Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

herb

Lucinda, tak potom by bolo u teba dobre, keby si niekoho noveho stretla, kym este chodis s tymto. Myslim, ze toto iste ti nedavno pisala ahjaj.
Ja som sa posledne viackrat bavila s nejakymi novymi alebo aj co ich poznam, ale podla mna maju hrozne povahy a nie su ani trochu pekni. Neviem, ako bude dalej, ako sa budem citit, co budem robit. Tiez ma vzdy nebavia ani kamaratky, ani samej sa mi nic nechce, je to take cudne.

Lucinda000

Herb, veru neviem preco je to tak. Ved ja nehladam ani bohaca ani krasavca, ale jednoducho bud sa mi zapaci zaujme a same pride to pekne co nie je v mojich silach a neovplyvnim to. :( keby mozem rozhodnut o tom do koho sa mam zalubit, bolo by to super jednoduche a mala by som po probleme. Neviem ci to vedia vyriesit psychologovia. Mozno len potrebujeme nejake uvedomenie a pochopenie, ktore mame my zakotvene niekde hlboko v nasom podvedomi a nevieme sa tam dostat, inak si to neviem vysvetlit. Ja si sama pridem uz ako lenivec, ktoremu sa proste tazi bojovat o stastie co sa tyka vztahov, lebo to hladanie, spoznavanie a dalsie stroskotanie, nemam na to vobec chut ani naladu. A hlavne si aj zvykat na niekoho noveho, ukazat mu samu seba, svoje ja a vsetky nedostatky, mne to proste dlho trva a uz vobec nemam ten chtic, ze by som zase mala hladat. To je ta chyba a preto som zakotvena v tomto, no neda sa mi inak. Som aspon taka kludnejsia. Keby som sama a rozidena, zle sa mi dycha a rano pri prebudení a prvej myslienky, ze som bez neho mi hned rozbusi srdce a zostane mi zle. A to som pri ziadnom chlapovi ani rozchode nikdy nemala.

herb

ani mna hned tak lahko niekto nezaujme, to chapem. nemoze byt na nas divne aj to, ze nas pritahuju chlapi, ktori nas nechcu? ci aj to nie je nieco, co vedia psychologovia rozobrat

Lucinda000

Ahoj herb, ved ja viem, uz bolo viac muzov co som vedela, ze by ma chceli, ale boli normalni a kedze vedeli, ze som zadana, tak sa stiahli. A mne to ani nevadilo, lebo vobec ma to ani k jednemu z nich netahalo. Mna ked niekto aspon trosicku nezaujme na zaciatku, nezaujme ma nikdy ani potom a mohol by robit cokolvek. Musi ma proste niecim pritiahnut a to sa mi nestalo velmi velmi dlho. A znovu len tak na okraj, vcera ked som sa lucila s tym mojim, tak som mu isla dat pusu cez okno do auta a on tak skrikol, ze ako sa ma nahnut, ze som normalne nadskocila a zacala nadavat a on sa zacal smiat, no mne to az take vtipne nebolo, lebo mozno prave z tohto ako vzdy skrikne necakane, ze sa vzdy strasne laknem, tak som takato aka som. Ale to su len moje analyzy. A pritom som vzdy myslela, ze iny chlap by mi vedel dat viac, hlavne ked vidim aj na socialnych sietach ako vedia chlapi prejavit lasku a ako vedia byt na nu pysni. A mne len srdce puka, ale uz asi menej, lebo sa snazim nad tym nepremyslat a nepitvat si srdce, aby som znovu nespadla do denneho placu.

herb

ahojte. daniela2 to je uzasne, ze vam to vyslo. :) Pamatam si na tie veci, co si pisala.
Lucinda, aj tak si myslim, ze by si mala chciet viac, hociktory novy chalan ti da to, po com tuzis. Skoda, ze ten blby psycholog to s tebou nerozobral.

