, ale nie je to nic moc. V poslednej dobe som s mojim skoro kazdy den aj ked len na chvilu, lenze my sa len stretneme a on je nahnevany a vsetko je zle. Teraz aktualne som sa ho spytala, ze ci sa nevie len trosicku usmiat, fuha no hned ohen na streche, ze som zase nechapava a ked som sa spytala co sa deje, tak ze je unaveny, boli ho chrbat, boli ho brucho, boli ho vsetko. Ked som sa pytala, ze uz nema chut ani na tie intimnosti, tak vraj uz neni najmladsi. Takze takto teraz co je najnovsie. Inak sa to potom vsetko utrasie a nehadame sa, vzdy sa snazim to ututlat, len aby nehucal dalej, lebo nie je ani preco a vzdy sa nadychnem, prehltnem sliny a snazim sa zachovat chladnu hlavu, ze je to ok je to ok. Ale neda sa takto stale, lebo on je taky denno denne, naozaj kazdy jeden den. Ani raz nema dobru naladu. Iba ked sme od seba a ze si napiseme par slov, tak napise mile oslovenie, ako keby to pisal niekto iny, lebo pride realita a je odporny. Keby mu aj poviem, ze ako mu mozem pomoct alebo poradit, tak nie, ze by sa potesil, ale este viac mi vynada, ze ako uz len ja mu mozem pomoct, ze to nechapem a tak dokola. A vonku ked sme niekde boli, ja som stale hovorila, o blbostiach na zasmiatie, na rozptylenie, bezne veci a on ticho ticho ticho. Naozaj by som ho velmi chcela zmenit, aby sa trosku uvolnil, aby mal aj iny pohlad na vsetko, ale neda sa to. Potom zacnu moje ako vzdy premyslacky, domyslacky, ci nahodou nieco nespravil a ci nema vycitky a nevybija si to takto, lebo viem, ze chlapi vacsinou takto reauguju, ak boli neverni alebo v niecom oklamali, potom zacnu vinit zeny a su viac prchkejsi a kricia.
Ja ti uplne rozumiem ako sa citis, aj tak ta stale obdivujem, ze to zvladas a nevyhladavas ho a ze sa mu nedoprosujes. A on co inak, nesnazil sa ta kontaktovat alebo nieco?

herb

Ahoj Lucindaaa. :) :) Hrozne malo sem chodis.... ako sa citis? Ja 5 minut lepsie, potom zas nafigu. Stale mi je smutno z toho, ze s tymto to nikam neviedlo, ale bez neho to tiez nikam nevedie, nic ma nebavi, do vsetkeho sa nutim. Pritom on stihal plno veci, stale musel nieco robit, ja nechapem, kde bral energiu.

Lucinda000

Dakujem pp za nazor, urcite mas v niecom pravdu, som mozno ufnukana a uplne ina ako on. Ver, ze za cely vztah som sa snazila zmeniť len ja a ustupky som robila len ja. Vsetko com vzdy vylozila na stol bolo opodstatnene a neboli to moje umelo vytvorene problemy. Tazko sa tu vsetko opisuje. Neviem ktoreho cloveka, ci uz chlapa alebo zenu by naplnal vztah stastim, ak dotycny je stale negativny, nahnevany a stale mu nieco vadi, je urazeny, zduty a odpovedat vie len ponizujuco alebo s dost zvysenym tonom. Takze si dovolim povedat, ze nie je chyba iba vo mne. A ak je podla teba tak dokonaly a uzasny, lebo si stavia svoj domcek, tak ked je iba toto jeho priorita a stoji ho to tolko namahy, ze sa kvoli tomu nevie na druheho ani usmiat, ale len zhadzovat, potom by si mal taky clovek uvedomit, ze chce byt jednoducho sam a nema mat pri sebe ziadnu zenu a planovat recami nieco co on dobre vie, ze nechce a nikdy nebude. Je to narocne opisat celu love story. Su veci, ktore su jednoducho v cloveku od narodenia alebo ich nadobudli vychovou. S tym vsetkym sa da popasovat a ak dvom ludom na sebe zalezi, da sa na tom popracovat, prisposobit sa, robit si navzajom ustupky, ci v ramci komunikacie tieto nezhody vyriesit, lenze tam chyba zaujem z druhej strany. A myslim, ze nie ja som ta co nevie co by od dobroty chcela, pretoze ja svoje tuzby, sny a potreby viem vyjadrit vzdy priamo a na rovinu a ocakavam vzdy len jasnu odpoved, da sa, neda sa a akym sposobom. Nie zit v nevedemosti a pocut bud ticho alebo neviem, nabuduce, inokedy alebo len utiect z miestnosti ci riesit problemy vybuchnutim hnevu.