Lucinda000

Daniela gratulujem a dakujem za uvedenie prikladu. Poznam vela takych co sa im taketo nieco prihodilo a postastilo. Lenze ta spoluziacka mala proste stastie, ze jej prisiel do cesty iny, pri ktorom pocitila stastie a co jej pomohlo toho svojho opustit. Mozno keby ho nestretla, bola by tam kde som ja teraz a nevedela sa odlepit. V kutiku asi kazda z nas dufa, ze sa ten chlap zmeni, ale ako teraz napisal pp, nezmeni, jedine ak by islo o inu osobu. S poslednym prispevkom plne suhlasim, je to velka pravda a vsetko si plne uvedomujem a tak sa musim len zmierit s tym, ze je aky je a uz to nechat na zivot. Su len moznosti, ze mi nahodne pride niekto do zivota kto ma zaujme, co je najmenej pravdepodobne, dalsia moznost, ze si najde on inu alebo ze spolu navzdy zostaneme a zmierime sa s nasimi povahami ake su. Ja mozno len neviem pochopit alebo ani nechcem pochopit a uverit, ze by mohol byt k inej lepsi a milujucejsi a ze inej by vedel dat to, co mne pocas celej doby, celyh rokov nie. Lenze teraz po takej dobe to mam aj narocnejsie, lebo on ma ma zafixovanu ako trochu opisal pp, placlivu, citlivu a neschopnu zenu a aj moje predosle vycitky.. A teraz proste aj ked pridu situacie a ja sa zachovam inak ako predtym, ze som ina a inak sa staviam k tym situaciam, tak on sa vopred nahneva, lebo si domysli aka som bola a vklada mi vety a vyroky a vsetko do ust co som hovorievala kedysi alebo ze urcite to tak je a pritom to tak nie je, ale nenecha si to vysvetlit. Napriklad, ze ak som ho predtym prisla pozriet domov a robil, tak som sa hned nahnevala, ze je odporny a tak som sla domov. Teraz vsak ked ho pridem pozriet, nechma ho tak, len mi dobre padne prechadzka, pozdravim ho a neobtazujem, nenahanam ho a nevyzadujem, aby pracu odhodil a venoval sa mi! A on je hned nahnevany, ze to od neho cakam a pritom vlastne ja som to necakala ani predtym, tak neviem preco sa hneva za nieco co som mu nikdy ani nevytkla ani nenadavala ani nic. Vzdy som bola len smutna, ze hresil krical a bol proste odporny a ja som nevedela za co. Naozaj tazko sa mi to opisuje, to musi clovek len zazit. Citim len, ze ma neberie ako plnohodnotnu zenu a ako lasku jeho zivota, ktorej by dal posledne. Uz vobec nie som priorita, ale len jedna z moznosti ked uz nic. Neviem si to cele vysvetlit. Mozno je uz tiez tak zvyknuty, ze to nechava takto ako to je a nejak dozije aj bez pekneho vztahu pozorumenia.

daniela2

ahoj herb, poznali sme sa už predtým, lebo sme spolu chodili na jazykový kurz. Len nás vtedy nenapadlo, že by niekedy niečo mohlo medzi nami byť. :-)
Od toho klziska sme sa dali dokopy.
Myslím, že aj Lucindin prípad mi potvrdil to, k čomu som akosi dospela predtým. Nevyčkávať v pridlhom vzťahu a nenaťahovať motúz. Keď máme rovnaké ciele a priority, ktoré s manželom máme, tak sme sa zobrali a hotovo aj keď po krátkom vzťahu.

pp

Lenže Lucinda, on je už raz taký. Tento fakt dokáže prijať ina zena, ty ho neprijimas. Milovat znamená prijať cloveka celeho. Ked chceš vysmiateho slnieckara, tak sa na tohto pána prosto vykašli a uvolni miesto drsnejsej povahe, pri ktorej on mozno zmakne. Ty ho lámes, no nezlomis ho. Nikdy chlapa nezlomis,musela by si byt iná osoba. Postav sa pred zrkadlo. Urob par psích pohľadov, simuluj smutok.Odfot to. Ked si predstavis ze toto on vidava na tebe tolke roky, tak možno pochopis. Naozaj nikto, ani nevieraky zaryty romantik nema rád ufnukane placky. Chlapi maju radi silne zeny, dámy so sebakontrolou. Zenske slzy sú zbraň. Ale musia sa použiť v spravnom čase na spravnom mieste. Inak si ta chlap zafixuje ako nesvojprávne decko. Buď rafinovana.

herb

daniela2, nepisala si sem nahodou, ako si sa zoznamila na klzisku? gratulujem k sobasu, vela stastia a radosti :)
ta kamaratka mala stastie, tiez sa mala davno rozist